Doma pozorujem na stanovisku, kde mam juzny obzor v podstate otvoreny az nulovy. V Rakusku na kopci, kde bol obzor nulovy az zaporny, som okamzite postrehol zaujimavu vec - juzne suhvezdia ako Sagittarius ci Capricornus boli nezvycajne vysoko na oblohe! (rozdiel medzi oboma stanoviskami je jeden stupen zemepisnej sirky) Zdalo sa mi vsak, ze tieto suhvezdia su vyssie tak o 3-4 stupne.
Napr. je mozne zo stanoviska so zapornym horizontom na 48 stupni severnej zemepisnej sirky vidiet dalej ako po 42 stupen juznej deklinacie? Alebo je to iba dielo nejakej perspektivy?
Zaporny horizont
Zaporny horizont
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Zaporny horizont
Myzer napsal: Doma pozorujem na stanovisku, kde mam juzny obzor v podstate otvoreny az nulovy. V Rakusku na kopci, kde bol obzor nulovy az zaporny, som okamzite postrehol zaujimavu vec - juzne suhvezdia ako Sagittarius ci Capricornus boli nezvycajne vysoko na oblohe! (rozdiel medzi oboma stanoviskami je jeden stupen zemepisnej sirky) Zdalo sa mi vsak, ze tieto suhvezdia su vyssie tak o 3-4 stupne.
Napr. je mozne zo stanoviska so zapornym horizontom na 48 stupni severnej zemepisnej sirky vidiet dalej ako po 42 stupen juznej deklinacie? Alebo je to iba dielo nejakej perspektivy?Napadlo ma jedno vysvetlenie. Stali sme na kopci, ktory sa prudko zvazoval (20-50st.) na vsetky strany - najstrmsie to bolo na juh-zapad. Mozno to, ze zem nebola rovna (okrem plato vrcholu) robilo tu perspektivu a oku sa zdalo, akoby boli suhvezdia vyssie na oblohe. Nic to vsak nemeni na tom, ze horizont bol trochu zaporny.
Napr. je mozne zo stanoviska so zapornym horizontom na 48 stupni severnej zemepisnej sirky vidiet dalej ako po 42 stupen juznej deklinacie? Alebo je to iba dielo nejakej perspektivy?Napadlo ma jedno vysvetlenie. Stali sme na kopci, ktory sa prudko zvazoval (20-50st.) na vsetky strany - najstrmsie to bolo na juh-zapad. Mozno to, ze zem nebola rovna (okrem plato vrcholu) robilo tu perspektivu a oku sa zdalo, akoby boli suhvezdia vyssie na oblohe. Nic to vsak nemeni na tom, ze horizont bol trochu zaporny.
Zaporny horizont
Žeby na hviezdy pôsobili také isté ohyby svetla ako na zapadajúce Slnko?
T.j. Slno po zapadnutí vidieť ešte pár minút preto, že ohyb svetla spôsobuje zobrazenie kotúča ešte aj vtedy, keď je fyzicky dávno pod horizontom. Určite ste už videli takéto kresbičky.
Zrejme to je podobne aj s jasnými hviezdami, takže viem si predstaviť +1st. na oblohe navyše, samozrejme ak vidieť hviezdy aj veľmi blízke horizontu.
T.j. Slno po zapadnutí vidieť ešte pár minút preto, že ohyb svetla spôsobuje zobrazenie kotúča ešte aj vtedy, keď je fyzicky dávno pod horizontom. Určite ste už videli takéto kresbičky.
Zrejme to je podobne aj s jasnými hviezdami, takže viem si predstaviť +1st. na oblohe navyše, samozrejme ak vidieť hviezdy aj veľmi blízke horizontu.
Celestron NW 254/1200 na EQ-6 PRO, Canon EOS 400Dm, http://www.gymnz.sk/ameleg
Zaporny horizont
Zrejme to je podobne aj s jasnými hviezdami, takže viem si predstaviť +1st. na oblohe navyše, samozrejme ak vidieť hviezdy aj veľmi blízke horizontu.
Je tady problém - extinkce. Lze spočítat, že už pro výšku 1 stupeň nad obzorem je tloušťka vzduchové vrstvy, kterou musí paprsek projít, 27 krát větší než v zenitu. Při konzervativním extinkčním koeficientu 0.20 mag/airmass bude zeslabení přibližně 5.5 mag. Takže člověk stejně nic neuvidí.
Zaporny horizont
alex napsal: Žeby na hviezdy pôsobili také isté ohyby svetla ako na zapadajúce Slnko?
Refrakce (ohyb světla), působí na světelný paprsek, a je celkem jedno, jestli je zdrojem Slunce , hvězda nebo cokoliv jiného. A normální refrakce je u obzoru +34´, takže nemůže dosáhnou 1°
Refrakce (ohyb světla), působí na světelný paprsek, a je celkem jedno, jestli je zdrojem Slunce , hvězda nebo cokoliv jiného. A normální refrakce je u obzoru +34´, takže nemůže dosáhnou 1°
lepší rada žádná než špatná
milantos(šnek)centrum(puntík) cz
milantos(šnek)centrum(puntík) cz