Kazdy mame ten svoj biorytmus na ktory sme si zvykli. Napr. v poslednych dvoch mesiacoch chodim spavat +/- o 23.00 hod
a vstavam tak o 7.00 hod rano. Inu dobu mam zase toto rozpatie trochu ine. Ak to pravidelne dodrzujem /co musim/ cely den od rana do vecera som uplne sviezi a cinim sa na 110%.Preco tu pisem taku blbost?
Lebo sa mi vzdy stava, ze ked v noci dlho pozorujem /je jedno ci do 1.00 alebo 3.00 hod/, pripadne ked si dam budicek
na nejaku rannu hodinu a vyleziem z postele s tym, ze je vonku jasno a idem pozorovat, v priebehu dalsich dni to je na mne dost poznat. :sick2:Totiz ten biorytmus sa mi uplne narusi a dalsie 2-3-4 dni sa z toho spamatavam. Citim unavu, som ospaly, nic sa mi nechce a tazko si zvykam na predosle tempo. Cez den mam obycajne nejaku pracu, ktoru potom robim pomerne neefektivne, pozeram blbo do monitora, uctovnictvo si musim robit najskor na papier a vela krat sa k niecomu musim vracat a kontrolovat si to po sebe, z ucenim to tiez nie je slava - iny den by som to vsetko zvladal 2x rychlejsie. :-/
A ked sa takto robi na 50% je to obycajne velka strata casu. :behead: Skusal som ten spanok dohanat tym, ze som si pospal dlhsie rano alebo poobede, pripadne som spal dlhsie dalsiu noc ale vobec to nepomaha. :mad2:
Stretavate sa tiez s niecim podobnym? A ako to riesite? Kavu som uz skusal. ;D
