Deep Sky v malých dalekohledech

[David1]

Včerajšia noc síce nepatrila k tým najlepším čo sa transparentnosti týka, seeing bol ale celkom dobrý. Po dvojtýždňovej prestávke som sa zameral na planetárne hmloviny v Orlovi. Pozoroval som s ED100. Prvou bola NGC 6781. Udávané parametre sú 11,4 mag a uhlový rozmer až takmer 2´ takže na planetárnu hmlovinu pomerne veľká. Začal som zväčšením 28x, nič som však v mieste výskytu hmloviny nevidel. Ďalšie zväčšenia nepriniesli žiadny efekt, tak som sa vrátil na začiatok a pridal som OIII. Hmlovina sa teraz už ukázala ako slabý fliačik. Najlepšie pozorovateľná bola pri 50x. Bola prekvapivo "jasná", 100% času viditeľná priamym pohľadom ako takmer kruhový kotúč bez ďalších podrobností.
Druhou pozorovanou hmlovinou bola NGC 6804 12mag, uhl.rozmer cca 70". Pri 28x bez filtra nič, po pridaní OIII sa ukázal znovu drobný fliačik. Pri 50x už bola bočným pohľadom viditeľná aj bez filtra. Najlepšie sa ukázala pri 100x s OIII. Bola priamo viditeľná 100% času a javila sa ako obláčik ťažko definovateľného tvaru, možno trochu elipsovitá. Pri bočných pohľadoch bez filtra sa mi zdalo, že v nej občas prebliklo niečo stelárne, pravdepodobne hviezda cca 13 mag, ktorá sa do hmloviny premieta.
Obidve pozorované hmloviny veľmi dobre reagujú na OIII, ale pri veľkých zväčšeniach sa už v 100mm strácali.

[David1]

V pozorovaní Orla som pokračoval so 72mm. Za ciel som si zobral planetárnu hmlovinu NGC 6790 a gulovú hviezdokopu NGC 6760. Planetárka NGC 6790 má udávanú jasnosť 10,5 mag a rozmer 12". Viditeľná bola už pri zväčšení 24x, len som ju nevedel identifikovať medzi okolitými hviezdami, ktoré majú veľmi podobné jasnosti. Pomohol som si s OIII, ktorý ostatné hviezdy utlmil a planetárka sa pekne ukázala. Postupne som sa už bez OIII dostal na zv.216x, ale planetárka bola stále len stelárna. Tu to už chce naozaj velké zväčšenie.
Guľová hviezdokopa NGC 6760 je už ale podstatne náročnejší objekt. Udávaná jasnosť 9,1mag a rozmer 9,6´naznačujú, že to pre 72mm nebude jednoduché. Pri vyhľadávacom zväčšení 24x ani náznak, že by malo niečo byť na predpokladanom mieste výskytu. Pri 35x sa už začína v mieste gulovky niečo črtať, pri bočnom pohľade sa občas ukáže jemné malé zjasnenie. Pri 48x a 86x je už zjasnenie na 50% času viditeľné aj priamo a pri 108x už opäť nie je vidieť takmer nič. O nejakých hviezdach nemôže byť v tomto prípade ani reč, chce to už väčší priemer.
Obloha bola včera veľmi transparentná, Chi a ha Persei a M31 som videl voľným okom. Bolo mi ľúto nevyužiť takúto peknú noc, tak som ešte zamieril na 100x prevarenú M31 a spol. A dobre som urobil, pretože takto som ju ešte v 72-ojke hádam nevidel. Pri 24x bolo jadro M31 krásne jasné a halo pripomínalo jemný priesvitný závoj pozorovateľný aj s nejakými tými nehomogenitami. M32 som si dovolil "vypeckovať" na 108x. Ukázalo sa stelárne jadro a okolo jemné halo. Pripomínalo mi to skôr nejakú planetárku s centrálnou hviezdou. Prekvapením ale pre mňa bola M110, ktorú som v tomto priemere doteraz vždy videl iba v náznakoch. Včera tam jednoznačne bola aj keď iba ako elypsovité zjasnenie, zato priamo viditeľné.
Keď sme už pri M31, predvčerom sa mi v súvislosti s ňou stala taká veselá príhoda. Boli u nás na terase susedia a popíjali sme pivko. Chceli vidieť Jupiter a Saturn tak som im ho ukázal s ED100 a na záver som im ukázal aj M31 a povedal som im, že sa na nás rúti obrovskou rýchlosťou a o cca 4 miliardy rokov sa s ňou zrazíme. Susedia sa vystrašili a že vraj prečo o tom ešte ľudí neinformovali v správach. Tak som im povedal, že to tu už nikoho zuby bolieť nebudú a že naša Zem už nebude existovať. Ale ani to ich nejako neukludnilo.

[Artaban]

Davide pěkný report!
Příště víc pivek a nebudou se bát ničeho

[mike]

V neděli jsem χ+h i M31 taky pohodlně viděl okem, zkoušel jsem vykoukat i M33, ale ta už nešla. Pak jsem (kolem druhé) tuhle stranu ještě projel triedrem, tam byla M33 vidět úplně krásně a M31 jsem se až leknul. M38, M36 a M37 byly taky vidět naprosto zřetelně a M38 dokonce i jako jednotlivé hvězdy. Zajímavá je NGC7789, jak je složená ze spousty slabých hvězd, tak mi zatím v obou případech přišlo, že je v triedru sice jen jako mlhavá skvrna, ale výraznější než v refráku.

Za 4 miliardy let by snad Země ještě existovat měla (pokud s ní do té doby lidstvo něco neudělá), IIRC se přechod Slunce do stádia obra odhaduje až někdy za 5-6 miliard let.

[stmare]

No ja mam pocit, ze prilet m31 za 4mld let je zastaraly udaj, slysel jsem 2mld. Takze bysme se meli tedy bat 2x vice nez doposud.

[g]

zbytečné dohadovat se o pár let, dobrá životní pojistka jistí případné ztráty

[mike]

Vybavuju si fotku dvou kolidujících galaxií v nějaké knize, kde k tomu byl komentář, že to sice vypadá jako obrovská katastrofa, ale že kdyby někdo byl uvnitř některé z nich, tak si nejspíš ani nevšimne, že se něco děje. To asi není tak úplně pravda, viděl jsem nedávno simulace, jak ten merge s M31 bude vypadat na obloze, a bylo to dost působivé. I když, jestli se bude světelné znečištění dál vyvíjet tak jako dosud, tak už mnohem dřív bude na obloze vidět možná tak Měsíc.

[stmare]

Ony jsou asi různé simulace srážek galaxií. Ale říká se, že přímé srážky dvou objektů jsou nepravděpodobné - vzdálenosti jsou veliké.
Ale asi bych nepředpokládal, že se nemůže stát, že gravitace hvězdy si nepřivlastní jinou planetu apod... Pak říkají, že mlhoviny, které se prolnou, mohou být také problém - zvýšená tvorba supernov a tu bysme nechtěli, aby vybuchla někde poblíž.
A tak si tam někdy dávám pro představu M51, ale to je jen navíjení. V pořadech také učinkovala NGC 6240, což už je lepší drama s prolnutím, ale tohle vypadá spíš jen na focení o dlouhých expozicích, na vizuál v malém dalekohledu to určitě nebude.

[David1]

Pozorovanie 22.9.2022, SW ED100
Objekty:
NGC7354 - Planetárna hmlovina, mag 12.2, uhlovy rozmer cca 40" Cepheus
IC1470 - emisná hmlovina, mag 11.5, uhlovy rozmer cca 60" Cepheus

NGC7354: Planetárka bola s UHC viditeľná už pri zv. 36x ako rozmazaná hviezda. Postupne som sa dostal na zv.150x bez filtra, kde bola planetárka najlepšie pozorovateľná. Pri tomto zväčšení sa javila ako difúzne ohraničená škvrna jemne pretiahnutá v JZ smere. Tesne vedľa, západne od planetárky občas prebliklo niečo stelárne. Neskôr som v Stellariu zistil, že by to mohla byť hviezda 14 mag v jej tesnej blizkosti. Nič iné v podstate neprichádza do úvahy, ale 14 mag sa mi už zdá trochu moc na ED100. Keď som nad tým neskôr uvažoval, tak aj pretiahnutie planetárky by mohlo súvisieť s touto hviezdou. Väčšie zväčšenia už boli kontraproduktívne.

IC1470: Túto emisnú hmlovinu bolo "cítiť" už pri vyhľadávacom zväčšení 36x. Hmlovina obopína hviezdu 11,5 mag a nachádza sa v blízkosti ďalšej hviezdy 11,4 mag . Rozdiel bol viditeľný aj bez filtra, hmlovina bola rozmazanejšia ako vedlajšia hviezda. Najlepšie pozorovateľná bola IC1470 pri zv.100x bez filtra a javila sa ako slabučký takmer kruhový opar okolo centrálnej hviezdy.

Obe hmloviny boli dosť náročné na pozorovanie. Hlavne keď už v noci začína prituhovať.

[David1]

Pozorovanie 19.10.2022, TS Optics 72/432
Objekty:
M2 - guľová hviezdokopa, mag 6.6, uhl.rozmer 16´ Aquarius
M72 - guľová hviezdokopa, mag 9.2, uhl.rozmer 7´ Aquarius

M2: Túto guľovú hviezdokopu je možné vidieť aj v obyčajnom turistickom ďalekohľade pri 20x. Pozoroval som ju pri 144x a 172x. Pri 144x bolo viditeľné krásne veľké jadro, ktoré prudko prechádza do pomerne hustého, ale rýchlo rednúceho hala. Zo začiatku sa mi zdalo, že je jadro mierne zrnité, ale čím viac som na gulovku čumel, tým viac sa zrnitosť strácala. Možno to bolo spôsobené tým, že gulovka sa postupne dostávala do oblasti nad presvetlenou Bratislavou. Jednoznačne som rozlíšil 2 hviezdy v hale, jednu SV od jadra a druhú JV od jadra. Občas sa mi zdalo, že niečo stelárne prebliklo aj v jadre. Zväčšenie 172x neprinieslo nič viac, iba dve rozlíšené hviezdy v hale boli o niečo výraznejšie.

M72: Pri tejto gulovke som už za daných podmienok nemal nárok, takže zatial si zapisujem - nespozorovaná.

[David1]

Dnes hlásili úplne jasno od cca 18:00, tak som si dal vytemperovať moje malé apo. Okolo 22:00 sa ale stále po oblohe preháňali husté mraky a ja som znechutený zbalil nádobíčko a išiel som si čítať Deep Sky Companions od O´Mearu. O 23:00 som len tak vyšiel do záhrady a skoro ma porazilo. Obloha úplne jasná, Chi a h Persei volným okom svietili ako nikdy, M31 tak isto. Voľným okom som videl hviezdu 43 Cas 5,55 mag. No skrátka jedna z mála nocí v mojej lokalite a ja som to takto pos-ral. Tak som si zobral aspoň ďalekohlad Celestron 20x50 a bol som prekvapený, čo všetko sa dá s obyčajným turistickým ďalekohladom vidieť. UŹ uvedené Chi a h boli v tomto ďalekohlade vyslovene nádherné, nehovoriac o M45. M31 ukázala svoje krásne veľké jadro a elyptické halo okolo. M32 a M110 som ale nevidel. Kembleho kaskáda a otvorená hviezdokopa NGC 1502 v žirafe boli fascinujúce. Krásne bolo vidieť otvorené hviezdokopy M36, M37, M38 v Aurige a M35 v Geminy ako matné obláčiky. Proste aj obyčajný turistický ďalekohlad ukáže krásy oblohy, len treba vedieť kam sa pozerať.

[David1]

Pozorovanie 25.10.2022, SW ED100/900, Fujiyama HD 9mm + UHC

Súhvezdie: Camelopardalis
Pozorované objekty:
Kembleho kaskáda, Planetárna hmlovina NGC 1501 a otvorená hviezdokopa NGC 1502
Oblasť Kembleho kaskády, nádherného takmer 2,5°dlhého reťazca hviezd tiahnuceho sa zo SZ na JV zdobia dva velmi zaujímavé objekty. Otvorená hviezdokopa NGC 1502 a planetárna hmlovina NGC 1501. Otvorená hviezdokopa NGC 1502 obsahuje údajne okolo 60 hviezd, mne sa ich podarilo zaznamenať 24 najjasnejších. Javila sa mi ako keby bola v tvare zdeformovaného písmena X. Veľmi pekná, dve najjasnejšie hviezdy v strede tvoria časť viacnásobnej hviezdnej sústavy STF 485.
Niečo vyše 1° smerom na juh od NGC 1502 sa nachádza planetárna hmlovina NGC 1501. Planetárka s mag 11,5 a velkosťou cca 52" je už pre 100mm refraktor trochu tvrdší oriešok. Najlepšie pozorovateľná bola pri zv.100x a velmi pomohol aj filter UHC, ktorý hmlovinu pekne vytiahol z pozadia. OIII už bol príliš a hmlovina sa začala strácať. Takisto pri vyšších zväčšeniach som sa k lepšiemu pohľadu nedopracoval. Hmlovina bola teda pri 100x s UHC pomerne dobre ohraničená, zdala sa mi jemne pretiahnutá v smere SZ-JV. Na J až JV okraji sa mi zjavovalo neisté zjasnenie. Centrálnu hviezdu Wolf-Reyetovho typu s mag 13,5 (niektoré zdroje uvádzajú až 14,4) som samozrejme nevypozoroval.

[David1]

Pozorovanie 13.12.2022, TS Optics 72/432

Otvorená hviezdokopa NGC 2281 v Aurige bola viditeľná už pri zv.24x ako pekný reťazec hviezdičiek, ktorý ale tvoril iba centrálnu časť hviezdokopy. Pri zv.48x už bolo zrejmé, že hviezdokopa je o dosť väčšia a centrálnu časť, ktorá sa mi osobne javila ako drobné súhvezdie Delfín je obklopená pomerne jasnými hviezdami do tvaru písmena U začínajucim na Severnej strane najjasnejšou hviezdou hviezdokopy cca 7,5mag.

Planetárna hmlovina IC 2149 takisto v súhvezdí Auriga sa vo vyhľadávacom zv.24x javila stelárne. Pri jej veľkosti sa ani nič iné čakať nedalo. Na potvrdenie, že sa naozaj pozerám na planetárnu hmlovinu som použil OIII filter, ktorý potlačil jas okolitých hviezd a hmlovinu vytiahol. Postupne som sa dostal na zv.216x už bez filtra. Planetárka bola stále stelárna, ale pri tomto zväčšení sa mi už priamym pohľadom zdal jej tvar nebodový. Bočným pohľadom sa mi začala javiť ako veľmi tesná nerozlíšená dvojhviezda jemne predĺžená zo západu na východ (PA cca 90°).

[vpadysak]

Konečne jasný večer a tak pozorovanie M42 s malým ďalekohľadom a pokus o zachytenie kresbou.

Objekt: M42
Dátum: 17.12.2022
Čas: 23:00
Lokalita: Prievidza
Prístroj: 90/900
Okulár 2xBCO 18mm
Filter: UHC

[ladin]

Dobrá kresba. Namalovat M42 tak, aby se to bylo podobné vizuálnímu vjemu není vůbec jednoduché. Ještě o stupínek obtížnější je zachytit tužkou M42 tak, jak vypadá ve velkém dobsonu na kvalitní obloze za vynikajícího seeingu se všemi těmi přechody a flíčky. Jen tak dál Mimochodem na CzSky je použita upravená fotka, protože dostatečně kvalitní kresba nebyla při ruce.