Hajs napsal: Presne takhle hledám také, nejlepší je najit si jasnou hvězdu a od ní postupovat dál. Ale nejdřív si cestu pekne duklande prostuduju na počítači treba v CdC a vytisknu si podrobnou mapku oblasti .
Ano tato metoda sa nazyva "star-hoping".
Ako citam tak vacsina ludi si vytlaci mapku pre objekt, ktory ho zaujima. Kolko objektov tolko mapiek + aspon jeden podrobny atlas + zoznamy , kde ich v atlase hladat ... alebo ?
Dlho sa uz snazim optimalizovat svoje mapy,atlasy, zoznamy objektov a ich mapky do praktickeho "fasciklu", ale stale to nie je ono. Zacinam si mysliet, ze je to neriesitelny problem: na to aby ste sa zorientovali pod oblohou potrebujete "spravny" atlas. Pokial tam budu zaznacene hviezdy do +9mag (SkyAtlas,Takiho A.,Coeli ?) a vidite iba +5.5, taky atlas sa stava neprehladny. Potrebujete nejaky s mensim dosahom (Hvezdna obloha 2000, Gnomonicky A. ?). To uz mame dva atlasy. Dalsi nejaky podrobnejsi (Uranometria D.S.A.?, Millenium S.A. ?) avsak su to hrube (tazke) knihy a navyse taku drahu knihu asi von do rosy neponesiem. Hladanie a listovanie v takych knihach so slabunkym cervenym svetlom naozaj nie je to prave orechove. Tlacit si na kazdy objekt mapku, velka spotreba papiera, toneru ... fascikel bude este hrubsi a tazsi zvazok. Co teda ? Ako na to ?
Uz davnejsie pokukujem po nejakom navigacnom systeme, pretoze sa domnievam, ze by to mohol byt kluc k rieseniu tohoto problemu.
Niekde som cital, ze bezny pomer casu straveneho pod hviezdami je, ze pozorovatel 90% casu hlada a 10% pozoruje. S navig. systemom je to prave naopak.
Na akcii StarJizerky 2006 som mal tu moznost vidiet v praxi navigacny system od JMI NGC-miniMAX, ktory pouziva MilAn. Vtedy mi to "docvaklo" to je ono ! Ta mala cierna krabicka vyriesi moj problem Poradil mi, ze hoci ten jeho system sa v tej verzii uz nevyraba, ale dostat na trhu ovela sofistikovanejsi a dokonalejsi "magic box", ktorym je Argo Navis od Wildcard-Innovations. Nebudem popisovat vsetky mozne funkcie skratka domnievam sa, ze prave takyto system umozni efektine vyuzit cas straveny pod hviezdami.
Samozrejme existuju aj ine navigatory. Moze byt nim aj Janov Grecnerov Navigator-1 (konkretne na dobsony, pokial viem Nav-2 nie je mozne pouzit na azimutalnu montaz) v spojeni s notebookom alebo vreckovym PC (Palm, PocketPC). Vyhodou je nizka obstaravacia cena a mozete si ho vyrobit sami, ak ste zrucni.
Avsak myslim si, ze v praxi postaci dvojriadkovy displej dve tlacitka a jedno kolecko Notebook ci Palm maju svoje pre a proti (napajanie, zlozitost ovladania vzhladom na potreby a optimalizaciu pozorovania, hmotnost, prilisny jas displeja, rozmery, vyhodna je vsak cena). Je to na zvazenie kazdeho pozorovatela.
Vsadil som na hotove riesenie bez kompromisov a som ochotny aj cosi pre to obetovat (Argo Navis nie je lacny), ale ako som sa presvedcil pri volbe oblubenej znacky okularov, tak ostanem verny pravidlu: kvalita na 1.mieste alebo "nie som tak bohaty, aby som kupoval lacne veci". Momentalne ho mam zapozicany na testovanie vdaka firme SUPRA Praha a beriem ho aj na expediciu StarLaPalma 2006 (nakolko pod MHV 7.5+ sa tazko hladaju aj suhvezdia .
Nuz pozorovanie s tym "boxom" vyzera asi tak, ze si bud vecer vo svojom oblubenom planetariu (CdC, Guide, SN,...) pozriete, co chcete pozorovat a zapisete si iba cisla. Pripadne si ich "natukate" pod uzivatelske pozicie a vecer iba stlacate tlacitko a system vas naviguje od objektu k objektu.
Pokial nemate predstavu, co dnes pozerat, mozete vyuzit rezim "tour" a podla presnej specifikacie objektov vam system vyberie a ukaze objekty. Pokial narazite na neznamy objekt, krabicka vam prezradi, na co sa prave pozerate a + nejake dalsie udaje vratane popisu objektu (ak ho ma) atd.atd.
Nie menej zaujmavou vyhodou je navigacia po objektoch cez den (planety, jasne hviezdy). Pokial si "nahrate" do navigatora aktualne elementy komet, vecer ich najdete za par sekund,ak su v dosahu vasho dalekohladu
Samozrejme su objekty, ktore vyzaduju mat po ruke mapku, koli orientacii a identifikacii detailov. Avsak netreba mat mapku pre "star-hoping".
