Dneska rano jsem si vyšel na ISS a ve zbytku času jsem taky zkusil Jupiter. Mel jsem stesti a krom "vsech" mesicu jsem chytil i Velkou rudou skvrnu. Zleva doprava Ganymed, Io, Europa a Callisto.
Je hezky videt, jak Ganymed opticky nelezi v rovine obehu ostatnich mesicu. Predpokladam, ze to je tim, ze Ganymed je napred (pozadu) oproti ostatnim mesicum a rovina obehu je naklonena. Chapu to dobre?
Hezký miniaturní obrázek.
Rudá skvrna je jasně patrná. Sklony drah měsíců vzhledem k rovníku Jupiteru jsou: Ganymed 0.2°, Io 0.05°, Europa 0.47°, Callisto 0.19°. Takže skoro stejné. Důvodem spíš bude, že rovina všech měsíců je nyní mírně nakloněna vůči Zemi. On je totiž Ganymed před Jupiterem. Zkus např. program Jupiter 2 a uvidíš. Mimochodem na rozmezí roku 2015 a 2014 byla Země v rovině měsíců Jupitera a mohli jsme pozorovat jejich vzájemné zákryty.
Ak sa nemýlim, v tomto období by mali byť pozorovateľné všetky planéty. Neskúšal niekto počas jednej noci? (Ak som v zlom vlákne, tak pardon).
Evidentně se poštěstilo. http://udalosti.astro.cz/?p=6273
Dobré ránko,
práve som skončil pozorovať Jupiter a Venušu s dob. 8. Dopadlo to katastrofálne. Jupiter som videl ako bielu snehovú guľu. Nedokázal som zaostriť. Toho svetla bolo veľa skúsil som použiť mesačné filtre až na hodnotu 1.3. Okuláre 25,9,7 mm najkrašie to bolo so 7 a filtrom 0.9, to už bol len biely s jemným náznakom oranžových pásov v strede. Obdobný prípad bola aj Venuša, akurát tá vrhala ešte viacej svetla, pri ostrení sa okolo nej vytvorili pásy svetla. Neviem v čom je problém, keď som pozoroval Saturn pred niekoľkými mesiacmi bolo všetko v poriadku.
PS: dúfam, že som dobre smeroval príspevok za prípadnu korekciu ďakujem.
Neviem v čom je problém, keď som pozoroval Saturn pred niekoľkými mesiacmi bolo všetko v poriadku.Nerosilo se něco? Sekundární zrcátko, filtr, okulár?
Celestron NexStar Evolution 8, Celestron C6 SCT, Sky-Watcher HelioStar 76Hα, DayStar Solar Scout SS60-ds, Sky-Watcher AZ-GTiX, ZWO Seestar S50 a nějaké to další harampádí.
vogo - ak sa niečo rosilo tak najskôr filtre, ale tie som priniesol až potom čo som zistil, že sa na to nedá pozerať. Musel som to svetlo proste stlmiť.
Miro75 - telescop aj okuláre boli vonku od 22:00 začal som pozorovať od pol noci, pretože som si skúšal pár fotiek na statíve. Teplota vonku bola -3 v izbe 20 Celziov st. Sú dve hodiny dosť dlhá doba na takýto teplotný skok? Pozoroval som najprv Orionov pás a Veľkú hmlovinu v Orione nespozoroval som žiadne chyby. Jupiter vyšiel nad obzor o 02:00.
L@dis - toto bolo moje prvé pozorovanie po dvoch mesiacoch prestávky. Konečne ustúpili hmly a dnes som mal dobrý seeing. Zopakujem si to zajtra resp. dnes v noci znova, obloha je pekná, uvidím.
Osobne si myslím, že som urobil viac chýb z Artabanovho zoznamu. Celé to pozorovanie bolo dosť uponáhľane, "všetko za jednu noc". Bol to môj prvý pohľad na Jupiter viete si predstaviť tu nedočkavosť . Ďakujem za návrhy.
Osobne si myslím, že som urobil viac chýb z Artabanovho zoznamu. Celé to pozorovanie bolo dosť uponáhľane, "všetko za jednu noc". Bol to môj prvý pohľad na Jupiter viete si predstaviť tu nedočkavosť . Ďakujem za návrhy.
Já mám nějaký seznam? Ale myslím, že jsi na to přišel sám a to je dobře. Ve 200mm průměru je už světla dost, ale když budeš dlouhé minuty a většinou i desítky minut pozorovat, tak si oko zvykne na světlo. Jsou větší dalekohledy a často se pozoruje bez filtru. Pozorování stejně začínej menším zvětšením do asi 150x a zjišťuj, co je vidět za detaily. Pak, podle seeingu pomalu dávej kratší okuláry a zase vždy chvilku pozorouj.Při zvětšení nad 150x už bude kotouček tmavnout a za dobrého seeingu a zvětšení 240x bude světla akorát, nebo podle podmínek možná i trochu málo. Když pozoruješ Jupiter, tak DSO v ten okamžik nepozoruj.
Jak jste jistě zaznamenali, udělal jsem si pro radost fotografie všech planet během této noci. Večer se postupně zatahovalo, ale stihl jsem všechny tři alespoň širokoúhle. Ráno se vyjasnilo před svítáním. Bylo to o fous, ale vyšlo to