Knihy o astronomii

Pavuk_ · #91

Ivan, vidim ze si "nasa krvna skupina".

Ku kniham: co sa tyka knih a p.Zahajskeho mas uplnu pravdu, este dodam, ze vie zohnat prakticky vsetko, staci mu napisat a spytat sa na titul, ktory zhanate (ak samozrejme kniha existuje a predava sa v zahranici).

Zo zaciatku som daval prednost elektronickym atlasom, ale pomaly prechadzam na "papier". Najnovsim mojim hitom v mojej zbierke je reedicia atlasu Coeli (pod taktovkou Brnenskych hvezdarov,iba pre vnutornu potrebu). Preferujem ho pred SkyAtlas 2000.0 (mam tiez ale upustam od neho) pretoze obsahuje vsetko, co aj SkyAtlas + ma spolahlive hviezdy a referencne biele hviezdy do 8.5 mag na urcovanie MHV (vlastne tam, kde konci gnomonicky atlas, pokracuje novy Coeli). Myslim, ze Coeli je uzasne Becvarovo dielo (Becvar ho vytvoril ako pozorovatel a je urceny pre pozorovatelov), ktore nestratilo z hodnoty ani v ekvinokciu 2000.

Mapky: kedysi som si tiez tlacil mapky pre kazdy objekt zvlast, ale napokon som zistil, ze si vystacim s polohou v atlase a priehladovym hladacikom red-dot. Pokial by som mal mat mapku na kazdy NGC a IC objekt asi by som potreboval dalsiu kniznicu. Riesim to tak, ze si v predvecer pozorovania pozriem v programe Guide 8.0 (pouzivam vyhradne tento program a som s nim maximalne spokojny) polohy a slovne popisy od Steva Coe (su sucastou sw). Pripadne sa oboznamim s objektom blizsie (popisy inych pozorovani, fotografie) - pokial ide o "tazky" objekt.

Mapy (Coeli, SkyAtlas) mam zmensene na A4 a zabalene v priehladnych euroobaloch a objekty, ktore chcem pozorovat si oznacim permanentnym fixom. Na druhy den mozem tuto "znacku" zmazat handrickou.
...a cervenu bodku hladaciku namierim presne na miesto na mape. Pokial viem, co mam hladat, vacsinou lahko objekt identifikujem. Tazsie je to pri objektoch stelarneho vzhladu (a tiez polia premennych hv.), tam si vacsinou vytlacim individualnu mapku z Guide.

Velmi rad mam aj klasicky gnomonicky atlas do 6.5mag, lebo v nasich podmienkach v nom vidim prakticky vsetky hviezdy viditelne volnym okom a lahko sa s nim orientuje pri hladani polohy objektu volnym okom (priehladovy hladacik typu red-dot totiz nezvacsuje). Zaroven nie je v nom zakresleny ani jeden objekt, co sprehladnuje mapu. Umoznuje zajkreslit si vlastnu sadu objektov, hoci aj pre kazdu noc zvlast. (mam ho v pdfkach, takze si ho mozem podla potreby znovu vytlacit).

Casto navstevujem stranku: http://www.skyhound.com/sh/skyhound.html
kde je vela zaujmavych objektov pripravenych na vytlacenie aj s popisom a mapkou. Uvazujem dokonca o zakupeni toho sw http://www.skyhound.com/cs.html .

Ivan: preco pozorujes takmer vylucne po polnoci ?

Ivan · #92

Milan, určite máš pravdu s tou magnitúdou. Preto som napísal tam to slovíčko "asi". Uranometriu /3 diely/ som si kúpil len pred rokom. Do teraz však používam len fotokópiu staršej verzie. Tá je už celkom zodratá / čakám, keď sa mi už úplne rozpadne / a zdá sa mi, že je len do 8,5 mag. Nemám ju pri sebe tak, ako som ju nemal pri sebe ani keď som písal predchádzajúci príspevok. Cez víkend chodím na chalupu, kde mám pozorovateľňu a aj literatúru. Špeciálne si to pozriem a dám vedieť.
Pavúk, zdá sa mi, že obloha po polnoci je kľudnejšia, menšia termika. Samozrejme veľkú rolu zohrá u mňa fakt, že pozorujem z obce a vykurovacia sezóna je v plnom prúde. Po polnoci všetok sajrajt ako keby sadol. Ďaľší dôvod je aj ten, že kuker si nachystám večer a optika mi perfektne vychladne. Ďalší aj to, že keď sa zobudím v noci, už nezapalujem svetlo a mám perfektne prispôsobený zrak. Do nedávna mal som dobrý dôvod aj ten, že v celej obci je hádam len zo desať svetiel a po poslednom príchode autobusu, okolo 23.00 vypínali toto osvetlenie. Len teraz ho už nevypínajú. Našťastie z mojej pozorovateľne žiadne nevidím. Moje stanovište mám cca 470 m nad morom a od domu asi 5 km mám kopec skoro 1000 m nad morom. Občas vezmem môj kuker tam. Ale dáky veľký rozdiel som nepostrehol. Rád by som si prečítal skúsenosti pozorovateľov s Leo I, Leo II, IC 341 a s galaxiami v M44. S pozdravom.

Ivan · #93

MilAN napsal: Jen malá drobnost : Uranometria má dosah pro hvězdy přes 9,5 magUranometria z roku 1987 je do viac ako 9,5 mag. a z roku 2001 je do 9,7 mag.

3J · #94

Zřejmě zajímavá kniha " Astronomie v antice" od Daniela Špelda
zde http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/astro ... ent&cast=1
tři "ukázky" ( či jak to nazvat ) + odkaz na knihu
Podle ukázek zajímavé.
Četl někdo ?

Lukas.m · #95

Poznate niekto knihu Kip S. Thorne: Cerne diry a zborceny cas?

Myslim, ze je to vynikajuca kniha o ciernych dierach od autora ktory je jednym z najznamejsich teoretickych fyzikov a nutno dodat ze sa medzi nich pocita aj jeho ucitel John A. Wheeler. Obaja sa na vyzkume ciernych dier podielali a myslim ze tym je ta kniha este putavejsia. Autor sa vsak nezaobera len ciernymi dierami ale aj vyvojom hviezd. Na zaciatku knihy autor prechadza od zaciatkov astrofyziky cez teoriu relativity, bielych trpaslikov, supernovy, neutronove hviezdy, cierne diery az po vlastny vyzkum javov s akymi sa stretneme najskor v sci-fi filmoch (cervie diery a pod.). Vrelo odporucam kazdemu zaujemcovi o tuto problematiku. Po jej precitani sa urcite stante odbornikom na cierne diery medzi laikmi.

Radous · #96

Tasco napsal: Poznate niekto knihu Kip S. Thorne: Cerne diry a zborceny cas?
Včera jsem jí dočetl a je to fakt super čtení. Parádně chronologicky seřazený vývoj výzkumu černých děr od první myšlenky po současnost. Moc se mi to líbilo. Obsahuje i krátké životopisné vsuvky o spoustě zajímavých vědců zabývajících se černými dírami a vývojem hvězd - tam jsem taky našel spoustu zajímavých informací. Můžu vřele doporučit.

Martin Vyskočil · #97

Da se to nekde sehnat? Muze bejt i elektronicka podoba :-X

QQ · #98

K tomu se pripojuji. Je to opravdu hodne dobra a ctiva kniha. Hltal jsem ji vic jak detektivku

Lukas.m · #99

Martin Vyskocil napsal: Da se to nekde sehnat? Muze bejt i elektronicka podoba :-X
Neviem ci existuje elektronicka podoba. Skor by som povedal ze asi nie, da sa to ale objednat v knihkupectve Elita: www.elita.sk aj v knihkupectve Martinus: www.martinus.sk

nnexus · #100

PPos · #101

nnexus napsal: ASTRONOMY DEMYSTIFIED
http://rapidshare.de/files/3676119/Astr ... d.rar.html

Tento subor potrebuje heslo na rozbalenie. Netusis ake tam je?

nnexus · #102

A kterej soubor to je?

PPos · #103

nnexus napsal: A kterej soubor to je?
Presne ten ktory som ti naznacil v linke. zbaleny programom rar.

nnexus · #104

Aha, tak sorry, to heslo jsem přehlídnul. Mělo by to být projectw. Jinak ty odkazy pocházejí odtud: http://www.parssky.com/groups/forum_pos ... =3089&PN=1 . Intuitivně se na těch stránkách dá docela dobře pohybovat a to nejdůležitější je stejnak v angličtině

Dominik · #105

Zrejme sa nenašlo veľa ľudí, ktorí knihu Pohľad do tmy čítali, ale mal by to čítať KAŽDÝ. Mám ju požičanú od Pavuka a už som ju prečítal. Jedná sa o veľmi cenné a dobre podané informácie. Najcennejšie boli pre mňa rozhovory s rôznymi úspešnými pozorovateľmi ako napr. Stephen James O'Meara, Barbara Wilson, Jack Newton, David Levy, Stuart Wilber a veľa ďalších. Okrem toho, že sa väčšinou dozviete zaujímavé príbehy týchto ľudí, máte možnosť dozvedieť sa čo všetko je možné v amatérskej astronómií dosiahnuť. Napríklad rozhovor so Stephenom Jamesom O'Mearaom ma celkom šokoval a ešte viac motivoval Všeobecne majú kapitoly, naozaj ako hovorí Pavuk, ešte hlbšiu a veľmi zaujímavú myšlienku. Človeka tiež poteší spoločný záujem a chápanie pozorovania rôznych ľudí. A to ešte nehovorím o prílohách, ktoré sú veľmi cenné pre začiatočníkov. Táto kniha posunie určite človeka zase o poznanie ďalej a stojí za to si ju prečítať. Ak som niečo prehnal ozvite sa!

Dominik