Ahojte
moje pozorovania oblohy začali už v detstve - voľným okom hlavne v lete na chate pri ohníku a špekačkách, cez triéder (a aj voľným okom) galaxia v Andromede a guľovka v Herkulovi, perzeidy. A raz za čas Hale-Boppova kométa - teda ak medicína značne nepokročí tak asi iba raz za život.
Veci sa trochu posunuli, keď moja bývalá priateľka (teraz manželka) dostala asi pred 12 rokmi na Vianoce vesmírne delo s názvom Celestron Powerseeker 60 eq1. Pri 4mm okulári a 3x Barlow ponúkal neprekonateľné zväčšenie - až 675x. A na obale boli nádherné farebné fotky z vesmíru. Ako asi väčšina z vás predpokladá, ani s tým fantastickým zväčšením sa mi nepodarilo zazrieť americkú vlajku na mesiaci a dokonca som nevidel ani tie nádherné farebné hmloviny. Dnes po pár rokoch pozorovania mám zlé tušenie, že fotky z obalu boli zhotovené cez úplne iný teleskop - s veľkou pravdepodobnosťou Hubblov. Ale pohľady na trasúci sa Mesiac so 4mm setovým okulárom sú nezabudnuteľné, takisto aj pohľad na hnedú machuľu so štyrmi rozmazanými bodkami (Jupiter s mesiacmi). Keďže som nemal žiadnu mapu, tak som iba behal ďalekohľadom hore dolu po oblohe a eq montáž som používal ako az. Potom som si dal na pár rokov pauzu, iba raz za čas som pozoroval mesiac a nejaké pozemské objekty (väčšinou to boli pozemšťanky idúce po ulici).
Hlavný zlom v mojom astronomickom živote nastal v lete 2018 na dovolenke v Chorvátsku. Večer pred západom slnka sa ma deti pýtali, čo je to za jasnú hviezdu na oblohe, tak som im sebaisto oznámil, že to nie je hviezda, ale planéta - Venuša. Ale keď Venuša pokračovala smerom na juho-východ a o chvíľu sa k nej pridala ďalšia a potom ešte jedna, zistili sme, že sú to lietadlá pristávajúce v Zadare. V každom prípade sme mali krásny výhľad na juh a tmavú oblohu. V noci po zotmení boli na oblohe Jupiter, Saturn a neskôr sa pridal aj Mars (tie už nešli smerom na Zadarské letisko) a voľným okom bolo nad obzorom vidieť nejaké obláčiky v Strelcovi v mliečnej dráhe. Samozrejme, že pri takomto pohľade sa prebudila moja dlho potláčaná astronomická vášeň. Keď sme sa z dovolenky vrátili, oprášil som Celestron, ktorý bol dlhodobo zastrčený u rodičov na povale. Urobil som dve základné veci, ktoré som mal urobiť už dávno. Vytlačil som si mapku oblohy a prečítal nejaké základné info. Čerpal som aj tu z fóra, dokonca som po 10 rokoch zistil, ako a prečo sa používa eq montáž a že so 675 násobným zväčšením cez Celestron Powerseeker 60 neuvidím ani ten Mesiac, nie to ešte americkú vlajku. A potom som išiel pozorovať na kopec nad mesto. Bolo nádherne, svetlá z mesta mi krásne osvetľovali mapku, takže som nemusel používať nejaké pomocné osvetlenie
Napriek tomu to bolo krásne pozorovanie. Nepamätám si, či som pozoroval a videl nejaké DSO, ale pri 45x zväčšení som neveril, keď som po nejakom čase na Jupiteri zazrel 2 oranžové pásy a čím dlhšie som sa pozeral, tým lepšie som ich videl. Hneď pár dní na to nastala udalosť, ktorá ma už zrejme navždy a definitívne pripútala k astronómii. Bolo zatmenie mesiaca (úplné zatmenie 27.7.2018). Paradoxne Mesiac nebol v tú noc ten hlavný objekt. V ten deň som prvý krát cez hvezdársky ďalekohľad videl Saturn - krásny miniatúrny disk aj s prstencom. Viditeľnosť musela byť skvelá, lebo aj keď som sa naň pozrel cez 4mm okulár, vyzeral nádherne.
Od tej chvíle ma to chytilo a chodil som pozorovať vždy, keď sa mi dalo. Často aj z balkóna - napriek osvetleniu z ulice som v to prvé pozorovateľské leto videl messierovky v Hadonosovi, Strelcovi, Lýre, Labuti a na druhom balkóne na opačnej strane Perzeus a Veľký voz alias medvedica. Chi a h v Perzeovi sú pre mňa jeden z najkrajších pohľadov na oblohe, ale pokus o M101 z balkóna bol neúspešný, musel som sa presunúť pod tmavú oblohu mimo žiary reflektorov veľkomesta. Postupne som si zaobstaral podrobnú mapku oblohy, červenú baterku a našiel tmavé miesto na pozorovanie (asi 7 km autom a 300 m pešo - už som tam stretol zajace, kone, líšky a diviaky a pevne dúfam, že veľkú a malú medvedicu budem vidieť iba na oblohe). Veľmi mi pomohla aj brožúrka Binocular Certificate Handbook, kde je zoznam viacerých objektov, ktoré sa dajú relatívne ľahko nájsť aj malým ďalekohľadom a veľa z nich vidno aj na mestskej oblohe. Ďalší rok som zo 60mm Celestronu prešiel na ťažší kaliber - 70mm lidlskop z bazáru. A asi o mesiac som k nemu dokúpil aj druhý a urobil som si bino (ten druhý lidlskop sa mi nejako nedarilo zaostriť a keď som ho rozobral, zistil som, že jedna zo šošoviek v objektíve bola vložená naopak:). Rozdiel medzi 60mm a 70mm ďalekohľadom bol viditeľný, ale určite nie ohromujúci. Ale keď som prvý krát na oblohu pozrel cez Lidl-bino, bola to v mojich očiach nádhera, so 60mm Celestronom neporovnateľné. S týmto aparátom pozorujem dodnes. Bohužiaľ ako bino ho používam iba s 20 mm okulármi, iba tie mám dva rovnaké. Mám síce aj dva 4mm, tie som použil pár krát na mesiac, ale bolo to dosť zlé.
Aktuálne plánujem kúpiť väčší ďalekohľad - 250 dobson. A keďže som si zvykol používať pri pozorovaní obidve oči, bude k nemu aj binohlava - tentoraz to bude asi už trošku väčší skok ako z Celestronu na Lidlskop. Mojim snom je niekedy v budúcnosti dokúpiť aj druhý 250mm newton a postaviť si obr-bino. Len to budem asi musieť mať nejaké trvalé stanovište, lebo pochybujem, že by som to dokázal preniesť, alebo že by sa mi to zmestilo na balkón (hlavne cez leto, keď sú tam paradajky). Toľko v stručnosti:), ak to niekto vydržal čítať až do konca, tak som potešený - sám nerád čítam dlhé príspevky (čo však neznamená, že ich nerád píšem). Všetkým želám veľa pekných dní a nocí strávených pozorovaním oblohy.
Jano
