Astronomické fórum

zdravim, napadlo ma že keď si už pomaličky začinam dokupovať veci na astrografiu, tak ma napadla taka otázka či nieje lepšie fotit pri čo najmenšiom Iso samozrejme pri Deep sky obiektoch k tomu to bolo aj smerované tak by som trochu znižil aj jas ale na ukor toho maleho ISO by som robil viacej snimok, ale malo by to zas lepši kontrast? kvalitu ? a nemusel by som natolko upravovať snímku ? čo si o tom myslite. možno to patrý do otazok začiatočnika ale napadlo ma to už davno ale dostal som sa k tomu až teraz tak som to dal sem.

Bohužel focení na menší ISO nepřinese ten požadovaný efekt, je to spíše horší. Záleží na použitém foťáku, ale zpravidla se ISO pohybuje mezi 800 (typicky DSLR Canon nižších řad), 1600 (vyšší řady Canon) až po 2000 (typicky Sony A7s).

ano ano ale tam pri vyžšiom ISO pri zrkadlovkach je zas aj vädčši šum, lebo som sa o tom bavil s AI ako inak a ona mi povedala že ak by som to urobil tak urobiš zas na ukor toho vracej fotek ale zas to bude mať lepšiu kvalitu obrazu kdo vie no ....

Vyššie ISO práveže znamená menší šum. Presnejšie klesne read noise/vyčítací šum. Tento read noise je tiež jediný ktorý je ovplyvnený počtom expozícii.

Odporúčam spraviť si experiment. Nastaviť vysoké ISO a expozíciu tak na 1s a odfotiť si tmavú miestnosť. Potom nastaviť ISO na 100 a cvaknúť to s rovnakou dĺžkou expozície. Potom si porovnať výsledné RAW snímky že kde bude menej šumu. Samozrejme v Photoshope alebo inom editore treba ten snímok s nízkym ISO zosvetliť na rovnakú úroveň.

Totiž pri dennom fotení vyššie ISO znamená aj kratšiu expozičnú dobu. Teda na snímač dopadne menej svetla a teda je vyšší fotónový šum. Lenže pri zachovaní rovnakej expozičnej doby zvýšenie ISO šum zníži.

Pri astrofoto máme nasledovné zdroje šumu:

• fotónový šum - na každý pixel dopadne v priemere N fotónov so štandardnou odchýlkou sqrt(N) teda SNR je sqrt(N). Treba dlhšie fotiť aby sme zachutili viac fotónov.
• tepelný šum alebo temný prúd - na pixely CMOS čipu nateká vplyvom tepelného pohybu elektrónov postupom času nadbytočné elektróny ktoré sa pričítajú k tým ktoré tam pribudnú od fotónov. Čím chladnejší senzor tým pomalšie pritekajú.
• read noise - šum AD prevodníka. Vyššie ISO/zisk/gain tento šum znižuje.

Užitočné ISO závisí na fotoaparáte - väčšina senzorov je dnes aspoň v istom rozsahu ISO-invariantná. To znamená, že ISO v tomto rozsahu vynásobí celkový (signál+šum). Užitočnejšie je dostať na senzor viac svetla. Ďalej poznať svoju výbavu a príliš sa neradiť o tom s AI, ktorá nič nefotila, len spracovala iný text.

Martin Myslivec tu už o tom psal vícekrát. Stačí si to nakonec vyzkoušet, udělej expozici 5 minut na ISO 100 a pak 5 minut na ISO 800.

Len tak pre istotu:
alebo ak chceš porovnať rovnako naexponované, tak s rovnakým odstupom na stupnici ISO aj času:
ISO: 6400, 3200, 1600, 800, 400 a pod.
časy: 15s, 30s, 60s, 120s, 240s a pod.

Napr. ISO 3200 s 15s je rovnako naexponované ako 800 (o 2 kroky ďalej na stupnici ISO) so 60s (tiež o 2 kroky ďalej na stupnici času).

Pozor dlhšia expozícia bude samozrejme vždy lepšia pretože pochytá viac svetla. Ale mi máme expozičný čas viac menej pevne daný N hodín za noc.

Tu som spravil to porovnanie 1 sekundovej expozície pri ISO 100, 800 a 3200. Po stretchnutí na rovnakú úroveň je vidno že pri ISO 100 tam je podstatne viac šumu. Teda množstvo fotónov je rovnaké jediný rozdiel je tam v tom read noise.

Ještě dodám, že čím vyšší ISO tím menší dynamický rozsah.

A novější modely