Přeci jsem jen našel něco, co může opravit můj názor:
...Měříme-li jas oblohy v zenitu během soumraku, dostáváme klesající křivku. Od jisté deprese Slunce pod obzorem pozorovacího místa- které bývá 16 až 18 °, zastaví se pokles jasu a udržuje se prakticky na stejné hodnotě po celou noc. Tomuto jasu říkáme světl noční oblohy.....
[ Doc.Dr.Fr.Link " Lety do stratosféry a výzkum vysoké atmosféry" - Jednota českýck matematiků a fyziků v Praze - 1941]
Do světla noční oblohy potom přispívá sluneční složka, polarizované světlo =zodiiakální svit, světlo slabých hvězd přímé a rozptýlené, emisnií složka ..
Nejvyšší MHV
Nejvyšší MHV
lepší rada žádná než špatná
milantos(šnek)centrum(puntík) cz
milantos(šnek)centrum(puntík) cz
Nejvyšší MHV
MilAN napsal: Přeci jsem jen našel něco, co může opravit můj názor:
...Měříme-li jas oblohy v zenitu během soumraku, dostáváme klesající křivku. Od jisté deprese Slunce pod obzorem pozorovacího místa- které bývá 16 až 18 °, zastaví se pokles jasu a udržuje se prakticky na stejné hodnotě po celou noc. Tomuto jasu říkáme světl noční oblohy.....
[ Doc.Dr.Fr.Link " Lety do stratosféry a výzkum vysoké atmosféry" - Jednota českýck matematiků a fyziků v Praze - 1941]
Do světla noční oblohy potom přispívá sluneční složka, polarizované světlo =zodiiakální svit, světlo slabých hvězd přímé a rozptýlené, emisnií složka ..
Takze ak Slnko klesa od 18 stupna stale nizsie pod obzor, jas nocnej oblohy sa vplyvom tohto faktora prakticky uz vobec nemeni. A pretoze k prirodzenemu jasu nocnej oblohy prispieva este zodiakalne svetlo a svetlo hviezd, je zrejme potrebne, aby sa vylucil ich vplyv, merat jas nocnej oblohy mimo ekliptiky a Mliecnej cesty, najlepsie asi v oblasti galaktickych polov.
...Měříme-li jas oblohy v zenitu během soumraku, dostáváme klesající křivku. Od jisté deprese Slunce pod obzorem pozorovacího místa- které bývá 16 až 18 °, zastaví se pokles jasu a udržuje se prakticky na stejné hodnotě po celou noc. Tomuto jasu říkáme světl noční oblohy.....
[ Doc.Dr.Fr.Link " Lety do stratosféry a výzkum vysoké atmosféry" - Jednota českýck matematiků a fyziků v Praze - 1941]
Do světla noční oblohy potom přispívá sluneční složka, polarizované světlo =zodiiakální svit, světlo slabých hvězd přímé a rozptýlené, emisnií složka ..
Takze ak Slnko klesa od 18 stupna stale nizsie pod obzor, jas nocnej oblohy sa vplyvom tohto faktora prakticky uz vobec nemeni. A pretoze k prirodzenemu jasu nocnej oblohy prispieva este zodiakalne svetlo a svetlo hviezd, je zrejme potrebne, aby sa vylucil ich vplyv, merat jas nocnej oblohy mimo ekliptiky a Mliecnej cesty, najlepsie asi v oblasti galaktickych polov.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Nejvyšší MHV
Myzer napsal:
Zaujimave. Takze nocne osvetlenie vyssich vrstiev atmosfery Slnkom by sme mohli premenit na pojem "staly nocny airglow" alebo "svietiaci vzduch" (neviem ako by sa to vhodnejsie dalo prelozit), ktory je jednym z prispevkov prirodzeneho jasu oblohy. A kedze tento nocny airglow sa da vidiet jedine na mieste bez akehokolvek svetelneho znecistenia a s minimom rozptyleneho prachu v atmosfere, je podla mna vylucene, aby u nas niekto nejaku zmenu v zavislosti od polohy Slnka pod obzorom povedzme viac ako 20 stupnov dokazal zaznamenat. Zname a kvantifikovane su skor rozdiely vyvolane samotnou slnecnou aktivitou. Udajne tento jav (airglow) vyzera ako jednotny velmi tenky altocumulus. Mne sa subjektivne tiez zimna obloha zda tmavsia ako letna, ale spajam to skor s rozdielnym mnozstvom aerosolov v atmosfere (asi vacsie mnozstvo prachu v tomto obdobi, kosenie obilia, atd).
Nevymyslaj si nove pojmy a uz vobec nie tie, ktore su uz stanovene.
Airglow je angl. termin (medzi astronomami) pre nocny jas oblohy sposobeny ionizaciou vysokej atmosfery (trvala polarna ziara) a nesuvisi z rozptylenym svetlom zo slnka.
Ja tiez zbieram/prekladam/pisem taku esej o podmienkach
(este nedokoncenu; Na ukazku tu je obsah toho, co uz je hotove) a tuto vyberam:
1.1 Aké sú zložky prirodzeného jasu nočnej oblohy ?
...
Jas pozadia kolise s 11-rocnym slnecnym cyklom v intervale 0,4mag (niektore zdroje uvadzaju 0,55mag) v zasade mozno povazovat relevantny interval 0,4 –0,6mag.
(http://www.ctio.noao.edu/site/pachon_sky/)
Hlavné zložky prirodzeného jasu nočnej oblohy sú:
1. zodiakálne svetlo (zodiac light)
2. nočný jas atmosféry (“trvalá polárna žiara”) (airglow)
3. rozptýlené svetlo hviezd v atmosfére (starlight)
1.1.1 Zodiakálne svetlo (zodiac light)
Navzdory faktu, že iba málo ľudí videlo zodiakálne svetlo a ešte menej z nich protisvit či zodiakálny most, práve zodiakálne svetlo a jeho prejavy sú hlavnými prispievateľmi prirodzeného jasu nočnej oblohy (okrem miest pri póloch ekliptiky).
Jas nočnej atmosféry vplyvom zodiakálneho svetla kolíše so slnečnou aktivitou behom minút alebo hodín ako aj s 11-ročným slnečným cyklom a do veľkej miery negatívne ovplyňuje temnosť neba danej noci na danom mieste.
Keďže ide o rozptýlené slnečné svetlo na čiastočkách medziplanetárneho prachu, nedá sa odstrániť s použitím LP filtrov.
Zodiakálne svetlo, zodiakálny most a protisvit sú výraznými znakmi nočnej oblohy na skutočne tmavom mieste. Nie sú skúškou dobrého zraku, ale skuškou jasu oblohy. [1]
1.1.2 Nočný jas atmosféry (airglow)
Airglow is the brightest component and is caused by oxygen atoms glowing in the upper atmosphere which are excited by solar ultraviolet radiation. Airglow gets worse at solar maximum. Airglow can add a faint green or red color to the sky background. The color may be vivid if there is a strong aurora occuring.
1.1.3 Rozptýlené svetlo hviezd v atmosfére (starlight)
At night starlight is scattered by the atmosphere, just as sunlight is during the daytime. Air molecules scatter short blue wavelengths more, which is why the daytime sky is blue. The night sky also has a very faint blue component from scattered starlight.
Countless stars and nebulae in our own galaxy also contribute to the brightness of the night sky, most easily seen in the form of the Milky Way.
1.3 Ako veľmi tmavá može byť nočná obloha ?
Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že predstava o hľadaní stále tmavšieho a tmavšieho miesta, ak pojdeme postupne čoraz ďalej od zdrojov ľudského sveteľného znečistenia, je nesprávna. Nie je to pravda už z praktického hľadiska. Austrálske vnútrozemie, severozápadné pobrežie od Perthu, Čílske observatória, odľahlé miesta amerického juhozápadu (Texas) a veľa iných, kde celkový jas oblohy je zanedbateľne malý od prirodzeného jasu oblohy, určujú základnú úroveň ako tmavé miesto može byť. [1]
Bežne akceptovaná minimálna hodnota pre jas nočnej oblohy v zenite na mieste bez svetelného znečistenia v minime slnečnej activity, v blízkosti galaktického pólu a pólu ekliptiky a za bezmesačnej a bezoblačnej noci je vo vizuálnej oblasti je V=22.0 mag.arcsec-2 (alebo 13 mag.arcmin-2). Inak povedané, dokonalé pozorovacie miesto má jas oblohy rovnajúci sa jasu hviezd umiestnených na celej oblohe v každom štvorci oblúkovej sekundy (štvorec s veľkosti hrany oblúkovej sekundy t.j. o málo väščí ako obraz samotnej hviezdy) so zdanlivou vizuálnou hviezdnou veľkostou rovnej
V=22mag. [1]
Moonless V sky brightness: 205.0 S10 jednotiek alebo 22.00 mag/arcsec^2 +- 0.1 mag
(Solar activity = 0.0, ecliptic and galactic latitudes = 90.0, 90.0 deg, ZD = 0.0 deg, airmass = 1.000)
Z toho pripadá na airglow 145 jednotiek a zodiacal light 60 jednotiek (starlight 0 jednotiek)
Zdroj jasu oblohy: S10 unit
airglow 145 71%
zodiacal light 60 29%
Spolu: 205 = 22 mag/arcsec^2 100%
Menej sa už nedá!
[graf]
Farebný index takého miesta oblohy je:
U-B B-V V-R R-I
-0.70 0.80 0.90 1.00
The sky is brighter at low ecliptic latitude (by 0.4 mag); at solar maximum (by 0.4 mag); and at high airmass (0.25 mag brighter at airmass 1.5).
Zaujimave. Takze nocne osvetlenie vyssich vrstiev atmosfery Slnkom by sme mohli premenit na pojem "staly nocny airglow" alebo "svietiaci vzduch" (neviem ako by sa to vhodnejsie dalo prelozit), ktory je jednym z prispevkov prirodzeneho jasu oblohy. A kedze tento nocny airglow sa da vidiet jedine na mieste bez akehokolvek svetelneho znecistenia a s minimom rozptyleneho prachu v atmosfere, je podla mna vylucene, aby u nas niekto nejaku zmenu v zavislosti od polohy Slnka pod obzorom povedzme viac ako 20 stupnov dokazal zaznamenat. Zname a kvantifikovane su skor rozdiely vyvolane samotnou slnecnou aktivitou. Udajne tento jav (airglow) vyzera ako jednotny velmi tenky altocumulus. Mne sa subjektivne tiez zimna obloha zda tmavsia ako letna, ale spajam to skor s rozdielnym mnozstvom aerosolov v atmosfere (asi vacsie mnozstvo prachu v tomto obdobi, kosenie obilia, atd).
Nevymyslaj si nove pojmy a uz vobec nie tie, ktore su uz stanovene.
Airglow je angl. termin (medzi astronomami) pre nocny jas oblohy sposobeny ionizaciou vysokej atmosfery (trvala polarna ziara) a nesuvisi z rozptylenym svetlom zo slnka.
Ja tiez zbieram/prekladam/pisem taku esej o podmienkach
(este nedokoncenu; Na ukazku tu je obsah toho, co uz je hotove) a tuto vyberam:
1.1 Aké sú zložky prirodzeného jasu nočnej oblohy ?
...
Jas pozadia kolise s 11-rocnym slnecnym cyklom v intervale 0,4mag (niektore zdroje uvadzaju 0,55mag) v zasade mozno povazovat relevantny interval 0,4 –0,6mag.
(http://www.ctio.noao.edu/site/pachon_sky/)
Hlavné zložky prirodzeného jasu nočnej oblohy sú:
1. zodiakálne svetlo (zodiac light)
2. nočný jas atmosféry (“trvalá polárna žiara”) (airglow)
3. rozptýlené svetlo hviezd v atmosfére (starlight)
1.1.1 Zodiakálne svetlo (zodiac light)
Navzdory faktu, že iba málo ľudí videlo zodiakálne svetlo a ešte menej z nich protisvit či zodiakálny most, práve zodiakálne svetlo a jeho prejavy sú hlavnými prispievateľmi prirodzeného jasu nočnej oblohy (okrem miest pri póloch ekliptiky).
Jas nočnej atmosféry vplyvom zodiakálneho svetla kolíše so slnečnou aktivitou behom minút alebo hodín ako aj s 11-ročným slnečným cyklom a do veľkej miery negatívne ovplyňuje temnosť neba danej noci na danom mieste.
Keďže ide o rozptýlené slnečné svetlo na čiastočkách medziplanetárneho prachu, nedá sa odstrániť s použitím LP filtrov.
Zodiakálne svetlo, zodiakálny most a protisvit sú výraznými znakmi nočnej oblohy na skutočne tmavom mieste. Nie sú skúškou dobrého zraku, ale skuškou jasu oblohy. [1]
1.1.2 Nočný jas atmosféry (airglow)
Airglow is the brightest component and is caused by oxygen atoms glowing in the upper atmosphere which are excited by solar ultraviolet radiation. Airglow gets worse at solar maximum. Airglow can add a faint green or red color to the sky background. The color may be vivid if there is a strong aurora occuring.
1.1.3 Rozptýlené svetlo hviezd v atmosfére (starlight)
At night starlight is scattered by the atmosphere, just as sunlight is during the daytime. Air molecules scatter short blue wavelengths more, which is why the daytime sky is blue. The night sky also has a very faint blue component from scattered starlight.
Countless stars and nebulae in our own galaxy also contribute to the brightness of the night sky, most easily seen in the form of the Milky Way.
1.3 Ako veľmi tmavá može byť nočná obloha ?
Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že predstava o hľadaní stále tmavšieho a tmavšieho miesta, ak pojdeme postupne čoraz ďalej od zdrojov ľudského sveteľného znečistenia, je nesprávna. Nie je to pravda už z praktického hľadiska. Austrálske vnútrozemie, severozápadné pobrežie od Perthu, Čílske observatória, odľahlé miesta amerického juhozápadu (Texas) a veľa iných, kde celkový jas oblohy je zanedbateľne malý od prirodzeného jasu oblohy, určujú základnú úroveň ako tmavé miesto može byť. [1]
Bežne akceptovaná minimálna hodnota pre jas nočnej oblohy v zenite na mieste bez svetelného znečistenia v minime slnečnej activity, v blízkosti galaktického pólu a pólu ekliptiky a za bezmesačnej a bezoblačnej noci je vo vizuálnej oblasti je V=22.0 mag.arcsec-2 (alebo 13 mag.arcmin-2). Inak povedané, dokonalé pozorovacie miesto má jas oblohy rovnajúci sa jasu hviezd umiestnených na celej oblohe v každom štvorci oblúkovej sekundy (štvorec s veľkosti hrany oblúkovej sekundy t.j. o málo väščí ako obraz samotnej hviezdy) so zdanlivou vizuálnou hviezdnou veľkostou rovnej
V=22mag. [1]
Moonless V sky brightness: 205.0 S10 jednotiek alebo 22.00 mag/arcsec^2 +- 0.1 mag
(Solar activity = 0.0, ecliptic and galactic latitudes = 90.0, 90.0 deg, ZD = 0.0 deg, airmass = 1.000)
Z toho pripadá na airglow 145 jednotiek a zodiacal light 60 jednotiek (starlight 0 jednotiek)
Zdroj jasu oblohy: S10 unit
airglow 145 71%
zodiacal light 60 29%
Spolu: 205 = 22 mag/arcsec^2 100%
Menej sa už nedá!
[graf]
Farebný index takého miesta oblohy je:
U-B B-V V-R R-I
-0.70 0.80 0.90 1.00
The sky is brighter at low ecliptic latitude (by 0.4 mag); at solar maximum (by 0.4 mag); and at high airmass (0.25 mag brighter at airmass 1.5).
Nejvyšší MHV
No diky, ja som si uz presiel vsetko z originalu http://www.astropix.com/HTML/L_STORY/SKYBRITE.HTM + par dalsich clankov na Amastre a vidim, ze som sa nemusel vobec snazit. Takze ked si vymyslam pojmy - ako by si nazval ty jednym slovom to nocne osvetlenie vyssich vrstiev atmosfery Slnkom? ???
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
-
3J
Nejvyšší MHV
Myzer napsal: No diky, ja som si uz presiel vsetko z originalu http://www.astropix.com/HTML/L_STORY/SKYBRITE.HTM + par dalsich clankov na Amastre a vidim, ze som sa nemusel vobec snazit. Takze ked si vymyslam pojmy - ako by si nazval ty jednym slovom to nocne osvetlenie vyssich vrstiev atmosfery Slnkom? ???Nowas ?
Nejvyšší MHV
Vôbec nechápem, čo sa to v poslednom období deje. Od letného slnovratu som pozoroval spolu desať nocí, sedem z nich je popísaných na mojich stránkach. O zvyšných (práve posledných) troch sa teraz zmienim v krátkosti. V sobotu večer bola excelentná priezračnosť (T = 10/10, ak nie viac). Vzduch bol mimoriadne čistý a aj také južne položené hviezdy ako lambda a 34 Scorpii boli ľahko voľným okom vidieť. O 23.00 hod už skúšam merať MHV - vidím v zenite bezproblémov referenčnú hviezdu v hlave Draka (6,6 mag). A to je ešte súmrak, astronomická noc začína až o 45 minút! Práve tento fakt ma vyprovokoval hľadať slabšie hviezdy (o tom nižšie). Obloha už o tomto čase vyzerá na pohľad o niečo málo lepšie ako počas nocí, ktoré som na stránkach popísal. Mliečna cesta je zreteľne vidieť a mnohé detaily sú zreteľné a kontrastné. Mesiac vychádza o 23.10 hod a všetko to aj tak nakoniec zničí.
Druhú noc som sa s kamarátom v snahe vyhnúť sa rušivému perifernému svetlu vybral na pole s kukuricou, kde je uprostred kruhové priestranstvo (nie po mimozemšťanoch). Pozorovacie podmienky sú podobné. Ako sa čas blížil k 23.00 hod, Mliečna cesta bola vidieť lepšie ako v pozorovaniach, ktoré som naposledy zverejnil na svojich stránkach. A ešte raz pripomeniem, bol iba súmrak. Otvorená hviezdokopa M7 bola vo výške päť stupňov nad obzorom vidieť aj voľným okom. V triédri sa rozložila na niekoľko drobných hviezd, ktoré vyzerali ako špendlíkové hlavičky. V tom istom zornom poli bola nápadná M6. Hneď trochu vyššie, zhruba na spojnici gama - mu Sagittarii som myslel, že sú nejaké oblaky, ale to bola Mliečna cesta (presnejšie Veľký oblak v Strelcovi). Na pravo od neho sa dal v triédri rozoznať dlhý tmavý pás. Vidím aj Mliečnu cestu mierne na východ od hviezdy eta Ophiuchi a smerom ku Škorpiónovi (časť vydutiny na západ od galaktickej roviny). Voľným okom sa náznakovo ukazujú tmavé hmloviny Dancing horse a Pipe nebula. Celé to tam okolo stredu vyzerá, akoby Mliečna cesta bola roztvorená, v strede sa nachádzajú spomínané veľké tmavé hmloviny. Prvýkrát si predstavujem, že sa pozerám na našu Galaxiu zboku. Ďalšie objekty v Strelcovi sú veľmi, veľmi zreteľne a kontrastne rozoznateľné voľným okom. Predovšetkým Lagúna, Trifid a Malý oblak v Strelcovi (M24 - aj tvar). Vyššie v Štíte sa ukázali dve výrazné zjasnenia a samotný Oblak v Štíte. Nad ním udrie do očí nejaká veľmi výrazná kruhová škvrna. Najskôr som myslel, že je to Ramienko, ale bola to iná hviezdokopa (IC 4665). V Labuti sú bočne vidieť akoby stovky hviezd. Podrobnejšie to ale teraz nemá význam popisovať. Skúšal som zazrieť postrannú hviezdu 6,8 mag pri guľovke M13, ale neúspešne - nie vhodne vybraná, navyše sa nachádza blízko M13. O 23.30 hod vychádza Mesiac. O polnoci sa nachádza vo výške 7 stupňov. Napriek tomu, Veľký oblak v Strelcovi, alebo Lagúna, položená tradične nie príliš vysoko nad obzorom, boli stále vidieť voľným okom. Takisto mnohé detaily Mliečnej cesty, ktorá od Strelca siahala cez celú oblohu až k severným častiam Perzea. Hviezdy šiestej magnitúdy a guľová hviezdokopa M13 sú stále ľahko identifikovateľné.
Ďalší deň si v programe Sky Charts hľadám vhodné referenčné hviezdy na určovanie MHV do siedmej magnitúdy. Vyberám iba biele hviezdy spektrálneho typu A s nízkym farebným indexom. Túto noc som MHV určoval od 23.30 do 23.50 hod. Začínam v Herkulovi pri SAO 84250 (Vizuálna magnitúda: 6.70, Farebný index: 0.15, Spektrálna trieda: A2). Vidím naisto, nezdržujem sa idem ďalej. Prechádzam na SAO 45651 (6,8 mag). Nedarí sa mi zaznamenať jej presnú polohu, preto ju preskakujem. Nemám sa v tej neprehľadnej oblasti o čo oprieť. Prechádzam k hlave Draka na SAO 30711 (Vizuálna magnitúda: 6.87, Farebný index: 0.13, Spektrálna trieda: A2). Veľmi ľahko sa hľadá jej poloha, leží na spojnici xi - delta Draconis. Neviem ako to mám napísať, ale vidím ju! Odhadom 20% pozorovacieho času. Pozerám sa do tej oblasti (zrejme bočne, ale to vždy) a občas preblikne. Najlepšie na tom je, že som si úplne istý jej identifikovaním. Ukazuje sa v blízkosti aj nejaká ďalšia hviezda, ktorú som nemal naplánovanú. Neskôr zisťujem, že má 6,5 mag a je takisto referenčná. Navyše sa nachádza na tej istej spojnici. Tieto dve hviezdy budem v budúcnosti overať určite častejšie. Na siedmu magnitúdu som sa nedostal, čas ubehol rýchlo a vyšiel Mesiac. Mapy a ako som postupoval teraz nie je v mojich silach zverejnovat, ale mam to zaznamename. Skúšal som aj Bublinu - NGC 7635, ale bolo to maličké a slabučké, celkovo nič moc. Ešte poznámka: prvá noc bola najpriezračnejšia, druhé o chlp menej. Prvé dve noci hviezdy blikali, tretiu noc bol seeing stabilný. To je skoro Atacama, už vyše dva týždne tu ani nepršalo.
Podľa toho čo vidím na oblohe dnes, vyzerá to na ďalšiu fantastickú noc. Priezračnosť je opäť excelentná. Dá sa to odhadom ľahko zistiť podľa rozptýlenia slnečného svetla v blízkosti Slnka. Ak sa pridá ešte stabilný seeing bude to stáť za to. Predpokladám ešte lepšiu noc ako v prvých troch prípadoch. Musím si ešte pripraviť referenčné hviezdy do 7,5 mag a uvidím ako ďaleko sa dostanem. Pravdepodobne vyrazím do vyššej nadmorskej výšky - 1 000 metrov. Aj keď noc je seriózne použiteľná na hodinu, stojí mi to za to. Skúsim sa pozrieť aj na H-II oblasti v M101 a na M51.
Druhú noc som sa s kamarátom v snahe vyhnúť sa rušivému perifernému svetlu vybral na pole s kukuricou, kde je uprostred kruhové priestranstvo (nie po mimozemšťanoch). Pozorovacie podmienky sú podobné. Ako sa čas blížil k 23.00 hod, Mliečna cesta bola vidieť lepšie ako v pozorovaniach, ktoré som naposledy zverejnil na svojich stránkach. A ešte raz pripomeniem, bol iba súmrak. Otvorená hviezdokopa M7 bola vo výške päť stupňov nad obzorom vidieť aj voľným okom. V triédri sa rozložila na niekoľko drobných hviezd, ktoré vyzerali ako špendlíkové hlavičky. V tom istom zornom poli bola nápadná M6. Hneď trochu vyššie, zhruba na spojnici gama - mu Sagittarii som myslel, že sú nejaké oblaky, ale to bola Mliečna cesta (presnejšie Veľký oblak v Strelcovi). Na pravo od neho sa dal v triédri rozoznať dlhý tmavý pás. Vidím aj Mliečnu cestu mierne na východ od hviezdy eta Ophiuchi a smerom ku Škorpiónovi (časť vydutiny na západ od galaktickej roviny). Voľným okom sa náznakovo ukazujú tmavé hmloviny Dancing horse a Pipe nebula. Celé to tam okolo stredu vyzerá, akoby Mliečna cesta bola roztvorená, v strede sa nachádzajú spomínané veľké tmavé hmloviny. Prvýkrát si predstavujem, že sa pozerám na našu Galaxiu zboku. Ďalšie objekty v Strelcovi sú veľmi, veľmi zreteľne a kontrastne rozoznateľné voľným okom. Predovšetkým Lagúna, Trifid a Malý oblak v Strelcovi (M24 - aj tvar). Vyššie v Štíte sa ukázali dve výrazné zjasnenia a samotný Oblak v Štíte. Nad ním udrie do očí nejaká veľmi výrazná kruhová škvrna. Najskôr som myslel, že je to Ramienko, ale bola to iná hviezdokopa (IC 4665). V Labuti sú bočne vidieť akoby stovky hviezd. Podrobnejšie to ale teraz nemá význam popisovať. Skúšal som zazrieť postrannú hviezdu 6,8 mag pri guľovke M13, ale neúspešne - nie vhodne vybraná, navyše sa nachádza blízko M13. O 23.30 hod vychádza Mesiac. O polnoci sa nachádza vo výške 7 stupňov. Napriek tomu, Veľký oblak v Strelcovi, alebo Lagúna, položená tradične nie príliš vysoko nad obzorom, boli stále vidieť voľným okom. Takisto mnohé detaily Mliečnej cesty, ktorá od Strelca siahala cez celú oblohu až k severným častiam Perzea. Hviezdy šiestej magnitúdy a guľová hviezdokopa M13 sú stále ľahko identifikovateľné.
Ďalší deň si v programe Sky Charts hľadám vhodné referenčné hviezdy na určovanie MHV do siedmej magnitúdy. Vyberám iba biele hviezdy spektrálneho typu A s nízkym farebným indexom. Túto noc som MHV určoval od 23.30 do 23.50 hod. Začínam v Herkulovi pri SAO 84250 (Vizuálna magnitúda: 6.70, Farebný index: 0.15, Spektrálna trieda: A2). Vidím naisto, nezdržujem sa idem ďalej. Prechádzam na SAO 45651 (6,8 mag). Nedarí sa mi zaznamenať jej presnú polohu, preto ju preskakujem. Nemám sa v tej neprehľadnej oblasti o čo oprieť. Prechádzam k hlave Draka na SAO 30711 (Vizuálna magnitúda: 6.87, Farebný index: 0.13, Spektrálna trieda: A2). Veľmi ľahko sa hľadá jej poloha, leží na spojnici xi - delta Draconis. Neviem ako to mám napísať, ale vidím ju! Odhadom 20% pozorovacieho času. Pozerám sa do tej oblasti (zrejme bočne, ale to vždy) a občas preblikne. Najlepšie na tom je, že som si úplne istý jej identifikovaním. Ukazuje sa v blízkosti aj nejaká ďalšia hviezda, ktorú som nemal naplánovanú. Neskôr zisťujem, že má 6,5 mag a je takisto referenčná. Navyše sa nachádza na tej istej spojnici. Tieto dve hviezdy budem v budúcnosti overať určite častejšie. Na siedmu magnitúdu som sa nedostal, čas ubehol rýchlo a vyšiel Mesiac. Mapy a ako som postupoval teraz nie je v mojich silach zverejnovat, ale mam to zaznamename. Skúšal som aj Bublinu - NGC 7635, ale bolo to maličké a slabučké, celkovo nič moc. Ešte poznámka: prvá noc bola najpriezračnejšia, druhé o chlp menej. Prvé dve noci hviezdy blikali, tretiu noc bol seeing stabilný. To je skoro Atacama, už vyše dva týždne tu ani nepršalo.
Podľa toho čo vidím na oblohe dnes, vyzerá to na ďalšiu fantastickú noc. Priezračnosť je opäť excelentná. Dá sa to odhadom ľahko zistiť podľa rozptýlenia slnečného svetla v blízkosti Slnka. Ak sa pridá ešte stabilný seeing bude to stáť za to. Predpokladám ešte lepšiu noc ako v prvých troch prípadoch. Musím si ešte pripraviť referenčné hviezdy do 7,5 mag a uvidím ako ďaleko sa dostanem. Pravdepodobne vyrazím do vyššej nadmorskej výšky - 1 000 metrov. Aj keď noc je seriózne použiteľná na hodinu, stojí mi to za to. Skúsim sa pozrieť aj na H-II oblasti v M101 a na M51.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Nejvyšší MHV
Myzer napsal: Začínam v Herkulovi pri SAO 84250 (Vizuálna magnitúda: 6.70, Farebný index: 0.15, Spektrálna trieda: A2). Vidím naisto, nezdržujem sa idem ďalej. Prechádzam na SAO 45651 (6,8 mag). Nedarí sa mi zaznamenať jej presnú polohu, preto ju preskakujem. Nemám sa v tej neprehľadnej oblasti o čo oprieť. Prechádzam k hlave Draka na SAO 30711 (Vizuálna magnitúda: 6.87, Farebný index: 0.13, Spektrálna trieda: A2). Veľmi ľahko sa hľadá jej poloha, leží na spojnici xi - delta Draconis. Neviem ako to mám napísať, ale vidím ju! Odhadom 20% pozorovacieho času. Pozerám sa do tej oblasti (zrejme bočne, ale to vždy) a občas preblikne. Najlepšie na tom je, že som si úplne istý jej identifikovaním. ...
Myzer, fantasticky report (ako vzdy) avsak bacha na katalogy ... pretoze rozne prehliadky sa dost rozchadzaju
napr. SAO 30711 je podla
Hiparchos a Tycho: V=6.86, B-V 0.147 +/- 0.007;
PPM: 6.7; SAO a HD: 6.67
Hipparchos by mal byt do 8.5mag presny, takze by som bral ten udaj 6.9 (zaokruhlene).
Inak tento problem riesia aj amici na amastre a zistujem (pozorovanim), ze aj gnomonicky atlas nie je nepriestrelny bohuzial, SAO je v tomto uz dost "out" a niektore hviezdy v atlase chybaju.
BTW vzdy je dobre odhad MHV podporit viacerymi hviezdami
Tento problem (ref.hviez) spada do problematiky premenarskej takze treba hladat na mapkach ku premenkam. Niektori pozorovatelia prem. hv. pozoruju a odhaduju aj volnym okom (rozumejte bez dalekohladu) a pouzivaju velmi presne referencie a vacsinou si mapky zhotovuju sami, tam treba hladat (Amigo, Otero)
K studiu doporucujem velmi (!) kvalitne stranky od Pavla Amiga Dubovskeho, kde je popisana metodika odhadovania ako aj vztahy medzi udajmi, roznymi katalogmi v jasnosti hviezd:
http://www.vkco.sk/metody.html
(hlavne cast B.)
Dnes vecer idem poliat zahradu na Cerovu takze sa tiez pokusim o "breakthrough".
Skusim pohladat ozaj kvalitne polia.
Inak, ked uz sa bavime o odhadovani MHV, je mozne urobit tzv. blind test. Je to objektivna metoda a vyluci sa z nej nejake ovplyvnovanie vysledku pozorovatelom.
Napr. na NSP ludia kreslili nezname pole (konkretne okolie hlavy Draka) a mali nakreslit vsetky hv., co vidia. Spolahlivo sa dostali na 8.2 podaktori na 8.5.
viac tu:
http://stupendous.rit.edu/richmond/answ ... limit.html
http://astronexus.com/book/print/43 (kapitolka Naked Eye Limiting Magnitude)
Myzer, fantasticky report (ako vzdy) avsak bacha na katalogy ... pretoze rozne prehliadky sa dost rozchadzaju
napr. SAO 30711 je podla
Hiparchos a Tycho: V=6.86, B-V 0.147 +/- 0.007;
PPM: 6.7; SAO a HD: 6.67
Hipparchos by mal byt do 8.5mag presny, takze by som bral ten udaj 6.9 (zaokruhlene).
Inak tento problem riesia aj amici na amastre a zistujem (pozorovanim), ze aj gnomonicky atlas nie je nepriestrelny bohuzial, SAO je v tomto uz dost "out" a niektore hviezdy v atlase chybaju.
BTW vzdy je dobre odhad MHV podporit viacerymi hviezdami
Tento problem (ref.hviez) spada do problematiky premenarskej takze treba hladat na mapkach ku premenkam. Niektori pozorovatelia prem. hv. pozoruju a odhaduju aj volnym okom (rozumejte bez dalekohladu) a pouzivaju velmi presne referencie a vacsinou si mapky zhotovuju sami, tam treba hladat (Amigo, Otero)
K studiu doporucujem velmi (!) kvalitne stranky od Pavla Amiga Dubovskeho, kde je popisana metodika odhadovania ako aj vztahy medzi udajmi, roznymi katalogmi v jasnosti hviezd:
http://www.vkco.sk/metody.html
(hlavne cast B.)
Dnes vecer idem poliat zahradu na Cerovu takze sa tiez pokusim o "breakthrough".
Skusim pohladat ozaj kvalitne polia.
Inak, ked uz sa bavime o odhadovani MHV, je mozne urobit tzv. blind test. Je to objektivna metoda a vyluci sa z nej nejake ovplyvnovanie vysledku pozorovatelom.
Napr. na NSP ludia kreslili nezname pole (konkretne okolie hlavy Draka) a mali nakreslit vsetky hv., co vidia. Spolahlivo sa dostali na 8.2 podaktori na 8.5.
viac tu:
http://stupendous.rit.edu/richmond/answ ... limit.html
http://astronexus.com/book/print/43 (kapitolka Naked Eye Limiting Magnitude)
Nejvyšší MHV
Myzer, mozno mi uniklo tvoje pozorovacie miesto... v tychto dnoch su fakt vyborne podmienky a tak to chcem porovnat s tymi mojimi
Newton 300/1700; MEADE 90/1000; SkyMaster 25x100; HEQ-5 Pro SynScan
Nejvyšší MHV
geminorum napsal: Myzer, mozno mi uniklo tvoje pozorovacie miesto... v tychto dnoch su fakt vyborne podmienky a tak to chcem porovnat s tymi mojimi
Myzer nema v tychto dnoch pripojenie na net doma, takze odpoviem za neho nakolko sme v kontakte.
Pozoruje na svojom "domacom" stanovisti v Castkovciach.
Tuto noc sa chystam pozorovat (z Cerovej) a co mozno najpresnejsie odhadnut MHV, bude dobre ak to skusime viaceri - mozu to byt zaujmave vysledky.
PS: 19/20.7 bude trvat noc presne hodinu od 23:30 do 00:30
Myzer nema v tychto dnoch pripojenie na net doma, takze odpoviem za neho nakolko sme v kontakte.
Pozoruje na svojom "domacom" stanovisti v Castkovciach.
Tuto noc sa chystam pozorovat (z Cerovej) a co mozno najpresnejsie odhadnut MHV, bude dobre ak to skusime viaceri - mozu to byt zaujmave vysledky.
PS: 19/20.7 bude trvat noc presne hodinu od 23:30 do 00:30
Nejvyšší MHV
Jen k Amigovi ja kdyz ctu co a jak pozoruje, tak placu. Protoze co on udela za jednu noc a jak kvalitne, tak ja asi nestihnu do konce zivota ::)
Je to robot a ne clovek (v dobrem slova smyslu)
Je to robot a ne clovek (v dobrem slova smyslu)
Celestron CGE1400 SC355mm,Celestron C11GPS SC280mm,Televue TV-NP127 127mm APO FlatField refraktor,SW-80ED 80mm ED refraktor SBIG-ST2000XM CCD kamera, StellaCamII TV kamera, 100mm H-alfa refraktor....
Nejvyšší MHV
SKYMASTER napsal: Jen k Amigovi ;) ja kdyz ctu co a jak pozoruje, tak placu. Protoze co on udela za jednu noc a jak kvalitne, tak ja asi nestihnu do konce zivota ::)
Je to robot a ne clovek (v dobrem slova smyslu)
Mne raz davnejsie Amigo pisal, ze kedze na Kolonici este nebol nainstalovany fotometer, tak to vyuzil a pozoroval nejaku premenku vizualne cez 1m dalekohlad! Nechcem vidiet, co by sa dialo, keby take delo mal k dispozicii nastalo. Inak tie jeho fotometricke oci - to je uzas!
Je to robot a ne clovek (v dobrem slova smyslu)
Mne raz davnejsie Amigo pisal, ze kedze na Kolonici este nebol nainstalovany fotometer, tak to vyuzil a pozoroval nejaku premenku vizualne cez 1m dalekohlad! Nechcem vidiet, co by sa dialo, keby take delo mal k dispozicii nastalo. Inak tie jeho fotometricke oci - to je uzas!
Orion N200/900, NEQ6Pro, CG5Adv, CCD Astropix 1.4+, Astropix 4.0, Canon 5D a 600D, Ivan Majchrovič, ivan(bodka)bpu(slimak)chello(bodka)sk
Nejvyšší MHV
geminorum napsal: Myzer, mozno mi uniklo tvoje pozorovacie miesto... v tychto dnoch su fakt vyborne podmienky a tak to chcem porovnat s tymi mojimi
Hej, hej zivot bez internetu je mimo Bratislavy tazky. Aj teraz cakam za hodinu na autobus a popijam kafe. Report z poslednej noci som pisal doma a teraz ho sem skopirujem. Inak neviem co chces porovnavat, sucasne podmienky su celoplosne a na zapadnom slovensku pravdepodobne rovnake. Nehladal by som v tejto casti SR ani velke rozdiely medzi pozorovacimi miestami, rozne odhady MHV za rovnakych podmienok podla mna viac zavisia od samotnych pozorovatelov. Tuto noc MHV odhadovat nebudem, cez den som videl na oblohe nejaku paru a nechcem si kazit naladu. Dufam, ze zvladnem pozorovat aspon piatu pozorovaciu noc za sebou. Vcera som videl prvykrat v Riasach taky velmi dlhy pas hmloviny vychadzajuci z Pickeringoveho trojuholnika a tiahnuci sa popri Zapadnom obluku. K reportu:
Výlet do vyššej nadmorskej výšky sa nakoniec nekonal. Do deviatej som mal robotu, tak som pozoroval len v záhrade. Noc podla predpokladov bola super, ale v porovnaní so sobotou bola predsa priezračnosť o niečo málo slabšia, ale aj tak vynikajúca. Na druhej strane bol pomerne dobrý seeing. Trochu mi ušiel čas a von som sa dostal k pripravenému ďalekohľadu až o 22.50 hod, kedy už obloha vyzerala dosť dobre. Po desiatich minútach po príchode z osvetlenej miestnosti do tmy vidím (navyše počas súmraku) bezproblémov hviezdy 6,5 mag. Preto som sa rozhodol, že počas noci nebudem určovať hviezdy slabšie ako 6,9 mag. Narýchlo som pripravil mapku okolo hlavy Draka, na ilustráciu stačí. Magnitúdy referenčných hviezd sú žlté, ostatných oranžové:
http://www.myzer16.szm.sk/images/refhviezdy.gif
Začínam trojuholníkom 1, ktorého všetky tri hviezdy sú referenčné! Výhodou je, že môžete prakticky naraz kontrolovať všetky tieto hviezdy. Zameral som sa na % pravdepodobnosť viditeľnosti hviezdy 6,5 mag a zároveň som občas videl i obe hviezdy 6,9 mag, aj keď som sa na ne sústredil nepriamo. Nazval som to Myzerov referenčný trojuholník. Pokračujem trojuholníkom 2 a na 15% času sa mi zjavuje hviezda 7,0! Tomu hovorím symbolické zaokrúhlenie. Pre kontrolu, ak referenčná hviezda blikla, zafixoval som voľným okom jej polohu voči dvom iným hviezdam, potom som si to skontroloval triédrom, či poloha bliknutia naozaj sedí a hneď som vedel, že sa nedopúšťam žiadnych omylov. Skúšal som aj vyznačené hviezdy 7,1 a 7,2 mag, ale ako sa hovorí, ani som si neškrtol. Žiadne bliknutie som neregistroval, vidieť proste neboli ani s väčšou námahou. Poznamka: cele urcovanie som lezal na chrbte na zemi a nepouzival som cervenu baterku. Polohu hviezd som uz poznal z predoslej noci. Pri ich pozorovani som si zboku kryl dlanou oci pred perifernym svetlom.
Hej, hej zivot bez internetu je mimo Bratislavy tazky. Aj teraz cakam za hodinu na autobus a popijam kafe. Report z poslednej noci som pisal doma a teraz ho sem skopirujem. Inak neviem co chces porovnavat, sucasne podmienky su celoplosne a na zapadnom slovensku pravdepodobne rovnake. Nehladal by som v tejto casti SR ani velke rozdiely medzi pozorovacimi miestami, rozne odhady MHV za rovnakych podmienok podla mna viac zavisia od samotnych pozorovatelov. Tuto noc MHV odhadovat nebudem, cez den som videl na oblohe nejaku paru a nechcem si kazit naladu. Dufam, ze zvladnem pozorovat aspon piatu pozorovaciu noc za sebou. Vcera som videl prvykrat v Riasach taky velmi dlhy pas hmloviny vychadzajuci z Pickeringoveho trojuholnika a tiahnuci sa popri Zapadnom obluku. K reportu:
Výlet do vyššej nadmorskej výšky sa nakoniec nekonal. Do deviatej som mal robotu, tak som pozoroval len v záhrade. Noc podla predpokladov bola super, ale v porovnaní so sobotou bola predsa priezračnosť o niečo málo slabšia, ale aj tak vynikajúca. Na druhej strane bol pomerne dobrý seeing. Trochu mi ušiel čas a von som sa dostal k pripravenému ďalekohľadu až o 22.50 hod, kedy už obloha vyzerala dosť dobre. Po desiatich minútach po príchode z osvetlenej miestnosti do tmy vidím (navyše počas súmraku) bezproblémov hviezdy 6,5 mag. Preto som sa rozhodol, že počas noci nebudem určovať hviezdy slabšie ako 6,9 mag. Narýchlo som pripravil mapku okolo hlavy Draka, na ilustráciu stačí. Magnitúdy referenčných hviezd sú žlté, ostatných oranžové:
http://www.myzer16.szm.sk/images/refhviezdy.gif
Začínam trojuholníkom 1, ktorého všetky tri hviezdy sú referenčné! Výhodou je, že môžete prakticky naraz kontrolovať všetky tieto hviezdy. Zameral som sa na % pravdepodobnosť viditeľnosti hviezdy 6,5 mag a zároveň som občas videl i obe hviezdy 6,9 mag, aj keď som sa na ne sústredil nepriamo. Nazval som to Myzerov referenčný trojuholník. Pokračujem trojuholníkom 2 a na 15% času sa mi zjavuje hviezda 7,0! Tomu hovorím symbolické zaokrúhlenie. Pre kontrolu, ak referenčná hviezda blikla, zafixoval som voľným okom jej polohu voči dvom iným hviezdam, potom som si to skontroloval triédrom, či poloha bliknutia naozaj sedí a hneď som vedel, že sa nedopúšťam žiadnych omylov. Skúšal som aj vyznačené hviezdy 7,1 a 7,2 mag, ale ako sa hovorí, ani som si neškrtol. Žiadne bliknutie som neregistroval, vidieť proste neboli ani s väčšou námahou. Poznamka: cele urcovanie som lezal na chrbte na zemi a nepouzival som cervenu baterku. Polohu hviezd som uz poznal z predoslej noci. Pri ich pozorovani som si zboku kryl dlanou oci pred perifernym svetlom.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Nejvyšší MHV
Pavuk_ napsal:
Myzer nema v tychto dnoch pripojenie na net doma, takze odpoviem za neho nakolko sme v kontakte.
Pozoruje na svojom "domacom" stanovisti v Castkovciach.
Tuto noc sa chystam pozorovat (z Cerovej) a co mozno najpresnejsie odhadnut MHV, bude dobre ak to skusime viaceri - mozu to byt zaujmave vysledky.
PS: 19/20.7 bude trvat noc presne hodinu od 23:30 do 00:30
Ako dopadla Modra? Inak ten mail nemam teraz cas studovat, ale neskor sa na to pozriem. Heslo dna: 6.5 is easy.
Myzer nema v tychto dnoch pripojenie na net doma, takze odpoviem za neho nakolko sme v kontakte.
Pozoruje na svojom "domacom" stanovisti v Castkovciach.
Tuto noc sa chystam pozorovat (z Cerovej) a co mozno najpresnejsie odhadnut MHV, bude dobre ak to skusime viaceri - mozu to byt zaujmave vysledky.
PS: 19/20.7 bude trvat noc presne hodinu od 23:30 do 00:30
Ako dopadla Modra? Inak ten mail nemam teraz cas studovat, ale neskor sa na to pozriem. Heslo dna: 6.5 is easy.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Nejvyšší MHV
Pánové,
neurčuji sice MHV, ale musím potvrdit, že ze včerejška na dnešek (tedy z 18./19.7.2006) byly skutečně podmínky mimořádné. Měřil jsem se svojí ST-7XME s objektivem o průměru 15mm a f=116mm v B filtru (fotometrický Bessel 1990) jednu specialitu (TW Dra 8.0-10.5) v maximu a jako srovnávačku používám GSC 4184 1637 s jasnosti 5.74 mag. V předchozích nocí jsem musel exponovat pole 10 minut (noc ze 14./15.7.) a 8 minut (noc z 16./17.7.), abych dostal srovnávačku v maximu na 40 kADU. A včera mi na tuhle hodnotu stačily pouhopohé 4 minuty !!!
Takže sice nejsem schopen to říct absolutně, ale kdybych tyhle čísla dosadil do Pogsonovy rovnice, pak včera bylo (alespoň v B filtru - pro ty, kdo mají maximum citlivosti očí kolem 423 nm :D) bylo MHV o 0.75 mag. vyšší než ze 16./17. a dokonce o celou 1 mag. než v noci ze 14./15.7. (samozřejmě při zanedbání všeho možného - vzdušné hmoty atd.) !
A to při téměř shodném pozadí - kolem 200-300 ADU ve všech nocích a opakuji v modrém filtru, který je na propustnost atmosféry nejcitlivější (na rozdíl od takového I, kterému nevadí ani mlha s dohledností pod 10m).
neurčuji sice MHV, ale musím potvrdit, že ze včerejška na dnešek (tedy z 18./19.7.2006) byly skutečně podmínky mimořádné. Měřil jsem se svojí ST-7XME s objektivem o průměru 15mm a f=116mm v B filtru (fotometrický Bessel 1990) jednu specialitu (TW Dra 8.0-10.5) v maximu a jako srovnávačku používám GSC 4184 1637 s jasnosti 5.74 mag. V předchozích nocí jsem musel exponovat pole 10 minut (noc ze 14./15.7.) a 8 minut (noc z 16./17.7.), abych dostal srovnávačku v maximu na 40 kADU. A včera mi na tuhle hodnotu stačily pouhopohé 4 minuty !!!
Takže sice nejsem schopen to říct absolutně, ale kdybych tyhle čísla dosadil do Pogsonovy rovnice, pak včera bylo (alespoň v B filtru - pro ty, kdo mají maximum citlivosti očí kolem 423 nm :D) bylo MHV o 0.75 mag. vyšší než ze 16./17. a dokonce o celou 1 mag. než v noci ze 14./15.7. (samozřejmě při zanedbání všeho možného - vzdušné hmoty atd.) !
A to při téměř shodném pozadí - kolem 200-300 ADU ve všech nocích a opakuji v modrém filtru, který je na propustnost atmosféry nejcitlivější (na rozdíl od takového I, kterému nevadí ani mlha s dohledností pod 10m).
Petr Svoboda (tribase.net@volny.cz)
Nejvyšší MHV
pesvo napsal: Pánové,
neurčuji sice MHV, ale musím potvrdit, že ze včerejška na dnešek (tedy z 18./19.7.2006) byly skutečně podmínky mimořádné. Měřil jsem se svojí ST-7XME s objektivem o průměru 15mm a f=116mm v B filtru (fotometrický Bessel 1990) jednu specialitu (TW Dra 8.0-10.5) v maximu a jako srovnávačku používám GSC 4184 1637 s jasnosti 5.74 mag. V předchozích nocí jsem musel exponovat pole 10 minut (noc ze 14./15.7.) a 8 minut (noc z 16./17.7.), abych dostal srovnávačku v maximu na 40 kADU. A včera mi na tuhle hodnotu stačily pouhopohé 4 minuty !!!
Takže sice nejsem schopen to říct absolutně, ale kdybych tyhle čísla dosadil do Pogsonovy rovnice, pak včera bylo (alespoň v B filtru - pro ty, kdo mají maximum citlivosti očí kolem 423 nm :D) bylo MHV o 0.75 mag. vyšší než ze 16./17. a dokonce o celou 1 mag. než v noci ze 14./15.7. (samozřejmě při zanedbání všeho možného - vzdušné hmoty atd.) !
A to při téměř shodném pozadí - kolem 200-300 ADU ve všech nocích a opakuji v modrém filtru, který je na propustnost atmosféry nejcitlivější (na rozdíl od takového I, kterému nevadí ani mlha s dohledností pod 10m).
A sundal jsi si krytku z objektivu ? to je samozrejme vtip, ale ne az takovy. Jednou se mi stalo, ze novy Televue ma krytku sklenenou a ja koukam koukam a obraz nic moc
neurčuji sice MHV, ale musím potvrdit, že ze včerejška na dnešek (tedy z 18./19.7.2006) byly skutečně podmínky mimořádné. Měřil jsem se svojí ST-7XME s objektivem o průměru 15mm a f=116mm v B filtru (fotometrický Bessel 1990) jednu specialitu (TW Dra 8.0-10.5) v maximu a jako srovnávačku používám GSC 4184 1637 s jasnosti 5.74 mag. V předchozích nocí jsem musel exponovat pole 10 minut (noc ze 14./15.7.) a 8 minut (noc z 16./17.7.), abych dostal srovnávačku v maximu na 40 kADU. A včera mi na tuhle hodnotu stačily pouhopohé 4 minuty !!!
Takže sice nejsem schopen to říct absolutně, ale kdybych tyhle čísla dosadil do Pogsonovy rovnice, pak včera bylo (alespoň v B filtru - pro ty, kdo mají maximum citlivosti očí kolem 423 nm :D) bylo MHV o 0.75 mag. vyšší než ze 16./17. a dokonce o celou 1 mag. než v noci ze 14./15.7. (samozřejmě při zanedbání všeho možného - vzdušné hmoty atd.) !
A to při téměř shodném pozadí - kolem 200-300 ADU ve všech nocích a opakuji v modrém filtru, který je na propustnost atmosféry nejcitlivější (na rozdíl od takového I, kterému nevadí ani mlha s dohledností pod 10m).
A sundal jsi si krytku z objektivu ? to je samozrejme vtip, ale ne az takovy. Jednou se mi stalo, ze novy Televue ma krytku sklenenou a ja koukam koukam a obraz nic moc
Celestron CGE1400 SC355mm,Celestron C11GPS SC280mm,Televue TV-NP127 127mm APO FlatField refraktor,SW-80ED 80mm ED refraktor SBIG-ST2000XM CCD kamera, StellaCamII TV kamera, 100mm H-alfa refraktor....