Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Pavuk_ napsal:
Nasiel som recenziu v nemeckom casop. Interstellarum http://www.interstellarum.de
na 4 dobsony. Je to recenzia aj s testom optiky a dopadom na vysledny kontrast. ...
K vlastnimu testu:
Pominu fakticke chyby v clanku - sklo na zrcadlo neni tabulkove sklo, ale opticke plavene kremene sklo, coz je kvalitni zaklad na opticke sklo (rozdil ve vyrobni technologii je nebetycny), centralni zastineni je cca 25% a ne 27.1%, stridave mluvi o SW o svetelnosti f/5 a f/6 (spravne je samozrejme f/5), atd. atd. (tech chyb a vice ci mene zasadnich tam je povicero, na muj vkus mozna az prilis. Navic Synta uz radu let doplnuje material i Pyrexovymi, obcas jsou i spec. serie s Bk7.)
Aby mne nikdo spatne nepochopil. Rozhodne nechci nijak snizovat co je v testu uvedeno ci uvedene vysledky. Jen to cele budi dojem, ze bylo testovano nejake stare zrcadlo z prvnich serii (tam by i ty nektere parametry celkem sedely). Cca od pocatku roku 2002 najela Synta kompletne novou technologii ve vyrobe s predpokladanym dalsim zavedenim novych materialu napr pro vyrobu cockovych objektivu a okularku (k cemuz z casti ostatne jiz doslo) a s tim souvisel i dalsi narust kvality optiky. Zkusim se pohrabat ve starsich katalogovych listech a porovnat.
Vyrobce ostatne onu la/8 zarucuje primo v tech. parametrech pristroje, PV chyba by pak nemela presahnout cca 75nm. Pokud tomu tak neni ma prirozene kazdy pravo reklamovat (coz u solidnich obchodniku neni nejmensi problem). Obcas nejaky nedodelek utece kazde firme pri jakekoliv seriove vyrobe.
Jinak test v podstate potvrdil to co rikam - kupovana zrcadla jsou dostatecne kvalitni (alespon pro bezneho smrtelnika).
Nasiel som recenziu v nemeckom casop. Interstellarum http://www.interstellarum.de
na 4 dobsony. Je to recenzia aj s testom optiky a dopadom na vysledny kontrast. ...
K vlastnimu testu:
Pominu fakticke chyby v clanku - sklo na zrcadlo neni tabulkove sklo, ale opticke plavene kremene sklo, coz je kvalitni zaklad na opticke sklo (rozdil ve vyrobni technologii je nebetycny), centralni zastineni je cca 25% a ne 27.1%, stridave mluvi o SW o svetelnosti f/5 a f/6 (spravne je samozrejme f/5), atd. atd. (tech chyb a vice ci mene zasadnich tam je povicero, na muj vkus mozna az prilis. Navic Synta uz radu let doplnuje material i Pyrexovymi, obcas jsou i spec. serie s Bk7.)
Aby mne nikdo spatne nepochopil. Rozhodne nechci nijak snizovat co je v testu uvedeno ci uvedene vysledky. Jen to cele budi dojem, ze bylo testovano nejake stare zrcadlo z prvnich serii (tam by i ty nektere parametry celkem sedely). Cca od pocatku roku 2002 najela Synta kompletne novou technologii ve vyrobe s predpokladanym dalsim zavedenim novych materialu napr pro vyrobu cockovych objektivu a okularku (k cemuz z casti ostatne jiz doslo) a s tim souvisel i dalsi narust kvality optiky. Zkusim se pohrabat ve starsich katalogovych listech a porovnat.
Vyrobce ostatne onu la/8 zarucuje primo v tech. parametrech pristroje, PV chyba by pak nemela presahnout cca 75nm. Pokud tomu tak neni ma prirozene kazdy pravo reklamovat (coz u solidnich obchodniku neni nejmensi problem). Obcas nejaky nedodelek utece kazde firme pri jakekoliv seriove vyrobe.
Jinak test v podstate potvrdil to co rikam - kupovana zrcadla jsou dostatecne kvalitni (alespon pro bezneho smrtelnika).
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
zdenek napsal:
Ano, ale la/4 je pro min-max rozdily v plose (PV). Tato hodnota sama o sobe o kvalite zobrazeni (plochy)moc nerika (je prilis zavadejici- staci jedna nerovnost s nulovym dopadem na zobrazeni a jinak idealni plocha se muze zdat nepouzitelna). Podstatne dulezitejsi je udaj RMS (zde la/12, tedy vice nez dostacujici). Pokud je nekde rec o kvalite plochy, je zpravidla vztazen prave k teto stredni hodnote (RMS) a nikoliv pouze PV (viz. napr. nektere knihy od klasiku - Maksutov, Mihelson, ...).
Ja som si myslel, ze ked sa hovori o "lambde" tak mame namysli max. chybu, pre osobne sa nezda dolezitejsi parameter RMS hodnota, prave ta je podla mna zavadzajuca. Skusim to vysvelit:
Pri procese vyroby zrkadla (rucne ci strojovo) dochadza k odchylkam od idealnej plochy ale charakter tychto odchylok urcite nie je skokovy. Skor ide o urcite zony (obliny ci kopce) a vzhladom na kruhovy pohyb pri bruseni/lesteni ide o akoby valy (ktore samozrejme mozu by nesumerne). Prave preto nazyvame tieto defekty zonalnymi, ze sa nachadzaju v urcitych zonach (kruhoveho tvaru).
Ak pouzijeme k Focaultovmu testu masku, ktora cloni povrch zrkadla okrem teto zony, testujeme vlatne max. odchylku pre danu zonu. Pri teste 15cm zrkadla sme pouzili myslim 5 zon.
Na vystupe coudera pekne vidiet ako tato ochylka rastie, niekde v polovici polomeru ma maximum a opat klesa , pricom na okraji prudsie (stary znamy zlesteny okraj - dovod preco sa clonia zrkadla).
Z tohto merania mozeme urcit RMS hodnotu ale nemala by taku vypovednu hodnotu ako max.wavefront error teda maximalna odchylka.
Existuje "prepocet" medzi max chybou a RMS hodnotou. Dam linku ak bude potrebne.
Som si isty, ze vsetky testy ohladne zrkadiel (pokial nie je uvedene inak) maju na mysli max.chybu.
Ak sa mylim, tak ma prosim opravte.
Ano, ale la/4 je pro min-max rozdily v plose (PV). Tato hodnota sama o sobe o kvalite zobrazeni (plochy)moc nerika (je prilis zavadejici- staci jedna nerovnost s nulovym dopadem na zobrazeni a jinak idealni plocha se muze zdat nepouzitelna). Podstatne dulezitejsi je udaj RMS (zde la/12, tedy vice nez dostacujici). Pokud je nekde rec o kvalite plochy, je zpravidla vztazen prave k teto stredni hodnote (RMS) a nikoliv pouze PV (viz. napr. nektere knihy od klasiku - Maksutov, Mihelson, ...).
Ja som si myslel, ze ked sa hovori o "lambde" tak mame namysli max. chybu, pre osobne sa nezda dolezitejsi parameter RMS hodnota, prave ta je podla mna zavadzajuca. Skusim to vysvelit:
Pri procese vyroby zrkadla (rucne ci strojovo) dochadza k odchylkam od idealnej plochy ale charakter tychto odchylok urcite nie je skokovy. Skor ide o urcite zony (obliny ci kopce) a vzhladom na kruhovy pohyb pri bruseni/lesteni ide o akoby valy (ktore samozrejme mozu by nesumerne). Prave preto nazyvame tieto defekty zonalnymi, ze sa nachadzaju v urcitych zonach (kruhoveho tvaru).
Ak pouzijeme k Focaultovmu testu masku, ktora cloni povrch zrkadla okrem teto zony, testujeme vlatne max. odchylku pre danu zonu. Pri teste 15cm zrkadla sme pouzili myslim 5 zon.
Na vystupe coudera pekne vidiet ako tato ochylka rastie, niekde v polovici polomeru ma maximum a opat klesa , pricom na okraji prudsie (stary znamy zlesteny okraj - dovod preco sa clonia zrkadla).
Z tohto merania mozeme urcit RMS hodnotu ale nemala by taku vypovednu hodnotu ako max.wavefront error teda maximalna odchylka.
Existuje "prepocet" medzi max chybou a RMS hodnotou. Dam linku ak bude potrebne.
Som si isty, ze vsetky testy ohladne zrkadiel (pokial nie je uvedene inak) maju na mysli max.chybu.
Ak sa mylim, tak ma prosim opravte.
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Tak to trosku upresnim. :)
Netvrdim, ze PV je k nicemu. Jen ma podstatne mensi dulezitost, nez se ji priklada (tedy pokud se pohybuje v rozumnych mezich). Lokalni defekt plochy muze vest k neuveritelne spatnemu hodnoceni zrcadla jako celku (navic, jak jsi uz naznacil pribyvaji problemy se zonami a vzajemnym porovnavanim ruznych hodnot), coz samozrejme celkovy vysledek silne zkresluje. Nazorny pripad: pokud mame takrka idealni zrcadlo (vyrobene z presnosti napr. la/40) s jedinym velmi malym zonalnim defektem (napr. la/4). Jeho vliv na vysledny obraz bude velmi maly, ale zrcadlo jako celek by hodnoceno PV vychazelo dost spatne. PV je dobra jeste tak pri vyrobe zrcadla pro hodnoceni jednotlivych zon, pro hodnoceni zrcadla jako celku uz ale nikoliv.
RMS naproti tomu charakterizuje vlastnosti zrcadla jako celku (velmi zjednodusene bere v uvahu prumerne odchylky). Tj. vypovida o kvalite zrcadla podstatne vice. Velmi dobra RMS napovida, ze i obraz bude kvalitni. Ani tak ale neni toto hodnoceni bez uskali (proto existuji pro hodnoceni OS jako celku i lepsi koeficienty od spot diagramu az napr. po SR koef.).
Ten prepocet z PV na RMS je samozrejme za X zjednodusujicich podminek (predpoklad urciteho rozlozeni chyb, definovanych velikosti zon, ..) mozny, vysledky pak jsou jen priblizne.
Jinak s tebou souhlasim :nod: s tim co jsi psal uz vise, v hodnoceni pomoci la/x je docela zmatek. Prave proto velka cast odborne literatury (a tim myslim skutecne odborou, nikoliv tu pro amatery napr. bible optiku - Handbook of Optics) se priklani bud k hodnoceni pomoci jinych koef (napr. prave SR), v pripade potreby ale davaji prednost RMS pred PV.
Netvrdim, ze PV je k nicemu. Jen ma podstatne mensi dulezitost, nez se ji priklada (tedy pokud se pohybuje v rozumnych mezich). Lokalni defekt plochy muze vest k neuveritelne spatnemu hodnoceni zrcadla jako celku (navic, jak jsi uz naznacil pribyvaji problemy se zonami a vzajemnym porovnavanim ruznych hodnot), coz samozrejme celkovy vysledek silne zkresluje. Nazorny pripad: pokud mame takrka idealni zrcadlo (vyrobene z presnosti napr. la/40) s jedinym velmi malym zonalnim defektem (napr. la/4). Jeho vliv na vysledny obraz bude velmi maly, ale zrcadlo jako celek by hodnoceno PV vychazelo dost spatne. PV je dobra jeste tak pri vyrobe zrcadla pro hodnoceni jednotlivych zon, pro hodnoceni zrcadla jako celku uz ale nikoliv.
RMS naproti tomu charakterizuje vlastnosti zrcadla jako celku (velmi zjednodusene bere v uvahu prumerne odchylky). Tj. vypovida o kvalite zrcadla podstatne vice. Velmi dobra RMS napovida, ze i obraz bude kvalitni. Ani tak ale neni toto hodnoceni bez uskali (proto existuji pro hodnoceni OS jako celku i lepsi koeficienty od spot diagramu az napr. po SR koef.).
Ten prepocet z PV na RMS je samozrejme za X zjednodusujicich podminek (predpoklad urciteho rozlozeni chyb, definovanych velikosti zon, ..) mozny, vysledky pak jsou jen priblizne.
Jinak s tebou souhlasim :nod: s tim co jsi psal uz vise, v hodnoceni pomoci la/x je docela zmatek. Prave proto velka cast odborne literatury (a tim myslim skutecne odborou, nikoliv tu pro amatery napr. bible optiku - Handbook of Optics) se priklani bud k hodnoceni pomoci jinych koef (napr. prave SR), v pripade potreby ale davaji prednost RMS pred PV.
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Pavuk_ napsal:
Ak sa mylim, tak ma prosim opravte.Pokud chces, tak to muzeme prodiskutovat pres email, at zbytecne to tu nezahltime prilis slozitou teorii ;) (napr u toho Foucolta nemeris jen rozdil Min-Max, ale vidis i rozlozeni "terenu" prezentovany ruznymi stupnemi sedi, ktery ma rovnez svoji vypovidaci hodnotu (byt je velmi casto ignorovan). Od toho tu pak je napr. zpracovani v PC, ...)
Ak sa mylim, tak ma prosim opravte.Pokud chces, tak to muzeme prodiskutovat pres email, at zbytecne to tu nezahltime prilis slozitou teorii ;) (napr u toho Foucolta nemeris jen rozdil Min-Max, ale vidis i rozlozeni "terenu" prezentovany ruznymi stupnemi sedi, ktery ma rovnez svoji vypovidaci hodnotu (byt je velmi casto ignorovan). Od toho tu pak je napr. zpracovani v PC, ...)
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
zdenek napsal:
Pokud chces, tak to muzeme prodiskutovat pres email, at zbytecne to tu nezahltime prilis slozitou teorii ;) (napr u toho Foucolta nemeris jen rozdil Min-Max, ale vidis i rozlozeni "terenu" prezentovany ruznymi stupnemi sedi, ktery ma rovnez svoji vypovidaci hodnotu (byt je velmi casto ignorovan). Od toho tu pak je napr. zpracovani v PC, ...)
Som za, ale predsa, nebolo by lepsie zalozit novu temu a tam by sme mohli dikutovat, aby aj ostany mali z toho uzitok ?
Pokud chces, tak to muzeme prodiskutovat pres email, at zbytecne to tu nezahltime prilis slozitou teorii ;) (napr u toho Foucolta nemeris jen rozdil Min-Max, ale vidis i rozlozeni "terenu" prezentovany ruznymi stupnemi sedi, ktery ma rovnez svoji vypovidaci hodnotu (byt je velmi casto ignorovan). Od toho tu pak je napr. zpracovani v PC, ...)
Som za, ale predsa, nebolo by lepsie zalozit novu temu a tam by sme mohli dikutovat, aby aj ostany mali z toho uzitok ?
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
To pavuk:
no a tvoja tridsatpatka ma aku lambdu?
no a tvoja tridsatpatka ma aku lambdu?
YEPUN telescope 254/1200, EQ6-goto, CG5+ Newton 152/903, R 70/700, 70/1000, Dobson 130/1100, Canon 40D, L 70-200/2,8 www.astrosid.szm.sk
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Co takto si vyrobit 80tku ?
http://www.stathis-firstlight.de/atm/32 ... roreng.htm
http://www.stathis-firstlight.de/atm/32 ... roreng.htm
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
totálne psycho
YEPUN telescope 254/1200, EQ6-goto, CG5+ Newton 152/903, R 70/700, 70/1000, Dobson 130/1100, Canon 40D, L 70-200/2,8 www.astrosid.szm.sk
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
kde a za kolik se dá sehnat vhodné sklo na výrobu zrcadla a jak velké zrcadlo se dá bez problémů vybrousit.
Newton 250/1250 ve výstavbě&&Newton 130/1000 GS montáž&&triedr 10x50 a 8-24x50&&Lidlteleskop 70/700
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
UHHg..citaj ten odkaz na toho silenyho reka Statise to je dneska svetova kapacita v domacim brouseni zrcadel.. ;D Na jeho webu je dost info..
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Pavuk_ napsal: Co takto si vyrobit 80tku ?
http://www.stathis-firstlight.de/atm/32 ... oreng.htmA co tak vybrusit na kurzoch brusenia n-pocet mensich zrkadiel a spojit ich do velkeho teleskopu ako vcely plast? A vyrobit najvacsi amatersky teleskop na svete. AVLT.
Je to nezmysel?
http://www.stathis-firstlight.de/atm/32 ... oreng.htmA co tak vybrusit na kurzoch brusenia n-pocet mensich zrkadiel a spojit ich do velkeho teleskopu ako vcely plast? A vyrobit najvacsi amatersky teleskop na svete. AVLT.
Je to nezmysel?
Rudy BASE ( Bojnice Amateur Space Ear ) "To invent, you need a good imagination and a pile of junk" - Thomas Alva Edison
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Rudy napsal:
n-pocet mensich zrkadiel a spojit ich do velkeho teleskopu ako vcely plast? A vyrobit najvacsi amatersky teleskop na svete.
Ty slozena zrcadla funguji jako aktivni optika - jsou neustale automaticky nastavovana do spravne polohy s pomoci systemu laseru. Je totiz problem oddelena zrcadla smontovat se stejnou presnosti, s jakou je vylestene sklo.
n-pocet mensich zrkadiel a spojit ich do velkeho teleskopu ako vcely plast? A vyrobit najvacsi amatersky teleskop na svete.
Ty slozena zrcadla funguji jako aktivni optika - jsou neustale automaticky nastavovana do spravne polohy s pomoci systemu laseru. Je totiz problem oddelena zrcadla smontovat se stejnou presnosti, s jakou je vylestene sklo.
e-mail : mpec(at)cce(dot)cz&&
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Tak tak vezmi si ze zrcadlo brousis s presnosti lamda/8 a s podobnou presnosti musis nejak upevnit ty zrcadla k podkladu coz by byl celkem ulet jak to udelat a pak by byla asi sranda to kolinovat kde by stacilo jenom jedno zrecadlo mene kvalitni a cele to jde nekam
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
A pak dalsi problem ze pokud by to vysledne zrcadlo nebylo kulove tak ty krajni zrcadla by meli nesimetrickou plochu coz uz by byl teda ulet na vyrobu
Jaký máte názor na kurzy broušení zrcadel?
Ja samozrejme viem, ze som neobjavil ameriku, len som si myslel a po precitani celej temy o bruseni zrkadiel, som usudil, ze je tu dost odbornikov na to aby si s tym vedeli poradit.
Vsetky zrkadla by boli na jednej zakladni a kazde z nich samostatne nastavitelne. Pri kolimacii by sa uz pohybovalo celou zakladnou.
Vsetky zrkadla by boli na jednej zakladni a kazde z nich samostatne nastavitelne. Pri kolimacii by sa uz pohybovalo celou zakladnou.
Rudy BASE ( Bojnice Amateur Space Ear ) "To invent, you need a good imagination and a pile of junk" - Thomas Alva Edison