Letne aktivity 2007
Napsal: 28. 08. 2007, 06:16
Pocas leta som sa astronomii venoval snad viac ako bolo treba, davam teraz dokopy poznamky a umiestnim ich postupne sem, pretoze zatial nemam pristup na server. Najdete tu dve akcie, moje pozorovania najma menej znamych objektov, ale aj Velkej hmloviny v Andromede pri pokuse o maximalnu adaptaciu jeden a pol hodiny, perzeidy, zodiakalne svetlo a mnoho zaujimaveho. Stylistika textu je robena pre moje stranky a nie forum. Zobrazene fotky su z netu.
Příštpo 2007
Astronomické leto 2007 som otvoril malou súkromnou akciou v obci Příštpo, ktorú počas víkendu (14.-15. 7.) hostil Mirek Petríček. Na akcii sa zúčastnili prevažne členovia nedávnej expedície StarLaPalma 2006, takže si bolo po dlhšom čase čo povedať. Okolie Znojma, ktoré nie je ďaleko od severných hraníc s Rakúskom, sa navyše môže pochváliť celkom slušnou oblohou. Aj keď podmienky neboli úplne ideálne, rekreačne sa pozorovalo obidve noci. Najväčší záujem asi vzbudzovala kométa C/2006 VZ13 (LINEAR), ktorá práve prechádzala okolo jasnej galaxie M102 v súhvezdí Draka. Za zmienku tiež stojí, že sa mi podarilo v jednom zornom poli vidieť celé Riasy, teda Východný i Západný oblúk s Pickeringovým trojuholníkom. V APO triplete 80/560 s okulárom Panoptik 35 mm a hmlovinovým filtrom bol na ne naozaj veľmi pekný pohľad. V zornom poli štyroch stupňov to bola hračka, pekne sa vynímala napríklad i Severná Amerika. Denné aktivity vyplnili predovšetkým prednášky (môj príspevok sa týkal pripravovanej expedície do Chile), pitie piva zo 40 litrového samochladiaceho sudu, grilovanie mäsa a pokus o chytanie kaprov v neďalekom rybníku (nikomu totiž ryby nebrali). Ďalšia akcia by sa pritom v tejto oblasti (ale bližšie k hraniciam) mohla zopakovať už o dva mesiace. Výzvou je predovšetkým navštíviť lokalitu Weinsberger Wald v Rakúsku, ktorá nás kedysi privítala na dlhé mesiace najlepšou oblohou, akú sme kedy v Európe videli. Na nasledujúcich stránkach si môžete pozrieť fotky jednotlivých účastníkov:
Mirek Petríček
http://picasaweb.google.com/mirekpetric ... 4027242450
Ladislav Bálint
http://picasaweb.google.com/ladislav.balint/Pristpo2007
Pavel Štys
http://www.astro.cz/galerie/v/uzivatele ... stpo_2007/
15-17/07/2007, 23.30 - 2.30 hod, jasno s miernym oparom, veľmi teplo, bezvetrie, seeing slušný, SQM do 20.9 MSA
V nedelu večer som následne s Jurajom Hanzlíčkom vycestoval vlakom na Považie a tešil sa na nasledujúce voľné dni. Predpoveď počasia sa nakoniec naplnila a na mnohých miestach na Slovensku padli počas týždňa teplotné rekordy (teplota prekročila 40Co), ktoré mi tak trochu pripomenuli už skoro zabudnutú dovolenku v Grécku. Pri podobných teplotách som totiž vtedy vyliezol na Akropolu alebo navštívil staroveké Mykény. Na prekvapenie podmienky v noci neboli úplne najlepšie a trochu zaostávali za arizonskými nocami z minulého roku, pozorovať sa ale samozrejme dalo. Pozoroval som predovšetkým tri noci (ne/po, po/ut, ut/str) v čase 23.30 – 2.30 hod, kedy už na mojom pozorovacom stanovisku nastáva astronomická noc. Bolo teplo a prakticky bezvetrie, jasno s malým oparom (prispieť k nemu mohla aj žatva). Mal som požičaný Sky Quality Meter (SQM) od Pavla Ďuriša, ktorým som počas troch nocí meral jas oblohy. Výsledné hodnoty sa vzťahujú vždy zhruba k druhej hodine ráno: 20.9, 20.72 a 20.81 MSA. Prvá noc bola naozaj aj na pohľad lepšia, druhá a tretia sa mi zdali podobné (druhú noc som totiž meral pri dome a meranie mohlo byť ovplyvnené okolitými predmetmi, ostatné noci som meral na otvorenom priestranstve). Hraničná magnitúda sa pohybovala okolo hodnoty 6,7. Škoda, že som nemohol odmerať hodnotu počas najlepších nocí aké tu nastávajú a zistiť tak limit môjho pozorovacieho stanoviska. Ďalej uvádzam objekty pozorované počas troch nocí a krátky popis toho najzaujímavejšieho.
Pozorované objekty: M13, M15, M32, M57 (Prstenec), M92, M106, NGC 4236, NGC 4244, NGC 5005 a 5033, NGC 5350 group, NGC 5395, NGC 5466, NGC 5557, NGC 6572, NGC 6818, NGC 6822 (Barnardova galaxia), NGC 7000 (Severná Amerika) NGC 7209, NGC 7243, NGC 7380, Draco triplet, Alamak, Riasy
Ako vidieť, svoju pozornosť som venoval predovšetkým galaxiám, či malým skupinkám galaxií, ktoré ma v poslednom období začali čoraz viac zaujímať. Napríklad v Drakovi leží trojica NGC 5981, NGC 5982 a NGC 5985 (označujem si ju ako Draco triplet, foto: zdroj - www.himmel-und-er.de/), ktorú pri troche šikovnosti môžete ľahko dostať do toho istého zorného pola a obdivovať rozdielnosť štruktúr jednotlivých galaxií. Jedna je pozorovaná zboku, druhá kolmo na os svojej špirály, tretia je eliptická. Na priamke kappa a lambda Draconis leží galaxia NGC 4236, ktorej katalogizovaná jasnosť je priaznivých 9,6 magnitúdy. Pretože má ale galaxia pomerne veľké rozmery (21,0´ x 7,5´) jej plošná jasnosť je veľmi slabá. Pri zväčšení 109x vyzerá galaxia ako slabý pás tiahnuci sa vyše polovicou zorného pola 11 mm Naglera. Efektívne je použiť najmä bočný pohľad, sústrediť sa na niekoľko jasnejších hviezd v zornom poli a vnímať pritom i samotnú galaxiu. Ako sa v astronomických kruhoch hovorí, bola to celkom ducharina, ale napriek tomu viditeľná s istotou. Zďaleka najťažším pozorovaným objektom bola Barnardova galaxia (NGC 6822), umiestnená skoro na severovýchodných hraniciach Strelca. Nehľadá sa pritom ťažko, stačí nasledovať dvojicu hviezd 54 a 55 Sagittarii. Galaxia na prvý pohľad nebola pozorovaná, dokonca som najskôr nevedome zaregistroval blízku planetárku NGC 6818. Barnardova galaxia má tiež priaznivú jasnosť (8,8m), ale pomerne veľké rozmery (19,1´x 14,9´), avšak v skutočnosti sa pozoruje ešte ťažšie ako NGC 4236 v Drakovi, zvlášť ak u nás nevystupuje príliš vysoko nad horizont. Nakoniec sa mi ju podarilo aspoň zaregistrovať ako amorfné zjasnenie v zornom poli 19 mm Panoptika, najmä bočným pohľadom, posúvaním tubusu a prehodením čierneho uteráka cez okulárový výťah!
Draco triplet:
Čarovné prostredie (foto: zdroj - www.noao.edu) objavíte, ak vyhľadáte galaxiu NGC 5350 (11,3m) zo súhvezdia Poľovných psov. V blízkom okolí spestrenom niekoľkými jasnými hviezdami po čase určite objavíte aj ďalšie galaxie. Najskôr pravdepodobne zaregistrujete dvojicu interagujúcich galaxií NGC 5353-54, potom oveľa drobnejšiu a slabšiu NGC 5355 (13,1m). Miernym krúžením tubusu okolo nakoniec prídete k jasnejšej galaxii NGC 5371 (10,6m). V tom istom súhvezdí, neďaleko jednej hviezdy šiestej magnitúdy, leží celkom pôvabná dvojica NGC 5005 a NGC 5033. Pretože galaxie dosahujú zhruba desiatu magnitúdu, nie je žiadný problém ich okamžite nájsť. Pri pozornejšom pohľade je rozoznateľný ich nepatrne odlišný tvar. Predovšetkým prvú noc bol na naše pomery celkom priaznivý seeing, čo som využil a pozoroval so zväčšením 342x guľové hviezdokopy. Nemal som žiadny problém so zaostrením a hviezdy sa zdali byť bodové. Najkrajšou guľovkou bola podľa mojej mienky M13 z Herkula, než viac zhustené M15 a M92. M13 bola kompletne rozložená na hviezdy, rozpadnutá na niekoľko častí (už sa skoro nepodobala na guľovú hviezdokopu), s vysvieteným stredom, ktorý tvoril jas veľkého množstva slabých nerozlíšených hviezd. Nakoniec mi ostal ešte Prstenec (M57), planetárna hmlovina v Lýre. Prstenec bol aj pri 342x zväčšení ostrý, ale zároveň jemný, akoby sa rozplýval v zornom poli (pozornejším pohľadom sa dala tušiť jeho štruktúra a že nie je homogénny). Centrálnu hviezdu som nepozoroval, ani raz sa mi nezdalo, že by v strede niečo bliklo. Na druhej strane to môžem chápať aj pozitívne v tom zmysle, že som si tam žiadnu hviezdu umelo nedomýšlal a môžem veriť svojim očiam.
NGC 5350 group:
Příštpo 2007
Astronomické leto 2007 som otvoril malou súkromnou akciou v obci Příštpo, ktorú počas víkendu (14.-15. 7.) hostil Mirek Petríček. Na akcii sa zúčastnili prevažne členovia nedávnej expedície StarLaPalma 2006, takže si bolo po dlhšom čase čo povedať. Okolie Znojma, ktoré nie je ďaleko od severných hraníc s Rakúskom, sa navyše môže pochváliť celkom slušnou oblohou. Aj keď podmienky neboli úplne ideálne, rekreačne sa pozorovalo obidve noci. Najväčší záujem asi vzbudzovala kométa C/2006 VZ13 (LINEAR), ktorá práve prechádzala okolo jasnej galaxie M102 v súhvezdí Draka. Za zmienku tiež stojí, že sa mi podarilo v jednom zornom poli vidieť celé Riasy, teda Východný i Západný oblúk s Pickeringovým trojuholníkom. V APO triplete 80/560 s okulárom Panoptik 35 mm a hmlovinovým filtrom bol na ne naozaj veľmi pekný pohľad. V zornom poli štyroch stupňov to bola hračka, pekne sa vynímala napríklad i Severná Amerika. Denné aktivity vyplnili predovšetkým prednášky (môj príspevok sa týkal pripravovanej expedície do Chile), pitie piva zo 40 litrového samochladiaceho sudu, grilovanie mäsa a pokus o chytanie kaprov v neďalekom rybníku (nikomu totiž ryby nebrali). Ďalšia akcia by sa pritom v tejto oblasti (ale bližšie k hraniciam) mohla zopakovať už o dva mesiace. Výzvou je predovšetkým navštíviť lokalitu Weinsberger Wald v Rakúsku, ktorá nás kedysi privítala na dlhé mesiace najlepšou oblohou, akú sme kedy v Európe videli. Na nasledujúcich stránkach si môžete pozrieť fotky jednotlivých účastníkov:
Mirek Petríček
http://picasaweb.google.com/mirekpetric ... 4027242450
Ladislav Bálint
http://picasaweb.google.com/ladislav.balint/Pristpo2007
Pavel Štys
http://www.astro.cz/galerie/v/uzivatele ... stpo_2007/
15-17/07/2007, 23.30 - 2.30 hod, jasno s miernym oparom, veľmi teplo, bezvetrie, seeing slušný, SQM do 20.9 MSA
V nedelu večer som následne s Jurajom Hanzlíčkom vycestoval vlakom na Považie a tešil sa na nasledujúce voľné dni. Predpoveď počasia sa nakoniec naplnila a na mnohých miestach na Slovensku padli počas týždňa teplotné rekordy (teplota prekročila 40Co), ktoré mi tak trochu pripomenuli už skoro zabudnutú dovolenku v Grécku. Pri podobných teplotách som totiž vtedy vyliezol na Akropolu alebo navštívil staroveké Mykény. Na prekvapenie podmienky v noci neboli úplne najlepšie a trochu zaostávali za arizonskými nocami z minulého roku, pozorovať sa ale samozrejme dalo. Pozoroval som predovšetkým tri noci (ne/po, po/ut, ut/str) v čase 23.30 – 2.30 hod, kedy už na mojom pozorovacom stanovisku nastáva astronomická noc. Bolo teplo a prakticky bezvetrie, jasno s malým oparom (prispieť k nemu mohla aj žatva). Mal som požičaný Sky Quality Meter (SQM) od Pavla Ďuriša, ktorým som počas troch nocí meral jas oblohy. Výsledné hodnoty sa vzťahujú vždy zhruba k druhej hodine ráno: 20.9, 20.72 a 20.81 MSA. Prvá noc bola naozaj aj na pohľad lepšia, druhá a tretia sa mi zdali podobné (druhú noc som totiž meral pri dome a meranie mohlo byť ovplyvnené okolitými predmetmi, ostatné noci som meral na otvorenom priestranstve). Hraničná magnitúda sa pohybovala okolo hodnoty 6,7. Škoda, že som nemohol odmerať hodnotu počas najlepších nocí aké tu nastávajú a zistiť tak limit môjho pozorovacieho stanoviska. Ďalej uvádzam objekty pozorované počas troch nocí a krátky popis toho najzaujímavejšieho.
Pozorované objekty: M13, M15, M32, M57 (Prstenec), M92, M106, NGC 4236, NGC 4244, NGC 5005 a 5033, NGC 5350 group, NGC 5395, NGC 5466, NGC 5557, NGC 6572, NGC 6818, NGC 6822 (Barnardova galaxia), NGC 7000 (Severná Amerika) NGC 7209, NGC 7243, NGC 7380, Draco triplet, Alamak, Riasy
Ako vidieť, svoju pozornosť som venoval predovšetkým galaxiám, či malým skupinkám galaxií, ktoré ma v poslednom období začali čoraz viac zaujímať. Napríklad v Drakovi leží trojica NGC 5981, NGC 5982 a NGC 5985 (označujem si ju ako Draco triplet, foto: zdroj - www.himmel-und-er.de/), ktorú pri troche šikovnosti môžete ľahko dostať do toho istého zorného pola a obdivovať rozdielnosť štruktúr jednotlivých galaxií. Jedna je pozorovaná zboku, druhá kolmo na os svojej špirály, tretia je eliptická. Na priamke kappa a lambda Draconis leží galaxia NGC 4236, ktorej katalogizovaná jasnosť je priaznivých 9,6 magnitúdy. Pretože má ale galaxia pomerne veľké rozmery (21,0´ x 7,5´) jej plošná jasnosť je veľmi slabá. Pri zväčšení 109x vyzerá galaxia ako slabý pás tiahnuci sa vyše polovicou zorného pola 11 mm Naglera. Efektívne je použiť najmä bočný pohľad, sústrediť sa na niekoľko jasnejších hviezd v zornom poli a vnímať pritom i samotnú galaxiu. Ako sa v astronomických kruhoch hovorí, bola to celkom ducharina, ale napriek tomu viditeľná s istotou. Zďaleka najťažším pozorovaným objektom bola Barnardova galaxia (NGC 6822), umiestnená skoro na severovýchodných hraniciach Strelca. Nehľadá sa pritom ťažko, stačí nasledovať dvojicu hviezd 54 a 55 Sagittarii. Galaxia na prvý pohľad nebola pozorovaná, dokonca som najskôr nevedome zaregistroval blízku planetárku NGC 6818. Barnardova galaxia má tiež priaznivú jasnosť (8,8m), ale pomerne veľké rozmery (19,1´x 14,9´), avšak v skutočnosti sa pozoruje ešte ťažšie ako NGC 4236 v Drakovi, zvlášť ak u nás nevystupuje príliš vysoko nad horizont. Nakoniec sa mi ju podarilo aspoň zaregistrovať ako amorfné zjasnenie v zornom poli 19 mm Panoptika, najmä bočným pohľadom, posúvaním tubusu a prehodením čierneho uteráka cez okulárový výťah!
Draco triplet:
Čarovné prostredie (foto: zdroj - www.noao.edu) objavíte, ak vyhľadáte galaxiu NGC 5350 (11,3m) zo súhvezdia Poľovných psov. V blízkom okolí spestrenom niekoľkými jasnými hviezdami po čase určite objavíte aj ďalšie galaxie. Najskôr pravdepodobne zaregistrujete dvojicu interagujúcich galaxií NGC 5353-54, potom oveľa drobnejšiu a slabšiu NGC 5355 (13,1m). Miernym krúžením tubusu okolo nakoniec prídete k jasnejšej galaxii NGC 5371 (10,6m). V tom istom súhvezdí, neďaleko jednej hviezdy šiestej magnitúdy, leží celkom pôvabná dvojica NGC 5005 a NGC 5033. Pretože galaxie dosahujú zhruba desiatu magnitúdu, nie je žiadný problém ich okamžite nájsť. Pri pozornejšom pohľade je rozoznateľný ich nepatrne odlišný tvar. Predovšetkým prvú noc bol na naše pomery celkom priaznivý seeing, čo som využil a pozoroval so zväčšením 342x guľové hviezdokopy. Nemal som žiadny problém so zaostrením a hviezdy sa zdali byť bodové. Najkrajšou guľovkou bola podľa mojej mienky M13 z Herkula, než viac zhustené M15 a M92. M13 bola kompletne rozložená na hviezdy, rozpadnutá na niekoľko častí (už sa skoro nepodobala na guľovú hviezdokopu), s vysvieteným stredom, ktorý tvoril jas veľkého množstva slabých nerozlíšených hviezd. Nakoniec mi ostal ešte Prstenec (M57), planetárna hmlovina v Lýre. Prstenec bol aj pri 342x zväčšení ostrý, ale zároveň jemný, akoby sa rozplýval v zornom poli (pozornejším pohľadom sa dala tušiť jeho štruktúra a že nie je homogénny). Centrálnu hviezdu som nepozoroval, ani raz sa mi nezdalo, že by v strede niečo bliklo. Na druhej strane to môžem chápať aj pozitívne v tom zmysle, že som si tam žiadnu hviezdu umelo nedomýšlal a môžem veriť svojim očiam.
NGC 5350 group: