Myzer napsal: Ak neratam nejake dobre noci, ked som este pozoroval malym dalekohladom, najlepsiu noc som mal 23.12.2004. Odvtedy sa taka neopakovala. Udaje o magnitudach som overoval podla Sky Charts.
Pisane o den neskor:
"Využil som moju tradičnú metódu, ktorá sa dá použiť v čase, keď sa na oblohe nachádza Orión. V okolí hviezdy Saiph /jasná hviezda naľavo od Rigela / leží 5 hviezd. 55 Ori /5,35 mag/ - bola viditeľná hneď, ďalej 2 hviezdy okolo 6 mag: HR 2039 - 5,97 mag a HR 2001 - 6,3 mag pri trochu pozornejšom pohľade bez problémov viditeľné. K tým slabším patria HR 1957 - 6,52 mag a HR 1942 - 6,5 mag, po troške snahy sa mi ich však podarilo objaviť ako slabo preblikávajú. Navyše hviezda Saiph vystupuje v čase kulminácie iba asi 35 stupňov nad obzor."
Z tohto dovodu si dovolim tvrdit, ze v zenite hranicna magnituda mohla presiahnut 6,7, teoreticky sa dostat aj k 7. Ale je to tvrdenie, ktore uz dnes nedokazem, pretoze som MHV vyssie nad obzorom presne neurcoval.
Zimnu Mliecnu cestu som vsak vtedy videl najlepsie za cely zivot, nebol to len taky jednotvarny slaby pas, ale podla mapy sa dali presne urcovat jej zahyby a priebeh. Pozoroval som i cast reflexnych hmlovin v M45.
Z piatka na sobotu 31.3/1.4.2006 som mal zatial najlepsie podmienky ake som na Zahorii (Cerova) zazil.
Paradoxne nebolo uplne jasno (i ked obcas sa urobila diera cez celu oblohu) na oblohe plavali oblaky avsak nebola to vysoka oblacnost. Bezne “trpim” LP od dediny, ale tuto noc bolo vsetko naruby. Moj najmavsi smer (juhovychod) odrazal svetlo od vzialenych mrakov na horizonte (TT?), ktore som “jakziv” nevidel a smer Cerova bola tmava (nechapem
. Osvetlenie ale nezhaslo Medzi oblakmi boli diery uplne priezracne! Obcas sa vyjasnilo uplne.
MHV (Výška): +6.6 (40st.) az +6.7 (70st) mag (V)
Súhvezdie: rozhranie Umi, Dra, Boo
vid cely report
Urcovanie MHV
Prichadza obdobie, ked zacina vychadzat hlava Draka. Tento znamy stvorec ma jedno specifikum: obsahuje iba 3 (!) hviezdy do 8mag a to biele. Najjasnejsia je 5.7 mag, tu vidno "vzdy". Tazkym orieskom v nasich podmienkach je 6.6ka. Pokial ju uvidite, tak stojite na hornej hranici Bortle 3. Vitajte pod slusne (ale nie skutocne ) tmavou oblohou. Tretia hviezda je 7.6ka a ak uvidite aj tu tak Bortle 1 ci 2 je Vasa! Potom stojite pod skutocne tmavou oblohou.
Odporucanie: nepozerajte si mapu, kde tie hviezdy lezia - naopak, skuste ju najst a urcit pozicny uhol voci stvorcu. Ziskate tym vyhodu nezavisleho potvdenia detekcie. Tymto heslom som sa riadil aj tuto noc. Ako obvykle skumam tu hlavu a doposial sa mi podarilo uvidiet "druhu" hviezdu iba v Rakusku (StarAustria 2005). Odvtedy nic. Vyhoda tych, co casto zabudaju opat som hladal tu hviedu s tym, ze som nevedel, kde presne v tom stvorci lezi. Az tuto noc sa mi to podarilo a pozicny uhol sedel.
Aby som si overil, ci to nie je nejaky prelud (6.6mag to nie je kazdy den, teda noc), testol som este par hviezd medzi M101 a M102. Lezi tam jedna "biela" 6.5ka a tu bolo vidiet lahko. Bol tam taky "maly cefeus" a tato hviezda mi nepripadala zdaleka najslabsia. (vid mapka). Zapamatal som si ten utvar a okolite hviezdicky (kratkodoba pamat mi este funguje ).
Na mapke su spojnicami oznacene hviezdy: jedna 6.7, 6.6 a 6.5 + viacere pod 6.4mag.
Pozn: na mape su V mag, nocne videnie ma posunute maximum. citlivosti do modrej oblasti, medzi B a V. => cervene hviezdy sa javia slabsie ako modre.
Trochu teorie
Metodu trojuholnikov som zavrhol uz na zaciatku lebo som pri nej stravil spustu casu a po 15 hviezde som zabudol kolko som ich naratal alebo ktoru som uz zaratal a ktoru nie. Dalej som nevedel naspamet ci ta “na hrane” trojuh. tam patri a ci nie apod. Na slabe hviezdy na hranici detekcie tato metoda nie je vhodna.
Tak som siahol po Gnomonickom altase urceneho pre pozorovatelov meteorov, ktory ma zanesene referencne hviezdy do 6.5 mag. Je skvely ale ma jeden problem: je iba do 6.5 mag Ked su dobre podmienky 6.5 mam a niekedy aj viac (ako v tuto noc). Takze som dostal priamo od autora Gnomonickeho atlasu, dalsi atlas – Coeli, prepracovana verzia so zanesenymi ref. hviezdami (bielymi) do 8 mag (!). Vdaka nemu mozem v odhadovani pokracovat dalej aj pod tmavou oblohou.
Napriek tomu pouzivam aj Gnomonicky atlas a hviezdy co tam nevidim si zapamatam a potom overim v druhom atlase. Pokial vidim hviezdu, ktora nie je refrencna a nie je v gnomonickom potom sa jej jasnost dozviem az v teple pri pocitaci - to je potom prekvapko.
Zistil som celkom zaujmavy jav: niekedy odhadujem jasnost hviezdy (porovnavam dve navzajom) koli urceniu extinkcie a zistil som, ze pokial odhadujem naozaj medzne viditelne hviezdy o nejakom zapamatani si jasu nemoze byt ani reci (aspon zatial to nedokazem). Avsak sa mi osvedcila ina metoda: jasnost hviezdy urcujem “mierou namahy” ktoru musim vynalozit, aby som ju uvidel. Niekedy je to riadna drina uvidiet naozaj slabu hviezdu (vlastne urcujem pravdepodobnost detekcie). Lahsie sa mi odhaduje, ci vidim “rovnako namahavo” dve hviezdy ako ci mi pripadaju rovnako jasne. Skratka neporonavam ich jasnosti, ale pravdepodobnosti detekcie. Pokial som unaveny, ospaly nedokazem sa 100% sustredit dlhu dobu na jedno miesto. Taktiez pokial si zasvietim cervenym svetlom do mapy mam na chvilu adaptaciu oslabenu. Po case clovek ziska prax a hranica detekcie (pravdepodobnosti) sa mu posunie a potom vidi lahsie tie iste slabe hviezdy ako predtym. Taktiez zohrava faktor, pokial viem, kde tie hviezdy su. Niekedy zamerne to neviem dopredu (napr. poz. uhol a pod) a “hram na seba” taku hru: urcujem polohu neznamej hviezdy poci ostatnym. Tym si overim, ci “vidim dobre”.
Vedlajsim produktom tejto cinnosti (nemozem si pomoct, ale velmi ma to bavi “cumet” dlho nahor “len tak” a hladat hviezdy ci tam su alebo nie
) je, ze po case zistite, ze poznate naspamat (!) casti oblohy a potom ked si v teple v atlase listujete objekty, s prekvapenim zistite, ze tu oblast poznate.
Samozrejme si overujem “ci nesvidlujem” (alebo oko). Mam vzdy po ruke nejaku “neokukanu” hviezdu a taktiez overujem slabsie a jasnejsie hviezdy v okoli (je logicke ze ked vidno 6.5 tak 6.4 musi byt “v pohode” alebo ked je vidno 6.6 tak by mali byt vidno viacere 6.6 atd.)
