Tak jsem se dneska ve 4 rano vratil ze zatim nejproduktivnejsiho lovu na Holmesku.
Podobne jako MaG jsem ji vza ve dvou objektivech, takze mohu rozsirit jim nacatou serii dnesni noci.
Vse neupraveny Canon 20D na CG-5 ADV (pointace SCOPOS 66ED, MMys TV Autoguider), lokalita lom pod Vratenskou horou u Msena. Odroseni objektivu plechovkou piva nahratou ventilaci auta
Veskere zpracovani DeepSkyStacker/PS/IrfanView.
Orientace snimku severem +/- nahoru.
ISO1600.
Nejdrive sirsi zaber 9x240s Sigma 150mm na plnou diru 1:2.8 (16.12.07 3:30-3:55):
19x240s : Tak to je fakt paráda co se dá všechno za ten čas zachytit. Škoda že tohle nejde zvládnout v kratším čase a pak třeba poskládat a vytvořit tak pole s větším "úhlem záběru". Ale i přesto je to i teď dost zajímavé sledovat co se všechno dá zaznamenat.
ski napsal: 19x240s : Tak to je fakt paráda co se dá všechno za ten čas zachytit. Škoda že tohle nejde zvládnout v kratším čase a pak třeba poskládat a vytvořit tak pole s větším "úhlem záběru". Ale i přesto je to i teď dost zajímavé sledovat co se všechno dá zaznamenat.
Je parada, ze to je celkom pekne upointovane a poskladane, prekvapilo ma vsak, ze pri 30×20s kamerou astropix 4.0 na 60mm objektive sme v podstate rovnako hlboko Ale mozno je to spracovanim...
Vixen VC200L, EQ-6 Pro SynScan, Scopos ED 66/400, Celestron 102/500, Konus MC 90/1200, Sonnar 2,8/180, CCD astropix 1.4, Nikon D300, DMK 21AU04.AS, Creative NX Ultra, Watec 902H, ceres(slimak)astrofoto(bodka)sk
ski napsal: 19x240s : Tak to je fakt paráda co se dá všechno za ten čas zachytit. Škoda že tohle nejde zvládnout v kratším čase a pak třeba poskládat a vytvořit tak pole s větším "úhlem záběru". Ale i přesto je to i teď dost zajímavé sledovat co se všechno dá zaznamenat.
Ono sa to da zvladnut aj kratsimi expoziciami, ale inou technikou. Ja napriklad robim Holmesku uz standardne sadou expozicii 30x20s a som na tom co sa tyka dosahu porovnatelne. Len akosi to pocasie strajkuje... napr. dnes sme s Ceresom chceli spravit dalsie pokracovanie, ale pri porovnani predpovednych modelov meteorologov a skutocnosti si myslim, ze by mali vratit aspon mesacny plat... ;D
ako tu citam tak ma ceres predbehol s odpovedou...
Orion N200/900, NEQ6Pro, CG5Adv, CCD Astropix 1.4+, Astropix 4.0, Canon 5D a 600D, Ivan Majchrovič, ivan(bodka)bpu(slimak)chello(bodka)sk
Vypadá to sice přesvědčivě a Astropix 4.0 na tom bude určitě líp, ale aby to šlo přesně kvantifikovat, musely by být postupy při zpracování snímků stejné. Při daných podmínkách mi ten rozdíl připadá přece jenom neadekvátně velký.
Dnes som ju skusal fotit cez newton 152/903 a Canon EOS 350D... poriadne sa rozplizla... na 10s som si myslel ze zle je namiereny dalekohlad, lebo tam som ju nevidel (bola na celom LCD displeji tak jasnost sa rozdelovala na velkej ploche - asi 1x1 stupen, presnejsie 51x 77 minut...) Urobil som 20x30s (nemam este spust) a len tak predbezne som ju zlozil, bez darku... snad zajtra uz aj dark odcitam a najdem miesto kde ju zakvacit na web...
YEPUN telescope 254/1200, EQ6-goto, CG5+ Newton 152/903, R 70/700, 70/1000, Dobson 130/1100, Canon 40D, L 70-200/2,8 www.astrosid.szm.sk
Vypadá to sice přesvědčivě a Astropix 4.0 na tom bude určitě líp, ale aby to šlo přesně kvantifikovat, musely by být postupy při zpracování snímků stejné. Při daných podmínkách mi ten rozdíl připadá přece jenom neadekvátně velký.
Ale samozrejme, toto nie je regulerny test... Len ma zarazilo, ze to bola az tak dlha expozicia cez tu DSLR... Taketo porovnanie treba urobit na rovnakom pristroji v rovnakych podmienkach... Iste ale je, ze aj ked su niekedy cipy rovnake, rozdiel v elektronike, chladeni a vycitavani cipu robi z CCD kamier takmer neporazitelneho protivnika. Samozrejme, otazka je, za aku cenu ::)
Este mala poznamka: prevaha CCD kamier za zvycajne prejavi najviac pri spracovani. Ked mam po preprocessingu krasne hladky obrazok s jednoliatym pozadim a vysokym odstupom signal/sum, mozem si dovolit pri postprocessingu az neuveritelne psie kusy... To pri snimkach z DSLR spravidla nejde, takze i ked tam snad aj je zachytena rovnaka informacia, zvizualizovat ju na rovnakej urovni prakticky nemozno...
Vixen VC200L, EQ-6 Pro SynScan, Scopos ED 66/400, Celestron 102/500, Konus MC 90/1200, Sonnar 2,8/180, CCD astropix 1.4, Nikon D300, DMK 21AU04.AS, Creative NX Ultra, Watec 902H, ceres(slimak)astrofoto(bodka)sk
ceres napsal: Tu je porovnanie tych poslednych dvoch dni
1. ivanmsk, 14.12., Scopos ED 66/400, CCD astropix 4.0, 30×20s, bin 2×2 (pri snimani), na montazi CG-5 GoTo
2. vabra, 15.12., Celestron EDR80/600mm + 0.8 reduktor WO, DSLR Canon 20D, 19x240s, bin 2×2 (pri spracovani), na montazi CG-5 GoTo
Je to teda aj porovnanie 10- a 76-minutovej expozicie... Dobra odpoved na diskusiu v tomto vlakne: http://www.astro-forum.cz/cgi-bin/yabb/ ... 1197791407
Nechci byt stoura, ale hned mne zaujalo, ze Ivanuv snimek trochu vice sumi. Tak jsem vzal jeden snimek z tech svych 19 a upravil jej v PS samostatne (33% zmenseni na stejnou velikost Ivanova, ani jsem nepouzil flat a dark).
Vabra napsal: ...hned mne zaujalo, ze Ivanuv snimek trochu vice sumi. Tak jsem vzal jeden snimek z tech svych 19 a upravil jej v PS samostatne (33% zmenseni na stejnou velikost Ivanova, ani jsem nepouzil flat a dark).
S tym sumom som to moc nepochopil... Tu animaciu som robil z jpg tu na fore, kdesi mam aj originalne data, ale myslim, ze ten sum na tej animacii bude nejaky artefakt zo spracovania toho animovaneho gif-u.
Vabra napsal: Svetelnost maji oba dalekohledy stejnou, vetsi prumer je myslim ale prece jen znat...
Tu je hlavne poznat dlzka expozicie, nielen vysledna, ale aj parcialna. Za 240 sekund z toho konca chvosta, ktory ma plosnu jasnost tak 15 mag, dopadne na cip predsa len viac fotonov ako za 20... Pomer ploch objektivov je zhruba 1,5, pomer expozicii 12, ucinnost snimania je teda 18:1 v prospech zostavy vabru, co by malo znamenat pri rovnakej ucinnosti snimaca rozdiel zhruba 3 magnitudy... Taky rozdiel pri porovnani tych snimok nevidno na prvy a ani na druhy pohlad. Dosah astropix 4.0 pri snimani v priemernych podmienkach v mode bin 2×2 v ohnisku Scoposa 66/400 je za 20 sekund pri S/N>10 zhruba 17,4 mag (to som meral fotometricky), pri 10-minutovej zlozenine (30×20 s) to pri S/N>10 stupne zhruba na 18,2 mag, identifikovat mozno aj trochu slabsie hviezdy (rekord mam zidentifikovanych 19,3 mag vo V). To uz je celkom slusne na taky maly objektiv...
Vabra napsal: Zaujalo mne jak male jsou hvezdy na tom jednotlivem snimku oproti obema slozeninam...
Toto som si vsimol aj ja ??? Je to sposobene nascitavanim viacerych zaberov, pri nom sa zvyraznia aj "slabe casti hviezd", vlastne vylezie nascitany Airyho disk a hviezda tym spuchne. Potom staci zmensenie poctu bitov pri vizualizacii a z peknej strmej gaussovky sa stane Rip, inak povedane - zvacsi sa obraz hviezdy. "Priemer" hviezd vsak zvysuje najma binovanie, pri kamere astropix 4.0 a snimani v mode bin 2×2 je uz predsa len pixel velky skoro 15 um, co zvacsuje obraz slabych hviezd. Robil som testy a potvrdilo sa, ze je rozdiel, ci zbinujem hotovy obrazok, alebo uz snimam binovane. Idealne pri spracovani by bolo po odcitani DF a aplikovani FF najprv obrazky zvacsit na 200 % a az potom ich zregistrovat a poskladat, pricom treba aplikovat aj metody drizzle. Ale, to uz nic nehovori o tom, co z kamery/fotaku vylezie. Ako som napisal vyssie, porovnanie mozno robit korektne len za urcitych definovanych podmienok... Navyse, to, co si tu ukazujeme na AF, je len 8-bitova vizualizacia, ktora moze byt na hony vzdialena od skutocnej informacie, ziskanej z cipu (vid napriklad roznofarebny vzhlad komy na snimkach tu na AF)...
Inak, ten cip v astropix 4.0 je o nieco menej citlivy, ako cip v astropix 1.4+, Sony je Sony a ma QE vyssiu o zhruba 6 % oproti Kodaku v tej 4Mpix...
Vixen VC200L, EQ-6 Pro SynScan, Scopos ED 66/400, Celestron 102/500, Konus MC 90/1200, Sonnar 2,8/180, CCD astropix 1.4, Nikon D300, DMK 21AU04.AS, Creative NX Ultra, Watec 902H, ceres(slimak)astrofoto(bodka)sk
Pozoroval jsem kometu v sobotu v Jablonci triedrem Bresser 10x50 a v nedeli v Turnove triedrem TS 15x70. Obloha byla srovnatelna, v obou pripadech jsem ji videl i pouhym okem. V 10x50 jsem ale nepozoroval zadne detaily, prakticky jsem videl jen flek. V 15x70 je stale patrne zjasneni kolem jadra, ktere je tence protazene dozadu. Udelal jsem mezi mraky i jednu 16min expozici na film objektivem 4,5/300, ale nevim, co z toho vyjde, protoze mi pres kometu preslo par mraku. Samozrejme zakon schvalnosti plati, takze pri ceste domu uz bylo uplne jasno, ale bohuzel jsem rano vstaval brzo do prace
TS 15x70, "Ostříží oko" 60/1040 (refraktor vlastní konstrukce)
Tak jsem včera kolem 21 hodiny, když se oblačnost okolo Hradce trhla, vyrazil konečně po více než měsíci zase fotit (kometu - co jiného). Doufal jsem, že Orlické hory oblačnost z Polska zadrží, ale bohužel... Nasnímal jsem tedy alespoň 7x5minut kamerou QHY8, pak přišly mraky. Omluvte trochu nezkolimovaný dalekohled (levý horní roh), nebyl už čas.
plné rozlišení (i s maličkými galaxiemi) na klik.
Při focení ještě svítil Měsíc a přecházely cáry oblačnosti.
Foceno pomocí N185/610 + Televue Paracorr. Kometa se už ani nevejde do zorného pole.
http://hvbo.cz/foto_astronomy_cz, http://hvbo.cz, e-mail: martin(*)myslivec(a)volny(*)cz, Dobson 400mm, N400/1600, Refraktor Borg 77ED, Montáž EQ6, Hvězdárna s montáží vlastní výroby, kamery MII C3-61000, ZWO ASI 1600MM
Predevcirem, tedy 15.prosince jsem kometu taky pozoroval. Vylezl jsem na uplne rozsvicenou ulici hned pred dvere z baraku a i tak jsem ji videl pouhym okem. Je ovsem vyrazne plosnejsi, v triedru 6x30(vetsi nemam) jen flek bez detailu. Videt ale takhle z ulice kometu...pokud vim, tak naposledy Hale-Bopp.
"Srdce skutečného hvězdáře musí býti vždy přístupné kráse, neboť ta je hlavním znakem hvězdné říše" Jos.Klepešta