Roman, ja viem ako sa asi citis, mozem ti povedat , ze ten pocit urcite pozna kazdy z nas.
Ale aby som sa vratil k danej problematike.
Mne osobne tato diskusia dala nasledovne:
tak podrobne som sa nad problematikov dlžky expozicie a jej vztahu k vyslednej kvalite v danych casovych moznostiach asi ani nezamyslel. Dalej som sa pozrel i na omielanu problematiku šumu (konkretne vycitacieho ) - ako som pisal zatial neviem odpoved.
Zaroven som si vyskusal masterbiasy a ich vplyv na vysledny obraz pri vacsom mnozstve snimkov ditherovanych a neditherovanych
Najviac ma vsak zaujala problematika vztahu poisonovskeho a gausovskeho sumu a hlavne priazniveho ucinku gausovskeho sumu na "likvidaciu " poisonovskeho. Ako to presne funguje to budem musiet este zistit ale predbezny zaver je , ze :
- bud fotku ditheruješ a tym poison, sum sa rusi
- alebo neditherujes a pridavanim gausovskeho sumu sa poisonovsky rusi (ci pridavat iba sum v podobe prirodneho , alebo umeleho to neviem , musim to odskusat)
Popri tom ma napadlo sa i pohrat s plyvom flatu na šum a tiez su tam nejake moznosti (aby sme nezili vv presvedceni, ze flat vam nemože zanasat do fotky sum - tak si vydelte snimku 0.5 s nejakym realnym flatom a zmerajte si sum ) . z toho vyplyva dalsia otazka - ma mat flat sum alebo nie? Nebolo by ho lepsie pred pouzitim odsumit? Alebo tiez ma jeho sum kladny vplyv na vyslednu fotku?
Dalej som sa pohral s myslienkov vztahu mnozsta snimok a pocetnosti snimkov s fotonmi a bez fotonov - a ich vplyv na obrazok a sum. (50%, 30%, 10%)
Este som skusal nejako definovat prestavky mezi jednotlivymi snimkami pri kratkych expoziciach a v konecnom dosledku ich vplyv na vysledny pocet fotonov. Vzhladom na kvantovu povahu fotonov a ich mnozstva v zavislosti od casu moze prist k stavu , ze nadostanes na snimkach nic a vsetky fotony dopadali cez vycitaciu pauzu. Znie to ako blbost , ale realne na vycitanie sa pouziva dost velky snimaci cas .
kolec