Nie je potrebné trčať celú noc vonku. Stačí byť niekde, kde je prístup na internet. A v takom prípade dávam do pozornosti
sekciu "Auroral activity" na stránke SpaceWeatherLive.com. Jednak je tam v pravej hornej časti mapka pravdepodobnosti pokrytia prípadnou polárnou žiarou. A čo tam je najlepšie, je graf na spodku stránky v jej ľavej časti. Dal som ho ako prvú prílohu. Je tam napríklad vidieť, že aktuálne je orientácia komponenty Bz magnetického poľa slnečného vetra severná, to je to
North v popise za
Bz a v takomto prípade ani veľmi nemá zmysel sedieť vonka a snažiť sa spozorovať nejakú polárnu žiaru, pretože častice magnetického vetra sú odpudzované magnetickým poľom Zeme. V takomto prípade je takmer nulová šanca niečo vidieť. Potom je tam druhá super vec a to je tá zvislá čiara s popisom
Earth. Super je to kvôli tomu, že DSCOVER je umiestnený v L1 a slnečnému vetru trvá nejaký čas, kým dorazí k Zemi. Na tom prvom obrázku je napríklad vidieť, že aktuálne spozdenie je skoro jedna hodina. Takže kým oblak nabitých častí, ktorý bol práve zmeraný týmto satelitom, dorazí k Zemi, je čas takmer hodina pripraviť sa na prípadné pozorovanie
(aj pri rýchlom slnečnom vetre to nebýva menej ako pol hodina).
Vhodné podmienky na vznik polárnej žiary sú vtedy, keď je tá orientácia opačná, čiže namiesto
North je tam
South a v takom prípade je krivka komponenty magnetického poľa vykresľovaná červenou čiarou. Čím viac to ide do mínusu, tým je vyššia pravdepodobnosť toho, že sa na oblohe objaví nejaká polárna žiara. Ako to vyzerá v dlhodobejšom meradle, to je vidieť na tom spodnom obrázku, kde prechádza krivka intenzity magnetického poľa od plusových do mínusových hodnôt. Keď sa v okolí Zeme nachádzal slnečný vietor s južnou orientáciou, vtedy bola oveľa vyššia pravdepodobnosť výskytu polárnej žiary, pretože vtedy sú častice slnečného vetra vťahované magnetickým poľom do atmosféry Zeme, kde potom vzniká ten efekt, ktorý chceme pozorovať.