Astronomické fórum

Jasně, že ten problém roste s velikostí světelnosti - takže největší problém pro Hyperstary a RASA. Ale tam je oblivněn už i střed, i když ne tak dramaticky, kraje ale výrazně.

Včera se udělalo večer jasno, tak jsem nastavil kameru na správný testovací objekt (NGC 6960) a udělal pro představu několik expozic přes Hyperstar f/1.9 viz popis.
Obrázky jsou sekládány do plakátu a potom společně strechnuté, aby trochu vypadaly. Nastvení kamery pro všechny stejné vč. histogramu:
U Baaderů je vidět řekl bych standardní haló kolem jasných hvězd, největší na O III. Na kolik je způsobeno extrémní světelností soustavy f/1.9 je otázka pro další testování. Z přiložených fotek to není vidět, ale haló dělá i Astrodon O III, samozřejmě dramaticky menší.

Zaujímavé. Astrodon píše:
♦ Peak transmittance guaranteed >90% at the emission line (97-98%T typical) f/10 to f/3.5 for both 3 nm and 5 nm
♦ >90%T at the emission wavelengths for 5 nm OIII and H-a at f/3. >80%T for SII at f/3
♦ >90%T for 3 nm OIII at f/3
Ono asi ťažko povedať koľko percent v skutočnosti preliezlo pri tej f1,8čke. Ale strata asi nebude extra dramatická, takže niečo na tom čo MMys písal asi bude . "inak ten Baader tú hviezdu slušne okrúžkoval"

Celkom zaujímavá aplikácia:
https://searchlight.semrock.com/?sid=f0 ... 9a28d1cd58

To, co platí pro Astrodon, zdaleka neplatí ( nemusí platit) pro ostatní filtry, které jsou za 1/3 ceny Astrodonu.

Zaujímavé je, že červené čiary N II naozaj môžu mať porovnateľnú alebo vyššiu intenzitu ako H alfa, čo je ostatne zrejmé i zo snímku vyššie. Viz napr.:

http://articles.adsabs.harvard.edu//ful ... 1.000.html

Vyčerpávajúci rešerš spektroskopickej literatúry som nerobil, ale z niektorých hmlovinových spektier je jasné, že H alfa nie je sama. Detailov je mnoho a závisia na fyzikálnych podmienkach v prostredí. V konečnom dôsledku to znamená, že červená v "krvavých omalovánkach" fotených upravenými DSLR je N II + H alfa.

Ako sa dá vysvetliť, že hmlovina na snímku N2 (vpravo hore) je jasnejšia ako Ha (vľavo hore)?
Hádam to nesvieti viac v N2 ako Ha...

Úvaha č.1: Aký má vplyv svetelnosti objektívu na jeden pixel (napr. v strede), na ktorý ide svetlo z celej plochy zrkadla?

Píšu, že filter by mal "fungovať" (prenos 90% na danej čiare) od f/3,5... Koľko svetla príde z oblasti s kužeľom f/3,5 (pre ten hyperstar to vychádza na D=195mm) a koľko z "medzikuželia" medzi f/2 a f/3,5 (medzikružie medzi 195mm a 350mm)?

Výpočtom som zistil z "medzikuželia" s uhlom lúča na filter viac ako pre f/3,5 príde na pixel svetlo z plochy 2,6x väčšej ako z z kužeľa f/3,5 (odpočítal som aj centrálne tienenie).

Záver: Čiže rozdiel vo výsledku medzi objektívom f/3,5 a f/2,0 je zásadný.

Úvaha č.2: Aká je vlastne priepustnosť filtra N2 pre ten jeden pixel v strede obrazu, keď lúč doňho ide pod rôznymi uhlami (a najviac z plochy pod najväčším uhlom)?

Vzhľadom na to, že nejaké lúče idú temer kolmo na filter, tak na pixel príde svetlo z vlnovej dĺžky N2. Teda nejaké svetlo prichádza v pásme N2 v šírke 3nm.

Viac lúčov prichádza šikmo a pre tie dochádza k "shiftu" v prenášanej čiare doľava. Čím väčší sklon, tým vačšia plocha, z ktorej ide svetlo a súčasne väčší posun. Čiže na pixel prichádza množstvo svetla na vlnovej dĺžke "naľavo" od N2.

Vzhľadom na to, že s uhlom sa zároveň mení prenášaná vlnová dĺžka, znamená to, že na jednej vlnovej dĺžke sa na pixel nedostáva obraz z celého zrkadla.

Čiže z pohľadu jedného pixla, na ktorý dopadá svetlo z celého zrkadla, sa akoby rozširuje prenášané pásmo so zachovaním pravého okraja a súčasne znižuje priepustnosť. Čiže to môže chytať nie 3 nm ale aj 5nm široké pásmo.

Záver: Dôjde jak k posunu stredu pásma, tak k rozšíreniu prenášaného pásma. A k "zníženiu priepustnosti". O čo viac sa rozšíri pásmo, o to viac sa zníži priepustnosť.

(Priebeh priepustnosti a rozšírenie pásma určite závisí od mnohých ďalších vlastností filtra...)

Úvaha č3: Ako sa vyššie uvedené mení s polohou pixla na čipe?

Oblasť na čipe, ktorá netrpí vinetáciou, dostáva svetlo z temer celej plochy zrkadla. Čiže by sa to malo správať rovnako v tejto oblasti.

Záver: Vyššie závery - ak sú správne - by mali platiť rovnomerne pre celú nevinetovanú plochu obrazu (čipu).

Naspäť k pôvodnej otázke: ako sa dá vysvetliť, že hmlovina na snímku N2 (vpravo hore) je jasnejšia ako Ha (vľavo hore)?
Z vyššie uvedeného mi vyplýva, že snímok cez N2 filter je v hlavnej miere tvorený zo svetla Ha. Ak je priepustnosť filtra pre šikmé lúče rozšírená až na Ha a súčasne signál Ha je oveľa silnejší ako N2, je to skoro čistý snímok Ha.

(Po dlhočiznej úvahe to isté, čo už predtým napísal Milan...)

A na záver kacírska otázka: Už tu niekto písal, že N2 súvisí s vodíkom. Preto asi aj štruktúra v N2 bude rovnaká ako Ha. Má zmysel fotiť N2, ak to dá rovnaký obraz ako Ha? Existuje nejaký objekt, kde štruktúra N2 je významne iná ako Ha? (To by bol zaujímavý objekt na test hyperstaru s Ha a N2 filtrami. )

Ak by sa vyrobila na hyperstar maska (medzikruzie) prepúšťajúce svetlo len medzi D=195mm (prípadne viac) a 350 a druhá maska maska cloniaca na D=195 (alebo aj kľudne menej), tak ak existuje objekt s rozdielnou štruktúrou v N2 a Ha, tak výsledky foto cez jednu a druhú masku by mali byt rozdielne.


Sú tieto moje úvahy správne?

Ono nejen s DSLR, ale i širšími třeba 6-7nm H-alfa filtry

Yarkho píše:Zaujímavé je, že červené čiary N II naozaj môžu mať porovnateľnú alebo vyššiu intenzitu ako H alfa, čo je ostatne zrejmé i zo snímku vyššie

Chcelo by to takúto porovnávaciu snímku s N2 a Ha filtrom ale s objektívom s nižšou svetelnosťou - napr. f/6 (a možno radšej s refraktorom, ktorý nemá centrálne tienenie), kde by sa ten filter mal správať "zodpovedne" a prepúšťať len to pásmo, na ktoré je určený. To by bolo vypovedajúce.

Přesně jak jsem psal již tento týden. Protože na každé straně Halfa jsou čáry NII, takže pokud by byl díky F1.9 cca 2 nm, takže může Halfa fotit čáru NII a NII filter fotit čáru Halfa. Tedy ideálně vyzkoušet na dalekohledu F5-F10, která má Honza k dispozici třeba dnes .

Jenže to by stálo za to ještě znát poměr intenzit těch jednotlivých emisní čar v daném objektu (protože zde se to bude hodně lišit objekt od objektu), janak z toho nevyvodíš žádná závěr.

Pokud se vyfotí stejný objekt přes filtry Halfa a NII s dalekohledy F2 a F7 tak to bude hned jasné, co se děje.

Psion ma spravny pristup

Z odkazu vyssie (pre M42):
ciara - intenzita
N II 6548.2 A - 15
H I 6563.4 A - 20
N II 6583.7 A - 20

Mozno tiez vygooglit taketo spektra (tento konkretne je pre planetarnu hmlovinu): Samozrejme, spektrum bude ine pre kazdy objekt, zavisle od teploty prostredia, hustoty, pritomnosti centralnej hviezdy, ...

Postup dobrý, ale s jakou technikou na to jít? Když na to vezmeš spektrofotometr s velkým rozlišením , tak se dá dopracovat k nějakému výsledku. Tím, že vyfotím nějaký objekt kamerou, nezjistím, kromě intenzity obrazu nic z toho, kterou spektrální čáru vlastně zabírám a kolika procenty se mě tam projevuje, pokud bude špatná centrace filtru už z výroby , nebo bude posuv způsobený světelností . A ani jednu hodnotu z toho neznáme dopředu. s dostatečnou přesností. Vždyť pološířka těch filtrů je menší, než vzdálenost těch emisních čar

Pokud by byl o to zájem, asi bych dovedl zajistit měření na spektrofotmetru Agilent Technologies CARY 7000. Asi by to musela být jednorázová akce, ale pokud by se dala sada filtrů dohromady, které by bylo potřeba oměřit, tak by se asi dalo.
https://www.agilent.com/cs/library/broc ... 2392EN.pdf

Zajímavá mašinka Tím by se daly krásně proměřit i ty posuny pásma propustnosti v závislosti na úhlu.

Blbé je, že změříš jeden filtr, a další se může chovat trochu jinak. Tyhle pár jednotek nm široké filtry jsou pořád na hranici technologických možností a s vysokou konzistencí výsledků to zvládá jen pár firem, a ty si to nechají patřičně zaplatit.