Astronomické fórum

Nenechal som si ujst jednu pomerne dobru prilezitost na vyhladanie tohto nepochybne zaujimaveho, ale docela tazko pozorovatelneho objektu.

Najskor v kratkosti pre tych, ktori nevedia o com pisem:

Stephanov kvintet - skupina piatich tesných, slabých a rovnako vzdialených galaxií objavených na marseillskom observatóriu francúzskym astronómom Edouardom Stéphanom v roku 1888 pol stupňa juhozápadne od jasnejšej galaxie NGC 7331. Sú to galaxie NGC 7317 /13,6m/, NGC 7318A /13,4m/, NGC 7318B /13,4m/, NGC 7319 /13,1m/ a najjasnejšia NGC 7320 /12,6m/. Vo Voroncovovom-Veľaminovovom katalógu interagujúcich galaxií má označenie VV 228. Jeho priemer je 260 000 ly. Štyri galaxie skupiny majú radiálne rýchlosti relatívne zhodné, zatiaľ čo NGC 7320 vykazuje oproti nim veľký rozdiel. Novšími výskumami Stephanovho kvintetu sa dokázalo, že NGC 7320 vlastne nepatrí ku skupine, iba zdanlivo sa na ňu premieta. V skutočnosti tvorí oveľa bližšiu dvojicu s obrou špirálovou galaxiou NGC 7331, čím sa o Stephanovom kvintete začína hovoriť ako o "Stephanovom kvartete". V tejto štvorici ovplyvňuje jedna galaxia druhú, navzájom sa deformujú a vytrhávajú zo seba prúdy hmoty. Vzdialená je 200 miliónov ly svetelných rokov.

O moznosti vidiet tento objekt som sa informoval na internete. Dost pozorovatelov ho videlo - 5 galaxii, pricom dve su velmi blizko seba - uz vo svojom 8" Dobsone. Dolezitym limitom je hlavne priezracnost oblohy. Jeden pozorovatel videl najjasnejsiu galaxiu NGC 7320 uz dokonca v 4,5" reflektore.

Ako som dopadol? ???

Pozoroval som 20.8. o 2.00 hod, ked sa nachádzal neďaleko zenitu. Oci boli v tme uz vyse 4 hodiny. Bolo jasno, priezracnost nie najlepsia, pri horizonte opar, ktory odrazal svetlo vzdialenejsich miest. V danej oblasti som odhadol hranicnu magnitudu okolo 6.

Pomockou v pomerne neprehladnej oblasti sa stala galaxia NGC 7331 /9,5m/. Hned pol stupna juhozapadne sa mal kvintet nachadzat. Dolezite bolo, aby som na 100% vedel, ze sa pozeram na spravne miesto. Preto som si pomohol parom hviezd na protilahlej strane od NGC 7331. Pouzite zvacsenie 80-160x: hlavne pri 160x zvacseni som zazrel NGC 7320, ale bola pomerne slaba, lahko prehliadnutelna. Bocny pohlad nebol na skodu. Ostatne galaxie som si nejako nevsimol.

Skusat budem samozrejme dalej, hlavne ked sa atmosfera uplne vycisti a magnituda prekroci hodnotu 6. Potom verim vo vacsi uspech! Zaujima ma, ci ste uz niekto S. kvintet videli, prip. ste sa ho snazili vidiet. Ake su skusenosti?

Nakoniec este kompletný popis z kníh "The Night Sky Observers Guide":  300/350 mm, 125x - týchto päť galaxií je vnútri 3,5´plochy, zahrňujúcej Stephanov kvintet. NGC 7320 na juhovýchodnom rozhraní skupiny je najjasnejším členom, napriek tomu je len veľmi slabým, malým halom predĺženým 1´x 0,5´SZ-JV rovnakej plošnej jasnosti. Ostatné štyri galaxie, až s pomocou bočného pohľadu sú veľmi slabými a bezdetailnými šmuhami. 400/450 mm, 150x - NGC 7320, juhovýchodná galaxia S. k. je najjasnejšia a najľahšie objavidteľná v skupine. Jej veľmi slabé, hmlisté halo je predĺžené 1,25´x 0,75´SZ-JV a je nepatrne jasnejšie v strednej časti. Najzápadnejšia galaxia kvinteta, NGC 7317, môže byť omylne zamieňaná za sprievodcu hviezdy 13m, ktorá leží hneď na jej SZ rozhraní. Zjavuje sa totiž skoro stelárna, je iba tenkým 25" bodom so slabým jadrom. Pár minút severozápadne od NGC 7320 leží tesný interagujúci pár NGC 7318A-B, dve slabé koncentrácie majúce spoločné halo: NGC 7318B je jasnejšia a väčšia z dvoch slabých fliačikov a pýši sa slabým stelárnym jadrom. NGC 7318A je menšie, kruhové a lepšie koncentrované halo. Pár NGC 7318A-B sa rozprestiera na ploche 1´x 0,75´V-Z. Na jej VSV a skoro severne od NGC 7320 je najslabšia galaxia skupiny: NGC 7319, zjavujúca sa ako extrémne slabý 45" x 25" SZ-JV fliačik.  

http://www.cloudynights.com/ubbthreads/ ... ll/fpart/1

Na letošní Dovolené s dalekohledem v Pivoni jsme  jej pozorovali v dalekohledech průměru 400 a 450 mm, při zvětšeních 90-140x. Nebyly ideální podmínky, byla světlá a poměrně vlhkostí nasycená obloha.  S.kvintet bylo možno spolehlivě detekovat, bočním viděním bylo možno určit tvary objektů. Bez tmavší oblohy a většího zvětšení však  nebylo možno pozorovat další detaily.
Talé jsme vyhledávali podle NGC 7331, při širokoúhlém okuláru se vše vejde  do zorného pole

Já jsem 200-kou vizálně neuspěl (aby taky ano v Bělečku u HK). Chtěl jsem fotografovat kvintet společně se skupinkou galaxií okolo NGC7331. Potvrzení správné kompozice jsem udělal pomocí Canon EOS300D (VooDoomaster-ův), kde již po 3 minutách byl Pak jsem provedl 45minutovou expozici na Kodak Elite Chrome 200. Film je ale stále ve foťáku.

MMys napsal: Já jsem 200-kou vizálně neuspěl (aby taky ano v Bělečku u HK). Chtěl jsem fotografovat kvintet společně se skupinkou galaxií okolo NGC7331. Potvrzení správné kompozice jsem udělal pomocí Canon EOS300D (VooDoomaster-ův), kde již po 3 minutách byl Pak jsem provedl 45minutovou expozici na Kodak Elite Chrome 200. Film je ale stále ve foťáku.
Nemusíš si Martine dělat hlavu, 200mm je přece jenom dost málo na takový objekt. Ale ve 450 to vypadalo celkem pěkně . Dovolená s dalekohledem se celkem povedla a těch dalekohledů přes 400mm tam bylo požehnaně  8)

http://astroview.psionfired.com/astro/T ... _small.JPG " alt="" />

Já jsem Stephanův kvintet zkoušel fotit pomocí CCD kamery(MTO)a byly docela pěkně vidět(i s pár detaily),ve 200mm dalekohledu však nic vidět nebylo-nejslabší objekt(difúzní objekt) jsem tímto přístrojem viděl kometu C/2001HT50(NEAT)-tehdy měla asi 11.5mag. :banghead:

Psion napsal:

Nemusíš si Martine dělat hlavu, 200mm je přece jenom dost málo na takový objekt. Ale ve 450 to vypadalo celkem pěkně . Dovolená s dalekohledem se celkem povedla a těch dalekohledů přes 400mm tam bylo požehnaně  8)


To já vím a nic si z toho nedělám Na DsD taky časem určitě přijedu. Teď to bohužel nejde. Máme malé děcko, a druhé navíc na cestě (tak za měsíc
Až to trochu odroste, tak vyrazíme

No, jsem zvědav, co bude na té fotce.

Ta dovolená s dalekohledem, kterou vzpomíná Psion musí být výborná. Příští rok tam pojedu! A otázka na Psion, měl tam někdo 185 Maksutova od Drbohlava? Díval ses přes něj?

Sice nejsem dotazovaný, nicméně, tento dalekohled je v současnosti nabízen v Annonci, kde jsem se o něj zajímal a dle informací prodejce je to spíše polotovar, namá například ani stínící trubku před hlavním zrcadlem, neboť prý to pro astronomická pozorování, kde je málo světla nevadí, takže asi by to chtělo si takovéto věci ohlídat.

Přesně ten maksutov z annonce jsem měl na mysli.

GaN napsal: Ta dovolená s dalekohledem, kterou vzpomíná Psion musí být výborná. Příští rok tam pojedu! A otázka na Psion, měl tam někdo 185 Maksutova od Drbohlava? Díval ses přes něj?
Bylo tam kolem 40 dalekohledů, od Drbohlava nic - tedy pokud vím, jenom optika. Zrcadla prý děla slušná do Newtonů, ale většina lidí měla 450 mm zrcadla od Holubce (ATC). Maksutov od Drbohlava je prý nic moc, takže nemohu doporučit - dnes se již dělají trochu jinak optické plochy.

K dovolené s dalekohledem 2004 - každoročně se na stránkách Aldebaran objevuje zpravodaj o této akci. Dnes se zde (konečně , den co den tam kvůli tomu koukám) objevil zpravodaj letošní akce - http://www.aldebaran.cz/actions/2004_DsD/start.html.

Pokud se tam někdo, kdo tam byl pozná, dejte vědět, ať se můžem podívat

Myzer napsal: Nenechal som si ujst jednu pomerne dobru prilezitost na vyhladanie tohto nepochybne zaujimaveho, ale docela tazko pozorovatelneho objektu.

Najskor v kratkosti pre tych, ktori nevedia o com pisem:

Stephanov kvintet - skupina piatich tesných, slabých a rovnako vzdialených galaxií objavených na marseillskom observatóriu francúzskym astronómom Edouardom Stéphanom v roku 1888 pol stupňa juhozápadne od jasnejšej galaxie NGC 7331. Sú to galaxie NGC 7317 /13,6m/, NGC 7318A /13,4m/, NGC 7318B /13,4m/, NGC 7319 /13,1m/ a najjasnejšia NGC 7320 /12,6m/. Vo Voroncovovom-Veľaminovovom katalógu interagujúcich galaxií má označenie VV 228. Jeho priemer je 260 000 ly. Štyri galaxie skupiny majú radiálne rýchlosti relatívne zhodné, zatiaľ čo NGC 7320 vykazuje oproti nim veľký rozdiel. Novšími výskumami Stephanovho kvintetu sa dokázalo, že NGC 7320 vlastne nepatrí ku skupine, iba zdanlivo sa na ňu premieta. V skutočnosti tvorí oveľa bližšiu dvojicu s obrou špirálovou galaxiou NGC 7331, čím sa o Stephanovom kvintete začína hovoriť ako o "Stephanovom kvartete". V tejto štvorici ovplyvňuje jedna galaxia druhú, navzájom sa deformujú a vytrhávajú zo seba prúdy hmoty. Vzdialená je 200 miliónov ly svetelných rokov.

O moznosti vidiet tento objekt som sa informoval na internete. Dost pozorovatelov ho videlo - 5 galaxii, pricom dve su velmi blizko seba - uz vo svojom 8" Dobsone. Dolezitym limitom je hlavne priezracnost oblohy. Jeden pozorovatel videl najjasnejsiu galaxiu NGC 7320 uz dokonca v 4,5" reflektore.

Ako som dopadol? ???

Pozoroval som 20.8. o 2.00 hod, ked sa nachádzal neďaleko zenitu. Oci boli v tme uz vyse 4 hodiny. Bolo jasno, priezracnost nie najlepsia, pri horizonte opar, ktory odrazal svetlo vzdialenejsich miest. V danej oblasti som odhadol hranicnu magnitudu okolo 6.

Pomockou v pomerne neprehladnej oblasti sa stala galaxia NGC 7331 /9,5m/. Hned pol stupna juhozapadne sa mal kvintet nachadzat. Dolezite bolo, aby som na 100% vedel, ze sa pozeram na spravne miesto. Preto som si pomohol parom hviezd na protilahlej strane od NGC 7331. Pouzite zvacsenie 80-160x: hlavne pri 160x zvacseni som zazrel NGC 7320, ale bola pomerne slaba, lahko prehliadnutelna. Bocny pohlad nebol na skodu. Ostatne galaxie som si nejako nevsimol.

Skusat budem samozrejme dalej, hlavne ked sa atmosfera uplne vycisti a magnituda prekroci hodnotu 6. Potom verim vo vacsi uspech! Zaujima ma, ci ste uz niekto S. kvintet videli, prip. ste sa ho snazili vidiet. Ake su skusenosti?

Nakoniec este kompletný popis z kníh "The Night Sky Observers Guide": 300/350 mm, 125x - týchto päť galaxií je vnútri 3,5´plochy, zahrňujúcej Stephanov kvintet. NGC 7320 na juhovýchodnom rozhraní skupiny je najjasnejším členom, napriek tomu je len veľmi slabým, malým halom predĺženým 1´x 0,5´SZ-JV rovnakej plošnej jasnosti. Ostatné štyri galaxie, až s pomocou bočného pohľadu sú veľmi slabými a bezdetailnými šmuhami. 400/450 mm, 150x - NGC 7320, juhovýchodná galaxia S. k. je najjasnejšia a najľahšie objavidteľná v skupine. Jej veľmi slabé, hmlisté halo je predĺžené 1,25´x 0,75´SZ-JV a je nepatrne jasnejšie v strednej časti. Najzápadnejšia galaxia kvinteta, NGC 7317, môže byť omylne zamieňaná za sprievodcu hviezdy 13m, ktorá leží hneď na jej SZ rozhraní. Zjavuje sa totiž skoro stelárna, je iba tenkým 25" bodom so slabým jadrom. Pár minút severozápadne od NGC 7320 leží tesný interagujúci pár NGC 7318A-B, dve slabé koncentrácie majúce spoločné halo: NGC 7318B je jasnejšia a väčšia z dvoch slabých fliačikov a pýši sa slabým stelárnym jadrom. NGC 7318A je menšie, kruhové a lepšie koncentrované halo. Pár NGC 7318A-B sa rozprestiera na ploche 1´x 0,75´V-Z. Na jej VSV a skoro severne od NGC 7320 je najslabšia galaxia skupiny: NGC 7319, zjavujúca sa ako extrémne slabý 45" x 25" SZ-JV fliačik.

http://www.cloudynights.com/ubbthreads/ ... t/1Konecne si mozem pripisat do vienka pozorovanie tohto slavneho a mytami opradeneho objektu
Skoda ze som sa v Tatrach na to nezmobilizoval ... a bolo to take jednoduche - skoda nabuduce.
Vhodny okamzik nastal az v Partizanskom. Vecer som si vytlacil mapku z CN. A v noci sam v klude sa na to "mrkol". MHV6.0 (stvorec 13 v Lyre http://meteory.persoholic.org/tab.htm ). V poli AY Lyr (moje oblubene) som si checkol MHV dalekohladu (15.3mag)a isiel na TO.
Najprv som si nasiel "malu andromedu" t.j. NGC 7331 a od nej sa doposuval podla mapky ku miestu, kde uz na prvy pohlad (to Myzer: bez 4hodinovej akomodacie ) boli vidiet nejake "cmuhy". Vymenil som zvacsenie za 114x ale to nestacilo Tak som pridaval (TV Nagler 13mm+TV Barlow 2x = 228x) az som skoncil pri 270x (TV Plossl 11mm+TV barlow2x) kde to bolo uplne bombove. Na prvy phlad bolo vidno dve jasne ovalne skvrnky. Pri podrobnejsom pohlade som zbadal aj tretiu, ktora tvorila s ostatnymi trojuholnik. Velmi pekna formacia. Do mapky som si uz nesvietil, aby som si mojim rel. silnym cervenym svetlom (budem potrebovat dve - jedno silnejsie a jedno uplne slabucke) nekazil adaptaciu, ale nemohol som sa zbavit pocitu, ze vidim este stvrtu spolu s jasnou hviezdou "nalavo" od nich. Mohlo ist aj o zhluk viacerych jasnych hviezd, ale ako som si pri svetle neskor overil bola to stvrta galaxia kvintetu. Taktiez som si neskor zistil, ze tu piatu som mal hladat "studiom" jednej zloziek. Takze suma sumarum 4 clenovia.
Pre majitelov slabsich strojov: nezufajte, vsetko zavisi od MHV t.j. tmavosti a priezracnosti oblohy
nech vam je motivaciou tento chlapik:
s 150/900 newtonom ::)
http://www.cloudynights.com/photopost/s ... photo=1688
neviem odkial pozoruje, ale urcite je to nejaky krater v Texase, 100mil od poslednej lampy ;D

Pavuk_ napsal:
Konecne si mozem pripisat do vienka pozorovanie tohto slavneho a mytami opradeneho objektu
Skoda ze som sa v Tatrach na to nezmobilizoval ... a bolo to take jednoduche - skoda nabuduce.
Vhodny okamzik nastal az v Partizanskom. Vecer som si vytlacil mapku z CN. A v noci sam v klude sa na to "mrkol". MHV6.0 (stvorec 13 v Lyre http://meteory.persoholic.org/tab.htm ). V poli AY Lyr (moje oblubene) som si checkol MHV dalekohladu (15.3mag)a isiel na TO.
Najprv som si nasiel "malu andromedu" t.j. NGC 7331 a od nej sa doposuval podla mapky ku miestu, kde uz na prvy pohlad (to Myzer: bez 4hodinovej akomodacie ) boli vidiet nejake "cmuhy". Vymenil som zvacsenie za 114x ale to nestacilo Tak som pridaval (TV Nagler 13mm+TV Barlow 2x = 228x) az som skoncil pri 270x (TV Plossl 11mm+TV barlow2x) kde to bolo uplne bombove. Na prvy phlad bolo vidno dve jasne ovalne skvrnky. Pri podrobnejsom pohlade som zbadal aj tretiu, ktora tvorila s ostatnymi trojuholnik. Velmi pekna formacia. Do mapky som si uz nesvietil, aby som si mojim rel. silnym cervenym svetlom (budem potrebovat dve - jedno silnejsie a jedno uplne slabucke) nekazil adaptaciu, ale nemohol som sa zbavit pocitu, ze vidim este stvrtu spolu s jasnou hviezdou "nalavo" od nich. Mohlo ist aj o zhluk viacerych jasnych hviezd, ale ako som si pri svetle neskor overil bola to stvrta galaxia kvintetu. Taktiez som si neskor zistil, ze tu piatu som mal hladat "studiom" jednej zloziek. Takze suma sumarum 4 clenovia.
Pre majitelov slabsich strojov: nezufajte, vsetko zavisi od MHV t.j. tmavosti a priezracnosti oblohy
nech vam je motivaciou tento chlapik:
s 150/900 newtonom ::)
http://www.cloudynights.com/photopost/s ... photo=1688
neviem odkial pozoruje, ale urcite je to nejaky krater v Texase, 100mil od poslednej lampy  ;D
Ty si videl Stephanov kvintet? Sakra, prave ked som z Partizanskeho odisiel. :'( Ale aspon viem kde som robil chybu: nemal som podrobnu mapu a pouzil som male zvacsenie.

A to si sa tvaril, ze ta taketo objekty velmi nezaujimaju.

Myzer napsal:

Ty si videl Stephanov kvintet? Sakra, prave ked som z Partizanskeho odisiel. :'( Ale aspon viem kde som robil chybu: nemal som podrobnu mapu a pouzil som male zvacsenie.

A to si sa tvaril, ze ta taketo objekty velmi nezaujimaju.
Nuz este sa v sebe celkom nevyznam ;D
..ale jedno viem, zaujma ma vsetko ca ma na oblohe najaky tvar. Kopy galaxii su velmi fascinujuce...neboj uz ho mam v mojom "go-to" takze staci povedat kvintet a za par sekund ho tam mas (odskusane-nekecam ).

Ja som sa jeden večer počas série nedávnych vynikajúcich podmienok rozhodol, že už viac nebudem šetriť knihy The Night Sky Observers Guide a podľa čiernobielej fotky Martina Germana sa pokúsim v mojom 250 mm ďalekohľade všetky galaxie Stephanovho kvintetu konečne správne identifikovať - NGC 7317 (13,6m), NGC 7318A (13,4m), NGC 7318B (13,4m), NGC 7319 (13,1m) a NGC 7320 (12,6m). Polohu objektu som už dobre poznal z predchádzajúcich pozorovaní, takže za pár sekúnd som bol presne tam. Vyskúšal som rôzne zväčšenia - 109x, 126x, 171x, 218x, 342x - ako najlepšie z nich sa ukázalo zväčšenie 171x, pri ktorom sa galaxie zdali byť najlepšie vidieť. Ako prvú rozoznávam galaxiu NGC 7320 a interagujúci pár NGC 7318 A-B. NGC 7320 má oválny tvar s veľmi nenápadným zjasnením v centre a so všetkých galaxií je najrozsiahlejšia. Pri pozornejšom pohľade sa pár NGC 7318 A-B dá rozlíšiť na dve samostatné galaxie. NGC 7318A sa ukazuje ako kruhová nezaostrená hviezda, NGC 7318B je vidieť ako slabé rozšírenie do strany od predchádzajúcej galaxie. Čo sa týka NGC 7319, je najlepšie, ak sa vôbec priamo nepozoruje. S galaxiami NGC 7320 a NGC 7318 A-B tvorí rovnostranný trojuholník a pri ich pozorovaní sa iba občas ukáže. Je veľmi slabá a bez detailov, skoro na hranici viditeľnosti (aj keď je podľa zdrojov jasnejšia oproti NGC 7318 A-B). Galaxia NGC 7317 sa nachádza hneď vedľa jednej slabej hviezdy, ktorá veľmi prekáža pri jej pozorovaní a ani po pridaní zväčšenia na 218x alebo 342x nedokážem s úplnou istou povedať, že ju skutočne vidím. Napriek tomu, Stephanov kvintet už nepovažujem za veľmi ťažký objekt a chystám sa na ďalšie ciele - najjasnejších členov Herkulovej superkopy a Pisces cloud (Arp 331).

K pozorovaniu Stephanovho kvintetu neodmyslytelne patrí aj pozorovanie jasnejšej galaxie NGC 7331 (9,5m). Ja som sa ale teraz zameral na jej slabších štyroch sprievodcov. Použil som opäť 7 mm Nagler, ktorý poskytuje 171x zväčšenie. Už pri pozametaní blízkeho neznámeho okolia mi pritom náhodne do oka padla jedna zo sprievodných galaxií - NGC 7335 (13,4m), najjasnejšia a najrozsiahlejšia z nich. Neviem ako to mám presne napísať, ale táto galaxia bola v zornom poli síce slabá, ale evidentná a rozoznateľná od hviezd. Na rozpoznanie ďalších som už predsa musel otvoriť knihu The Night Sky Observers Guide a nalistovať si fotku okolia NGC 7331 od Martina Germana. Pomocou predĺženej spojnice priamky troch slabých hviezd, ktoré sa nachádzajú v rade, sa dostávam na pozíciu galaxie NGC 7337. Niečo slabé tam vidím, nad ničím ale nerozmýšlam a idem ďalej. V knihách údaje o jasnostiach týchto sprievodných galaxií nie sú vôbec zachytené a v noci som na to vlastne ani nepomyslel, preto nasledujúci horúci večer si v programe Sky Charts všetko overujem. Veľké prekvapenie nastáva až po zistení, že táto galaxia má jasnosť 14,4 mag! Nemôžem tomu uveriť, ak je to skutočne tak, bol by to najslabší objekt, ktorý sa mi podaril v mojej dvestopäťdesiatke doteraz zachytiť. Pôvodne ma napadlo, že galaxia môže pôsobiť viac stelárna a nemá tak slabú plošnú jasnosť, v dôsledku čoho by mohla byť vidieť. Všetko je ale nakoniec zrejme inak. NGC 7337 sa takmer kryje s pozíciou jednej veľmi slabej hviezdy, ktorá bola na jej mieste pozorovaná, čo si presne overujem nasledujúcu noc. Predĺžením spojnice dvoch hviezd desiatej a jedenástej magnitúdy prechádzam ku galaxii NGC 7340 (13,7m). Je veľmi slabá a nie je vidieť stabilne. Využívam najmä bočný pohľad a pozorujem ju pre istotu dlhší čas. Prirovnal by som to k pozorovaniu hviezdy 6,9 mag voľným okom. Galaxia NGC 7336 (15,0m) nie je vidieť ani náhodou.