Achernar napsal: Pratele, ja bych k nastolenym tematum rekl nasledujici:
1. sam za sebe bych volil ED80 refraktor, je to nadherny dalekohled a vidi toho opravdu hodne. Jinak bych volil nejaky refraktor kolem 10cm prumeru a svetelnosti 8 a mene, tam ovsem nebude moc dalekohledu s azimutalni montazi. Cili z toho vychazi zas ten ED80 - malej, lehkej, skvelej a vykonnej. Kdybych nemel svuj refraktor, davno bych si ho koupil.
2.nemuzu se zbavit pocitu, ze se tu neustale vseobecne strasne demonisuje barevna vada refraktoru. Je to neco jako zrnitost u filmu - zkratka jeho vlastnost, jeho vyjadrovaci prostredek. U kvalitniho refraktoru vznika sekundarni vidmo na kraji Mesice apod, ale nijak nenarusuje kvalitu zobrazeni, jen je proste jeden okraj trochu do zluta, druhy do fialova. Komu to vadi - doporucuju obycejny zluty filtr, oproti tem specialisovanym stoji par supu a sekundarni vidmo spolehlive potlaci.
Svym refraktorem bezne pozoruji Mesic a planety pri zvetseni 240x a ta nepatrna barevna vada/se zlutym filtrem uz neviditelna/ mi rozhodne nijak vyhled nekazi. Uznavam, ze nemam tovarni pristroj, ale objednavkovy, jemne retusovany objektiv s asferickym clenem...
Pohled refraktorem - omluvte mne-nepresvedcitelneho refraktoristu - je proste nejak hezci, marna slava.
3. Ten zminovany okular VIXEN 42mm mam a je fantastickej. SE svym refraktorem/140/1200/ho pouzivam porad a tak rikam - udajum vyrobce verte, ten okular je k nepopsani, tedy ten pohled jim. Nekdy vam to ukazu, sejdeme-li se na louce. Na deep-sky je to uzasny, klidne se s tim postavim dvoustovce newtonu, rozhodne to bude vyrovnanej souboj.
Len niekolko malo poznamok. Az do tvojho prispevku sme riesili problem, ci je vhodne pouzit na dobsone sirokouhly okular s cielom dosiahnut co najvacsie zorne pole, nie porovnavanie vyhod a nevyhod dobsonov a refraktorov.
V ziadnom pripade netvrdim, ze ten okular Vixen 42 mm je zly, ale sam si neviem predstavit jeho pouzitelnost v pozorovani deep-sky objektov s dobsonom povedzme od 200 mm a viac (pozorovanie planet vynechajme, je jasne ze to je prilis male zvacsenie). V poriadku, Plejady, h/x Persei alebo niektore hviezdne polia budu posobit kompaktnejsie, ale vystupna pupila bude snad 9 mm a kontrast medzi vacsinou hmlovin, galaxii a jasom oblohy slaby. Najvhodnejsie bude asi uviest vlastny priklad, na mojom dobsone 254/1200 pouzivam tri okulare: 19 mm, 11 mm a 7mm - zvacsenia: 63x, 109x, 171x. Osobne povazujem pohlad kazdu noc iba na Cinku alebo M13 za prekonany a vzhladom na siroko odpozorovanu ponuku objektov mozem jednoznacne konstatovat, ze najpouzivanejsie zvacsenie nie je este ani to 63x, ale 109x a 171x, kedy sa vystupna pupila pohybuje od 2,3 mm po 1,5 mm.
Tak ako ty popisujes barevnu vadu u refraktoru, ja nedokazem niekedy pochopit ako niekto moze pisat o "chlpatych hviezdach" v pripade dobsona. Predsa ak mam skolimovany dalekohlad, kvalitne a vychladene zrkadlo, to predsa nemoze vadit. Mimo toho doporucujem pozorovat az od polnoci, kedy podmienky velmi casto su lepsie ako na zaciatku noci a rano je ten obraz v podstate neprekonatelny. Nepripisoval by som "fenomen chlpatych hviezd" dalekohladu, ale pozorovacim podmienkam. Neviem ako vy, ale ak je vsetko v poriadku, ja vidim v dobsone bodove hviezdy. Pochopitelne nepozorujem z balkona, ani cez okno nad radiatorom.
Najvacsi prinos refraktora v pozorovani deep-sky objektov je ten, ze nahradza to, co dobson obycajne nedokaze, dosiahnut male zvacsenie a velmi velke zorne pole. Kontrast sa na hmloviny so slabou plosnou jasnostou, vacsou rozlohou a nedefinovatelnym rozhranim zvysuje filtrom, cim su vo velkom zornom poli lahsie postrehnutelnejsie.