V zásade, ak vesmír vznikol s nejakým zmyslom/účelom (nemyslím zmysel, aký mu dávame my už po vzniku vesmíru/života), potom musí mať stvoriteľa, ktorý mu ten účel dal.
Opačný pohľad na túto implikáciu prináša aj nie bežne uvažovanú možnosť: Vesmír má stvoriteľa, ale nevznikol s nejakým zmyslom/zámerom... Možno sa stvoriteľovi nejaký pokus iba vymkol spod kontroly - prebehla neočakávaná fázová zmena obsahu v skúmavke ... stvoriteľ má veľkú skúmavku.
Často sa otázka zmyslu vesmíru tiež spája so zmyslom života, prípadne inteligentného života. Spojenie opäť vytvára nové možnosti:
Stvoriteľ vytvoril náš vesmír so zámerom - možno nejaká simulácia niečoho, alebo cool hračka. Ale vznikol tu život a to dokonca taký, čo si sám seba uvedomuje. Vesmír má svoj účel, ale vzniknutý život vznikol náhodou a nebol mu daný zmysel vopred...
... berme to ako odľahčenie témy.