Astronomické fórum

U některých(?) CMOS kamer je možné nastavit Gain a Offset, na což jsem u Atika nebyl zvyklý.

Předpokládám, že nastavení těchto hodnot se nedělá metodou "střílení od boku" a že nastavení má nějakou "logiku" - např. "pokus-vyhodnocení (okometricky, měřením)-nastavení nové hodnoty".

Jaká je ta logika?
Používá se pro různé situace (teplota, typ objektu, atd) různé nebo stejné nastavení?

Pre nastavenie gain sa je treba pozriet na graf priebehu dynamic range a read noise. Teda pri jasnych objektoch sa pouziva 0/minimalny gain pre maximalny dynamicky rozsah. Potom si treba najst vhodnu polohu kedy je read noise dostatocne nizky a DR este dost vysoky. Napriklad pre ASI1600MM je to hodnota 139 kedy sa dosiahne pomer 1e/ADU. A zase ASI2600MM je ta hodnota 100 kedy sa snimac prepne do modu s nizkym vycitacim sumom a nema zmysel pouzit cokolvek ine.

Offset je o dost jednuchsi. Ten je proste treba nastavit tak histogram dark frame bol dostatocne vzdialeny od laveho okraja a teda nedochadzalo ku orezaniu hodnot. Je dobre to merat na vyssich gain pretoze zvysovanim gain sa krivka roztahuje do stran. Ako najst offset.
1. vychladit kameru
2. nastavit gain
3. spravit 5s expoziciu zakryte ako na dark frame
4. skontrolovat histogram ci je bezpecne vzdialeny
5. ak nie tak zvysit offset, popripade znizit ak by bol prilis vpravo, opakovat od kroku 3.
6. spravit plnu 3-5min expoziciu na overenie histogramu.

S tím ofestem je to skoro bezvýznamný. Já na své ASI 294MM mám offset 30 (gain 1-e/ADU) ,což ve snímku představuje 1872 ADU .Ty používáš Maxima, tak tam stačí zvolit v informacích Area vidíš kolik dark má . Skoro nemá význam offset zmenšovat, jedině se o malinko sníží dynamický rozsah a to jen pro velmi vysoké intenzity tedy saturace jasných hvězd. 1872 představuje 2,8% rozsahu .

Pořídil jsem si ke své sestavě s RC8 TELEVUE 2” POWERMATE 2 a k němu adapter na 2" kvůli 2" korektoru. Jaká je délka originál adapteru pro T2 ?
Dle návodu TV PM se má PM dát před korektor (je pravda, že to píšou o Paracorru). Jen jsem přidal před korektor PM a neměnil jsem vzdálenost korektru a kamery. Nepodařilo se mi zaostřit.

Mate niekto uz augustove cislo Kozmos?

Práve mi ho doniesla poštárka.

Co je nakřivo, pokud flat u newtona vypadá takto (nesymetricky)? (flat je pro lepší názornost uměle vytvořený ve Photoshopu)
Natočené sekundární zrcátko?, nakřivo výtah?, ...?

Vinětaci dělá sekundár .Nejspíš offset nebo podélný posun sekundáru. To by mělo být vidět okem při pozorování z osy OV.

Nevie náhodou niekto, či existuje nejaký UV/IR block filter, ktorý má po celej vonkajšej strane závit M42 x 0.75? Maximálna mechanická hrúbka do 4 mm. Vnútorný otvorený primer pre prechod svetla minimálne 27 mm. Prípadne nejaký podobný adaptér, do ktorého by sa dal vložiť napr. 31 mm unmounted filter? Pozeral som na teleskop-express, Baader Planetarium aj Astronomik, ale nič podobné som nenašiel. Ide o to že mám kameru podľa obrázku:


ale namiesto T2 redukcie používam redukciu T2 / m43-adapter a do nej sa priamo nasadzuje objektív s mikro 4/3 bajonetom (niečo takéto):


Nejaký filter typu T2 vonkajší / T2 vnútorný závit s väčšou ako nenulovou optickou dĺžkou tam neprichádza do úvahy, pretože by nesedel backfocus (nedalo by sa zaostriť). Totižto adaptér T2 / m43-adapter je spravený tak, že tam rovno sedí ohnisková vzdialenosť objektívu. Objektív už nemôžem viac oddialiť od kamery. Vnútri tej redukcie je medzi telom kamery a zadnou časťou objektívu medzera asi 4 mm a do nej sa musím zmestiť s prípadným filtrom.
Objektív nemá zadný slot na vloženie gélového filtra, tak ani takáto alternatíva nie je použiteľná.

Problém je, že kamera má krycie sklíčko, ktoré je IR priepustné a nechce sa mi ho meniť za UV/IR nepriepustné. To si už radšej vyrobím vyššie popisovanú objímku na nejaký 31 mm unmounted filter.

A co třeba toto? https://astronomy-imaging-camera.com/pr ... er-adapter

To som už pozeral. Tá redukcia by vyriešila len to, že sa celý problém presunie z T2 na 1.25″. Výber filtrov na 1.25″ je podobný, ako je na T2. 4 mm je maximálny priestor, do ktorého sa potrebujem zmestiť. Ak by mala tá odkazovaná redukcia 2 mm, tak 1.25″ filter nemôže mať na časťou závitu viac, ako 2 mm. Tieto filtre sú väčšinou konštruované tak, že obruba nad závitom má väčšiu výšku.

Já bych to sklíčko normálně vyměnil. Stačí povolit 4 šrouby, a je přístupné, není nijak zatmelné. Myslím že tam volně leží 36mm nebo 50mm kruhový filtr, u menších kamer možní i jen 31mm, utěsněný O-kroužkem. Tloušťku už nevím. Alespoň u těch kusů co mi prošly rukama by to vyměnit šlo. Záleží od typu kamery. Jakou máš ?

Kamera je ZWO ASI294 color. Podľa stánky výrobcu ZWO Protective Window (for ASI Cameras) je v nej ochranné sklíčko o priemere 32 mm "ZWO D32 AR protect window". Podľa stránky výrobcu, ZWO vyrába aj "UV IR-CUT Protective Window", len nie s priemerom 32 mm. Pozeral som kameru, to sklíčko tam držia 4 skrutky. Ale čím ďalej, tým som viac naklonený alternatíve vyrobiť si vlastný T2 adaptér z dvoch 2 mm plechov z AL zliatiny. Aspoň si tam budem vedieť vložiť ľubovoľný 31 mm unmounted filter, ktorý sa bežne vyrába.
S objektívmi Canon a Nikon takýto problém nie je, lebo v adaptéroch je dosť miesta aj na zásuvku pre filter. Objektívy s bajonetom micro 4/3 majú krátku ohniskovú vzdialenosť a tam už toľko miesta nie je.

No možná by ten 31mm unmounted filtr šel vložit i místo toho sklíčka. 0.5mm vůle po stranách by neměla ničemu vadit. Těsnící kroužek tak blízko u kraje nebude. Spíš nevím, jestli bude mít stejnou tloušťku 2mm. No uvidíš. Ale ani to by nemuselo vadit, tak ten černý aretační plech zapadne hlouběji. Maximálně budeš muset použít kratší šroubky.

Každé zbytečné sklo navíc zhoršuje možné reflexy kolem jasných hvězd, preferuj výměnu, ne přidání.

Tie možné reflexy sú mi jasné. Počítam s tým, že sa tam môže niečo ukázať. Sklíčka by mohli byť vzdialené možno 2 až 3 mm, tak reflexy by nemali byť nejaké veľké, aj keď budú o to intenzívnejšie. V každom prípade, ak už budem mať doma 31 mm UV/IR cut filter, tak to sklíčko môžem kedykoľvek vymeniť.
Čo som pozeral, s hrúbkou substrátu je to tak, že Astronomik ich vyrába v hrúbke 1 mm, ale tie s priemerom 31 mm vyrába len s ochranným prstencom, ktorý by mal mať hrúbku 3,5 mm. Ten je nepoužiteľný. Bader ich vyrába v hrúbke 2 mm bez ochranného prstenca, ten by mal byť podobný, teda má o 1 mm menší priemer, ako krycie sklíčko od ZWO. Ten by tam mohol zapasovať. Astrodon je zbytočne drahý a tiež má ochranný prstenec.