Deep Sky v malých dalekohledech

[Sasa3]

Pozoruji, ale uz mnohem min... Naposledy jsem predevcirem kreslil M10 a M12 v 60mm refracku.

[MiniMistr]

To je škoda.
Tvoje zajímavé reporty se skvěle četly a kresby jsem moc obdivoval.
Petr

[David1]

Sasa3: Ja som to pretiahnutie do "obdĺžnika" u NGC 2440 videl celkom zretelne, ale zase som nevypozeral žiadne detaily v centrálnej časti až na to stelárne zjasnenie. Museli byť asi nejaké lepšie podmienky, lebo keď som túto planetárku pozoroval v roku 2021, žiadne pretiahnutie som si nevšimol.

[David1]

V polovici augusta som využil pár pekných bezmesačných nocí na pozorovanie DSO. Pozoroval som NGC 6934, 7006 a 7217.

NGC 6934 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Delfín, vzdialená cca 52000 sv.rokov. Jej odhadovaný priemer je 120 sv.rokov a obsahuje okolo 250000 hviezd. Vek sa odhaduje na 10miliárd rokov. V ED100 pri zv.150 až 180x som ju videl ako výrazný priamo viditeľný chumáč s pomerne veľkým jadrom nepravidelného tvaru. Okolo jadra bolo cítiť malé slabé halo. Jednotlivé hviezdy sa rozlíšiť nedali. Zrniť začala až v 125mm refraktore, ale ani tu som nedokázal pri momentálnych podmienkach hviezdy rozlíšiť.

NGC 7006 je takisto guľová hviezdokopa v Delfínovi, rozmerovo veľmi podobná NGC 6934. Jej priemer sa odhaduje na 110 sv.rokov a obsahuje tiež okolo 250000 hviezd. Oproti NGC 6934 je takmer dva a pol krát ďalej, cca 135000 sv.rokov. Mala by to byť dokonca deviata najvzdialenejšia známa gulovka v našej galaxii. V ED100 som ju pozoroval ako veľmi slabý, ale priamo viditeľný kotúčik bez detailov.

NGC 7217 je špirálová galaxia typu SAab v súhvezdí Pegas vzdialená cca 50 miliónov sv. rokov. V 125mm je viditeľná 100% času priamym videním. V strede bolo viditeľné stelárne jadro, okolo ktorého jemne žiarilo docela velké halo. V ED100 bola galaxia stále viditeľná priamo ako výrazné zjasnenie, stelárne jadro však už len preblikávalo a občas zaniklo. Tvarovo sa mi NGC 7217 zdala byť takmer kruhová. Táto galaxia dobre znáša pomerne vysoké zväčšenia. Ja som ju pozoroval prevažne pri 100x, ale dobre viditeľná bola ešte aj pri 150x.

9.9.2023 sa mi po niekoľkých rokoch podarilo dostať na chalupu na Moravsko-Slovenskom pohraničí. K dispozícii som tam mal len náš chalupársky achromát Bresser Skylux 70/700. Rozdiel v kvalite oblohy oproti mojim domácim podmienkam je však obrovský. Najviac ma prekvapila spomínaná galaxia NGC 7217, ktorá bola aj s týmto lacným achromátom pri zv.100x priamo viditeľná ako veľmi slabé kotúčikovité zjasnenie na pozadí! To, že ju uvidím som vôbec neočakával. Takisto ma prekvapili ďalšie objekty, ktoré sú z mojej záhrady pri Bratislave pomerne zle pozorovateľné aj s väčšími a kvalitnejšími refraktormi - M33, M56, M71 ...všetky jasne a priamo viditeľné. Dobrá obloha je na nezaplatenie.

[Alnitak]

Ahoj noc 15 a 16 září mezi 21 h a 23 h50 jsem pozoroval refraktorem Ts Apo 102/714 na Šumavě v 900 metrech na velmi pěkné Obloze, nejdříve Helix který byl velmi dobře viditelný jako velký prstenec s Uhc filtrem nejlépe při zvětšení 45x , Galaxie M101 snadno viditelná jako velký flek , již v hledáčku byla Galaxie viditelná , M33 viditelná okem v refraktoru je to velká skvrna o průměru 1 stupeň , M8 Mlhovina Lagoona snadno
viditelná při zvětšení 45x , mlhovina vynikla opět s Uhc , M17 měla tvar připomínající doutník , M22 tu se mi podařilo snadno rozlišit na jednotlivé Hvězdy, krásné bylo brouzdat při velkém zorném poli při malým zvětšení 23 x , velké množství Hvězd po celé Obloze ,Obloha byla černá, úplně jiný pohled než z blízkosti Prahy , kde je velmi světlá Obloha z Odolený Vody Helix je zde neviditelný , krásné byli Hvězdokupy Chi a H , M 52 , M 23 , M25, M 11.Všechny objekty byli až na tmavé Obloze na Šumavě krásné .

[David1]

19.9.2023 som pozoroval dve otvorené hviezdokopy v Kasiopei. Ako prvú som zvolil posledný objekt originálneho Messierovho katalógu - M103.
M103 je krásna otvorená hviezdokopa, ktorá v 100mm refraktore za podpriemerných prímestských podmienok ukáže 23 hviezd od 8 do 12 mag. Údajne obsahuje veľa vyvynutých hviezd - červených obrov, z ktorých jedného vidíme žiariť výrazne oranžovou farbou na okraji centrálnej časti hviezdokopy. Najjasnejšou hviezdou hviezdokopy je hlavná zložka dvojhviezdy Struve 131, ktorú vidíme na SZ okraji hviezdokopy. Pozoroval som ju ako žltastú.
Pôvodne som mal v pláne pozorovať ešte hviezdokopu NGC 654, ktorá sa nachádza necelé 2°SV od M103. Pri presune teleskopu k NGC 654 s vyhľadávacím zväčšením 28x mi do oka udrela malá hmlovinka niečo vyše pol stupňa SSV od M103. Vedel som že v okolí je viac hviezdokôp, ale toto bolo naozaj malinké. Po zväčšení na 225x sa mi ukázalo 8 slabých hviezdičiek. 7 z nich bolo zaujímavo usporidaných do dvoch línií (4x+3x) a jedna bola kolmo na koniec 4x línie. Obidve línie smerovali veľmi zhruba na JZ aj keď každá pod trochu iným uhlom. Doma som potom zistil, že sa jednalo o drobnú otvorenú hviezdokopu Trumpler 1.

[David1]

Pár posledných nocí som sa snažil vypozorovať nejaké galaxie v Kasiopei a Andromede, ktoré sa mi doteraz nepodarilo s mojimi teleskopmi a pri mojich podmienkach vidieť. Ako prvú som skúsil galaxiu NGC404 v Andromede. Zatiaľ sa mi ju nepodarilo vidieť, aj keď som to niekoľkokrát skúšal. Tentokrát mi šťastie prialo a hneď po namierení ED100 so zv.28x na hviezdu Beta And som tušil, že by sa to mohlo podariť. Už pri tomto vyhľadávacom zväčšení bolo cítiť, že niečo v mieste galaxie je. Pozorovanie NGC404 výrazne komplikuje práve hviezda Beta And, ktorej žiarivé halo zasahuje až k samotnej galaxii. Po výmene okulára za TV15 (zv.60x) už o galaxii nebolo pochybností. Pozoroval som ju ako malé kruhové priamo viditeľné zjasnenie na okraji žiarivého hala Beta And. O dva dni neskôr som túto istú galaxiu pozoroval aj s TS 125/975 s nádejou, že uvidím čosi navyše. Paradoxne som mal pocit, že v tej ED100 som ju videl lepšie. Asi už podmienky neboli také priaznivé. Ďalej som sa presunul do Kasiopei, kde som mal ešte resty pri galaxiách NGC185 a 147. Tentokrát som pozoroval so 125/975. NGC185 bolo cítiť ako veľmi jemné zjasnenie medzi dvomi hviezdami cca 8mag.Pri bočnom videní sa občasne ukázala trochu zretelnejšie, ale o nejakom jasnom videní tejto galaxie sa nedá hovoriť. NGC147 tým pádom bola opäť jasne mimo môj dosah. Nakoniec som sa pokúsil o IC10. Túto galaxiu som skúšal vypozorovať aj s ED100 aj s TS 125. Hviezdu cca 13mag v strede tejto galaxie som bočným videním spozoroval, ale po samotnej galaxii ani stopy. Na tieto galaxie už asi nebude postačovať stanovište v blízkosti veľkomesta, ale verím, že na tmavšom mieste by som ich pozorovať mojimi teleskopmi mohol.

[dvader]

Na MHV byla první polovina noci luxusní s velmi čistou a průzračnou oblohou.
Takže jsem ve svém CPC po dlouhé době perfektně viděl Helixe, Srpkovku, Stephanův kvintet a další podobné objekty - už obtížné na takto malý dalekohled…

[Sasa3]

... Ďalej som sa presunul do Kasiopei, kde som mal ešte resty pri galaxiách NGC185 a 147. Tentokrát som pozoroval so 125/975. NGC185 bolo cítiť ako veľmi jemné zjasnenie medzi dvomi hviezdami cca 8mag.Pri bočnom videní sa občasne ukázala trochu zretelnejšie, ale o nejakom jasnom videní tejto galaxie sa nedá hovoriť. NGC147 tým pádom bola opäť jasne mimo môj dosah. Nakoniec som sa pokúsil o IC10. Túto galaxiu som skúšal vypozorovať aj s ED100 aj s TS 125. Hviezdu cca 13mag v strede tejto galaxie som bočným videním spozoroval, ale po samotnej galaxii ani stopy. Na tieto galaxie už asi nebude postačovať stanovište v blízkosti veľkomesta, ale verím, že na tmavšom mieste by som ich pozorovať mojimi teleskopmi mohol.

Pekny report.

Pamatuji si, ze IC10 byla pro me docela orisek. Od nas ze zahrady jsem ji videl jen ve vetsim 250mm Newtonu, ani v 130mm refraku jsem nemel stesti. Naposledy jsem ji spatril pres 150mm Cassegrain, to bylo pod tmavsi Konojedskou oblohou. Dle poznamek byla nejzretelnejsi v nejmensim zvetseni (42x), pri 140x uz to byla tezka ducharina.

S NGC 185 a NGC 147 to mam taky podobne. NGC185 je vykoukatelna od nas ze zahrady i v 63mm refracku. S NGC147 jsem mel ve stejnem dalekohledy stesti az pod tmavsi Ondrejovskou oblohou. Od nas ze zahrady jsem na ni potreboval 250mm Newton.

[David1]

Včera 9.1.2024 bola u nás konečne po dlhej dobe pekná jasná noc.
Prvým objektom bola planetárna hmlovina v Orionovi NGC 2022. Pri zv.28x bola viditeľná bočným videním ako veľmi slabý, ledva viditeľný fliačik. Pri 150x už o planetárke nebolo pochýb, najlepšie viditeľná bola pri 200x ako slabý, difúzny, ale celkom dobre ohraničený kotúčik. Pri 281x bola síce stále priamo viditeľná, ale už sa občas strácala. UHC filter nebol prínosom.
Ďalším cielom bola emisná hmlovina NGC 1999 takisto v Orionovi. Pri 28x bola priamo viditeľná ako malá rozostrená hviezda. Zv. 150x už ukázalo slabú hmlovinu okolo hviezdy cca 10mag. Najlepšie sa hmlovina ukázala znovu pri 200x, kde bola viditeľná ako kruhové zjasnenie, rýchlo slabnúce smerom od stredu. S tou "centrálnou hviezdou" mi trochu pripomínala nejakú galaxiu so stelárnym jadrom. Väčšie zväčšenie a UHC nemali už takmer žiadny prínos.
Posledným objektom včerajšej noci bola šošovková galaxia NGC 2768 vo Velkej medvedici. Pri 28x bolo cítiť, že sa niečo v mieste výskytu galaxie nachádza. Bolo to ale veľmi slabé a takmer neviditeľné. Pri 90x už bola galaxia jednoznačne priamo viditeľná ako slabo ohraničené zjasnenie s náznakom pretiahnutia v smere V-Z. Pri 150x bola síce galaxia stále priamo viditeľná, ale už nie po celý čas a občas sa strácala.
Pozorované s ED100.

Dnes to vyzerá na ďalšiu jasnú a mrazivú noc (včera bolo -6°C), tak dúfam, že sa znovu dostanem k teleskopu.

[David1]

10.1.2024 bola znovu jasná a mrazivá noc, tak ako to predpovede slubovali. Zima bola ešte väčšia ako predošlú noc, tak som stihol pozrieť len dva objekty. Aj to mi trvalo takmer 2 hodiny.
Prvým pozorovaným objektom bola guľová hviezdokopa NGC 2419 mag 10,3, alebo "Intergalaktický tulák" v Rysovi. Je to jedna z najvzdialenejších hviezdokôp v našej galaxii. Minulý rok som sa ju snažil vykukať so 72mm, tentokrát som si na ňu zobral 100mm v nádeji, že sa niečo zmení. Presnú polohu hviezdokopy našťastie nie je problém nájsť, dovedie nás k nej reťaz 3 hviezd 7-9 mag na konci ktorých sa nachádza NGC 2419. Bez znalosti presnej polohy by asi nebolo možné uspieť pri pozorovaní s malým priemerom. Aj napriek tomu, že som sa pozeral presne na miesto gulovky, podarilo sa mi ju spozorovať len bočným videním ako veľmi slabý, takmer neviditeľný fliačik, ktorý sa sem tam ukázal a zase sa schoval. Trvalo mi dosť dlho, kým som sám seba presvedčil, že som "Tuláka" naozaj videl.Pozoroval som pri zv.90x.
Druhým pozorovaným objektom bola seyfertova galaxia NGC 2681 vo Velkej medvedici vzdialená 50 mil. sv.rokov. Galaxia má jasnosť 10,3 mag. a je to pomerne dobre pozorovateľný objekt aj v malom priemere, v mojom prípade 100mm. Pri 28x sa v mieste jej výkytu ukazuje slabý fliačik. 90x už ukáže jasné stelárne jadro, okolo ktorého sa rozprestiera malé slabé kruhové halo. Jadro vyzerá naozaj skôr ako "centrálna hviezda". Pri 150x je galaxia stále priamo viditeľná po 100% času, detailov sa však viac neukáže.

[Zbych]

Včera jsem před Měsícem na chvíli vytáhl bino APM 82 s UHC a zvětšením 43x. NGC 2237 Rozeta byla viditelná, slabě, ale byla tam. Byl jsem zvědav na NGC 1499 Kalifornii jestli ji vykoukám, ale kdepak. Samozřejmě M 42, v Trapezu z té nejjasnější čtveřice bylo B přes UHC už sotva viditelné. Namířil jsem ještě na M 1, ale ta mi přijde bez filtru lepší.

[David1]

4.3.2024 som pozoroval dve otvorené hviezdokopy v Jednorožcovi. Prvým cieľom bola M50. Je to na prvý pohľad pomerne nevýrazná hviezdokopa. V 103mm som pozoroval niekoľko desiatok hviezd od cca 8 do 12 mag. Centrum hviezdokopy tvorí akýsi pravouhlý trojuholník s vydutou preponou, z ktorého vybieha niekoľko reťazcov hviezd rôznymi smermi. Vo vnútri trojuholníka sa nachádza asterizmus v tvare pokrivenej naberačky. Pri zv.40x som videl len tri hviezdy z tohto asterizmu, pri vyšších zväčšeniach sa začali objavovať aj jeho slabšie hviezdy. Hviezdokope dominuje nadobor spektrálnej triedy K3,5II (8 mag), ktorý pekne farebne kontrastuje s ostatnými členmi hviezdokopy. Otázkou je, či je tento nadobor vlastne členom M50.
Druhým cieľom bola z môjho pohľadu oveľa vizuálne atraktívnejšia hviezdokopa - NGC 2301. Centrum hviezdokopy tvoria hviezdy 8 až 10 mag v tvare dvoch lichobežníkov ohraničených dvomi hviezdami cca 9 mag. Južná ohraničujúca hviezda je zároveň prvou hviezdou pekného oblúka 4 jasných hviezd smerujúceho cca na juh. Z centra opäť vybiehajú reťazce hviezd smerom na sever, východ a západ, ktoré sa stáčajú v protismere hodinových ručičiek (na obrázku naopak). V centre s okolitými hviezdami vizuálne kontrastuje hviezda 8 mag spektrálne triedy G8 a na východnom okraji hviezda 9 mag spektrálnej triedy K0III. O´Meara nazval túto hviezdokopu "Hegridov drak" , ktorého tu je pri troche fantázie možné vidieť, ako letí kolmo hore.

M50 + NGC 2301 inv.jpg (1.6 MiB) Zobrazeno 584 x

[ladin]

Když to srovnám s B.Laville na CzSky, tak hodně dobrý. Možná tam chybí hvězdy v okolí, předpokládám, že s těma se nikdo moc nemaže a dokreslí je tam podle mapy.

[David1]

Ahoj Láďa, ďakujem. Laville je umelec. Ja si len kreslím bodky, pretože to tak ako on nedokážem. Kedysi som kreslil aj okolie, ale zdá sa mi, že bez okolia sa lepšie ukáže samotný tvar hviezdokopy.