Dvoj (a více) hvězdy v malých dalekohledech

[David1]

Sasa3: Saša na tvojich stránkach máš STF 2272 alebo 70 Ophiuchi zapísané ako pozorované. Zaujímavé je, že aj keď si ju pozoroval rovnakým teleskopom ako ja, farebné vnímanie tejto dvojhviezdy bolo u teba úplne iné. Ale na tom, že je tá dvojhviezda krásna sme sa zhodli.
Vnímanie farieb hviezd je vo všeobecnosti velmi subjektívne, dokazujú to aj historické záznamy od rôznych pozorovateĺov. Človek niekedy až žasne, aké bizarné farby boli poniektorí pozorovatelia schopní zaznamenať.

[Sasa3]

Diky, nevsiml jsem si, ze jsem 70 Oph pozoroval. S tou barvou, tak ja vzdycky ty slabsi hvezdy v parech modrejsi nez by odpovidalo jejich spektralnimu typu.

Ohledne historickych pozorovani, moc hezky je popis ruznych pozorovani 95 Her v Burnhamove Celestial Notebook.

[PeterD]

Pozrel som aj ja moje zaznamy:
70 Oph (Σ2272): A - biela az zlta, B - oranzova, chvilami az cervena
τ Oph (Σ2262): AB - biela, bezfarebna. Sep 1.4" je za moznostami 60mm refraktora, pri zvacseni 225x sa ukazal mierne pretiahnuty tvar indikujuci dvojhviezdu. Ak by som nevedel ze to je dvojhviezda, pravdepodobne by som si to ani nevsimol.

Pozorovane 60mm f15 achromatom.

Sasa3: Burnham ma pekne spracovane aj historicke pozorovania pre 70 Oph. Napriek tomu, ze cely Celestial handbook je hodne outdated je to velmi prijemne citanie nielen kvoli uz spominanym historickym zaznamom.

[Sasa3]

Vcera a 3.8. jsem prevazne na dvojhvezdach testoval novy 100mm refraktor (Tak 100DZ). Neprekvapive dalekohled nemel problem s eps12 Lyr, eps Boo, pi Aql, psi Cyg, 23 Aql. Trochu me prekvapila narocnost spatreni pruvodce delta Cyg. Vzhledem k tomu, ze si s ni poradi i 60mm refracky, necekal jsem, ze se budu muset tak hodne soustredit, abych pruvodce v 100mm spatril.

Z tech narocnejsich prekvapila mi Cyg a zeta Her. Mi Cygni svou narocnosti (opet sla vykoukat i v 60mm refraktorech), zeta Her naopak tim, jak byla jednoducha. To bude asi tim, ze se od posledniho pozorovani v roce 2019 za tech par let vyrazne zvetsila separace (z asi 1.3'' na 1.5''). Naopak mi Cygni se smrskla z 1.9'' v roce 2004 na soucasnych 1.5''.

Lambda Cygni byla v 100mm refraku hranicni, nejaky naznak zdureniny na hlavnim Airyho disku tam byl, ale chtelo by to vetsi zvesteni a mozna i lepsi seeing (komponentu jsem pozoroval i v 82mm refracku).

Nechytal jsem se u 16 Vul (protazeni jsem v 82mm pozoroval) a u 90 Her (u te nikdy, jeste se mi nepodarilo pruvodce pozorovat).

[Artaban]

Vcera a 3.8. jsem prevazne na dvojhvezdach testoval novy 100mm refraktor (Tak 100DZ).

Blahopřeju k supr refráku!
Nepíšeš použitá zvětšení. U dvojhvězd je velké zvětšení třeba. Když je papírově šance na rozlišení i s mezírkou, tak v dobrých podmínkách, použít klidně 2,5 D a Tak jistě zvládne 3D. Takže u dvojhvězd se separací 1" je šance na i na mezírku.

Trochu me prekvapila narocnost spatreni pruvodce delta Cyg. Vzhledem k tomu, ze si s ni poradi i 60mm refracky, necekal jsem, ze se budu muset tak hodne soustredit, abych pruvodce v 100mm spatril.

Ano, ta je snadná, jen rozdíl jasnosti složek je 2.9" a 6.3" a to zrovna snadnému rozlišení taky nepomáhá.

Já právě pár dní testuju obyčejný TS ED 102mm a je to zábava. Je ale až neuvěřitelné, jak velký rozdíl je od R172mm. Větší průměr objektivu je samozřejmě znát, ale taky už potřebuje lepší seeing.

[Sasa3]

Nejkratsi okular, ktery jsem mel po ruce byl TOE3.3, tedy zvetseni 240x. Podrobnejsi report (vcetne popisu testu na hvezde) je kdyz tak na mych strankach

https://www.fzu.cz/~kupco/astro/www_den ... _00UT.html
https://www.fzu.cz/~kupco/astro/www_den ... _50UT.html

Na lambda Cygni a 16 Vulpeculi to chtelo urcite vic, ale byl jsem liny zajit pro XO2.5, ten by dal 310x. Jeste mam v zaloze par Barlowovych cocek, ty jsem uz hodne dlouho nepouzil - uz dlouho jsem nemel tak svetelny refrak...

TS ED102 zas tak obycejny neni. Mel by to byt slusny semi-apo (aspon pokud dobre ctu publikovany barevny defocus diagram), takovy kratsi AS80/1200 s vetsim prumerem. Napis, jak si vede.

[David1]

Saša to s tou delta Cygni sa mi akosi nezdá. Pozoroval som ju pár týždňov dozadu a ešte predvčerom s ED100 a vždy bez problémov oddelená s peknou tenkou medzierkou už pri 150x. Ten Takahashi je oproti ED100 úplne iná liga. Skôr si mal náhodné "šťastie" na momentálny veľmi zlý seeing. Inak si to vysvetliť neviem.

[Sasa3]

Tech faktoru mohlo byt vic, spis nez seeing to byla asi zhorsena transparentost, ke konci pozorovani byla obloha jedno velky mliko. I u tech 82mm mam v poznamkach, ze nektere noci jsem pruvodce nevidel, jindy zase byl bez problemu viditelny. Z tech dvou noci se neda moc usuzovat.

Zatim se zda, ze s tim Takahashim neni zasadni problem. Prvni dojmy jsou, ze jde o vybornou optiku. Na hlavni test, coz jsou pro me planety, teprve dojde. Saturn vypadal hodne dobre, ale v malych prumerech toho na nem k vykoukani moc neni. Jupitera jsem zatim pozoroval jen kdyz byl par stupnu nad obzorem. Okraje se sice silene vlnily, ale kupodivu slo vypozorovat nekolik pasu a v tech hlavnich dvou i nejake detaily.

ED100 jsem kdysi mel. Byl velmi slusny, i kdyz prave na tech tesnych dvojhvezdach s velkym rozdilem jasnosti me tehdy prislo, ze pokulhaval za AS80/1200 nebo Telementorem.

[David1]

Súhvezdie Labuť je dominantou letnej oblohy a oblasťou bohatou na zaujímavé dvojhviezdy a viacnásobné systémy. Ja som si tentokrát zobral na mušku dva viacnásobné systémy.

STF 2579 alebo Delta Cygni nie je ťažké nájsť, je to najjasnejšia hviezda SZ krídla labute, vzdialená asi 10° západne od hviezdy Deneb. Hlavnou zložkou tohto systému je modrobiely obor spektrálnej triedy B9III, ktorý je 2,93x hmotnejší a má asi 5x väčší priemer ako naše Slnko. Prvým spoločníkom je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti asi 1,5x hmotnejšia ako Slnko a je vzdialená od hlavnej zložky v priemere 157 AU. Tieto dve zložky obehnú okolo svojho vzájomného ťažiska raz za cca 657 rokov, niektoré zdroje uvádzajú až 780 rokov. Pravdepodobným tretím CPM členom tohto systému je hviezda spektrálnej triedy K o hmotnosti cca 0,7 Slnka. Delta Cygni by sa mala okolo roku 11600 stať našou severkou.
Rozlíšenie zložiek A a B v 100mm refraktore je bezproblémové už pri 150 násobnom zväčšení. Hlavnú zložku som pozoroval bielu a spoločník sa mi javil ako tmavo oranžový, skoro až do hneda. S pozorovaním komponentu C som si neni vôbec istý, občas mi na mieste kde by sa mal nachádzať prebliklo niečo stelárne.

STF 2580 (17 Cygni) je veľmi zaujímavý a pomerne komplikovaný 5-násobný systém nachádzajúci sa cca 2°JZ od Eta Cygni. Je tvorený binárnym systémom STF 2580AB a trojnásobným systémom STF 2576FGJ.
Hlavnou zložkou STF 2580AB (A) je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F7V o hmotnosti 1,24 a priemere 1,53 Slnka. Spoločníkom (B) je oranžová hviezda hl.postupnosti spektrálnej triedy K6V o hmotnosti 0,65 Slnka. Zložky obehnú okolo svojho ťažiska za cca 7900 rokov, niektoré zdroje uvádzajú len 6200 rokov.
STF 2576FGJ tvorí tesný pár oranžových hviezd hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K3V (FG) , ktoré okolo svojho ťažiska obehnú raz za 232 rokov. Tretím členom tohto systému (J) je pravdepodobne CPM spoločník - červený trpaslík spektrálnej triedy M0V. Zaujímavé je, že podľa WDS je gravitačný vzťah len mezi G a J. F a J sa údajne navzájom gravitačne neovplyvňujú.
Tieto dva systémy (STF 2580 a STF 2576) obehnú okolo svojho ťažiska raz za 3,7 milióna rokov a sú od seba vzdialené viac ako 16000 AU.
Pozorovanie 17 Cygni bolo pre mňa jedno z doteraz najnáročnejších. V prvom rade sa treba zorientovať vo vzájomných vzťahoch tohto systému a na mape určiť jeho komponenty. Samotné pozorovanie potom komplikuje žiariace pozadie Mliečnej dráhy, čo znižuje kontrast slabších hviezd a veľké množstvo hviezd komplikuje orientáciu. Zložky AB rozdelíme bez problémov už pri menšom zväčšení. A sa mi javila ako žltobiela a B ako oranžovohnedá. F a G sa pekne oddelili pri 138x aj vďaka ich takmer rovnakej magnitúde, obe hviezdy som videl zreteľne oranžové. Okolo páru FG bolo viacero slabých hviezd, po zakreslení bola jedna z nich približne v smere zodpovedajúcom komponentu J.

[honza6]

Včera jsem se zas po čase zkusil dívat na nebe (s 10cm refraktorem) a později jsem zkusil i pár dvojhvězd; po několika klasických (eps Lyr, pi Aql, Albireo..) jsem si další vybral podle několika předchozích příspěvků (David, Saša).
17 Cyg: S 5mm okulárem (148x) pohled podobný jako výše u Davida, barvy ale o hodně méně výrazné.
Delta Cyg: Celkem bez problému, při větším zvětšení (~300x) mi hlavní složka připadala namodralá a ta menší načervenalá.
Mí Cyg: Tady jsem potřeboval už větší zvětšení, ale nakonec složky pěkně oddělené, barva víceméně bílá..
Lamda Cyg: i když jsem se k ní vracel, jistý si nejsem, na mě tedy příliš těžká.
23 Aql: s dostatečným zvětšením bez problému, dost rozdílné magnitudy, ale ne moc těsná (jako delta cyg). Hlavní složka mi zas připadala trochu namodralá, i když asi není.. H.

[dvader]

Už jsem tu Epsilon Lyrae zmiňoval, nicméně jsem je včera ve WO Zenithstar 73 znovu zkoušel a při zvětšení 143x byly krásně vykreslené a separované!

[David1]

Počas Septembra sa vydarilo niekoľko nocí a jednu z nich som venoval aj pozorovaniu dvojhviezd. Tentokrát som sa zameral na dvojhviezdy v Andromede.

Groombridge 34 (GRB 34, Gliese 15) je pár červených trpaslíkov vzdialených 11,7 sv. rokov od Slnka a nachádza sa asi 5°severozápadne od M31 - galaxie Andromeda. Hlavnou zložkou je červený trpaslík spektrálnej triedy M1V o hmotnosti cca 0,38 a polomerom 0,386 Slnka. Spoločník, tiež červený trpaslík spektrálnej triedy M3,5V, s hmotnosťou 0,15 a polomerom 0,18 Slnka obieha okolo vzájomného ťažiska vo vzdialenosti 147AU od primárnej zložky s periódou 2600 rokov. Obidve zložky sú eruptívnymi hviezdami s nepravidelnými zmenami jasnosti. V roku 2014 bola objavená exoplanéta obiehajúca okolo primárnej zložky vo vzdialenosti 0,072 AU. Pravdepodobne ide o kamennú planétu tzv. Superzem o hmotnosti 3,03 zemí s periódou 11,4 dňa. Teplota na planéte dosahuje odhadom okolo 276°C, takže je tam "trochu teplejšie" ako u nás na Zemi. V roku 2018 bola objavená ďalšia exoplanéta vo vzdialenosti asi 5,4 AU od materskej hviezdy. Je to planéta neptúnovského typu o hmotnosti 36 zemí s periódou obehu 20,8 roku. Keďže obývateľná zóna hviezdy GRB 34A je od 0,112 AU do 0,239 AU, život vo forme ako ho poznáme nie je možný ani na jednej z uvedených planét. GRB 34A by mal byť štvrtým najbližším planetárnym systémom.
GRB 34 je pomerne ľahko pozorovateľná dvojhviezda. V 100mm som pozoroval obidve zložky pri zv.82x, ale postačovalo by asi aj menšie zväčšenie. Hlavnú zložku som videl oranžovú a slabého spoločníka tmavo bordového.

STF 79 (164 And) je pár hviezd s takmer identickou jasnosťou, čo nám uľahčuje pozorovanie. Takisto sa nachádza neďaleko galaxie Andromeda, tentokrát ale cca 4° severovýchodne od nej. Primárnou zložkou je modrobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy B9,5V a spoločník je takisto hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A2V. Obidve hviezdy sú spektroskopické dvojhviezdy, čiže by tu malo ísť o štvornásobný systém.
Pozorovanie STF 79 je veľmi jednoduché aj v malých ďalekohľadoch vďaka pomerne vysokým a takmer rovnakým jasnostiam zložiek. V 100mm refraktore som hlavnú zložku videl bielu s nádychom do žlta a spoločníka čisto bieleho.

[ladin]

Skvělá práce a inspirace k pozorování objektů, které vůbec nepozoruju, díky!

[Alnitak]

Ahoj včera jsem pozoroval několik Dvojhvězd všechny rozlišeny s mezírkou Iota Tri jasnější složka oranžová a slabší modrá 178x . Gamma And oranžová a modrozelená 119x, 178x , Delta Cyg ta je docela těsná rozlišil jsem ji při 178x žlutá a slabší složka bílá, Epsilon Lyry obě dvě Dvojhvězdy rozlišeny krásně při 119 x , nejlepší zvětšení 178x, použitý přístroj Ts Apo 102/714 na eq5 goto .

[David1]

S pozorovaním dvojhviezd pokračujem v súhvezdí Cassiopeia.

STF 60 (Eta Cas) je jedným z blízkych binárnych systémov vzdialený iba 19 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G1V (niektoré zdroje tvrdia F9V) o hmotnosti 1,08 a priemere 1,06 Slnka. Je to hviezda takmer identická so Slnkom. Spoločníkom B je červený trpaslík spektrálnej triedy M0V o hmotnosti 0,63 a priemere cca 0,6 Slnka. Hviezdy obiehajú okolo svojho vzájomného ťažiska s periódou 479 rokov. Niektoré zdroje uvádzajú, že primárna zložka je sama spektroskopickou dvojhviezdou, čo však nie je potvrdené. Vzhľadom ku svojej blízkosti k Slnku sa STF 60 stala častým terčom pri hľadaní exoplanét. Po cca 17. rokoch nebol potvrdený žiadny objav exoplanéty.
STF 60 je vhodným objektom pre pozorovanie s malými ďalekohľadmi. Aj napriek pomerne veľkému rozdielu jasností zložiek (takmer 4 Mag) je separácia 13,4" dostatočná na bezproblémové rozlíšenie zložiek už pri strednom zväčšení. Rozdiel takmer dvoch spektrálnych tried ukáže farebný kontrast medzi zložkami. Primárnu zložku som pozoroval tmavožltú a spoložníka svetlo oranžového.

STF 3062 (V640 Cas) je trojnásobný systém vzdialený 70 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G3V o hmotnosti 0,98 Slnka. Spoločníkom B je spektroskopická dvojhviezda, ktorej prvým komponentom Ba je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G9V o hmotnosti 0,95 Slnka a druhým komponentom Bb je červený trpaslík spektrálnej triedy M2V o hmotnosti 0,22 Slnka. Zložky spoločníka Ba a Bb obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 47 dní, zatiaľ čo zložky A a B obiehajú s periódou 107 rokov.
STF 3062 nájdeme veľmi ľahko, nachádza sa len necelý stupeň JJZ od hviezdy Beta Cas.Je to už pomerne tesný systém so separáciou zložiek iba 1,5". Počas nepriaznivých pozorovacích podmienok by mohol byť problém s jednoznačným rozlíšením. V 100mm sa mi ich podarilo bez problémov jednoznačne rozlíšit pri zv.180x. Obidve zložky som pozoroval biele so slabým žltým nádychom.

STF 60 + STF 3062 invx.jpg (1.48 MiB) Zobrazeno 1268 x