V noci zo soboty na nedeľu sa asi na tri hodiny pekne vyjasnilo, tak som to využil na zoznamovanie sa s jesenno-zimnou oblohou mojím malokukom SW 80/400.
Ide o celkom náhodný výber objektov, pretože som nemal pripravený nijaký pozorovací plán. Išlo zväčša o objekty, na ktoré som si už dlhšie robil zálusk. Objekty, ktoré som pozoroval prvý raz v živote, som označil hviezdičkou.
MHV mohlo byť okolo 6mag. pretože voľným okom som ešte rozoznal hviezdu HD 37098 s 5,83 mag. niekde medzi špicmi býkových rohov.
Podarilo sa mi pozorovať tieto objekty:
NGC 1023* - galaxia v Per. Bolo ju vidno už pri 16 násobnom zväčšení ako drobnú škvrnku poblíž slabej hviezdičky. Pri 67x tam pri priamom videní bolo okrúhle jadro, ktoré sa pri bočnom videní zreteľne rozširovalo do bokov. O pretiahnutí galaxie teda nebolo pochýb.
V centre súhvezdia Kasiopea sa mi pri 16 násobnom zväčšení do jedného zorného poľa vošla trojica rôznorodých otvorených hviezdokôp:
NGC 225 - Bola rozložená na jednotlivé hviezdy - neveľký počet podobne jasných hviezdičiek. Hviezdokopa sa javila byť rozdelená na dve časti.
STOCK 24* - Pri priamom videní tam boli tri hviezdy v trojuholníku okolo hviezdokopy a pri bočnom videní medzi nimi vyskakovali ďalšie 2 či 3. Trochu difúzna.
NGC 189* - taká súmerná trochu zrnitá hmlovina.
Takto vyzerá tá oblasť na snímke:
http://server7.sky-map.org/snapshot?ra= ... ource=DSS2
Túto oblasť som pozoroval najmä preto, lebo pár dní dozadu som z triédrom pozoroval NGC 225 a potom som si pozeral tú snímku jej okolia, tak som sa k nej chcel vrátiť.
V kasiopei som si pozrel okrem iných aj zaujímavú otvorenú hviezdokopu NGC 457 a potom hmlovinu
NGC 281* - len niečo slabé neurčité hmlisté medzi hviezdami okolo jednej jasnejšej hviezdy. Rovnako (ne)nápadná bola pri 16 aj 40x.
NGC 404 - galaxia v And. Pri 67x ľahko viditeľná škvrnka za okrajom hala okolo oranžového Mirachu, ktorý nebolo treba dávať mimo zorného poľa. S Mirachom a ďalšou hviezdou tvorila trojuholník. Pôsobila ako keby niekto vytrhol kúsok z hala okolo Mirachu a posunul ho o niečo ďalej.
NGC 185* - galaxia v Cas. Pri 40x aj 67x sa bočným pohľadom pri troche snahy vynorila nejaká slabá škvrnka. NGC 404 bola rozhodne výraznejšia aj napriek blízkemu Mirachu. MGC 185 bol jednoznačne najslabším objektom celého pozorovania.
Po sesterskej NGC 147 nebolo ani stopy.
Potom som sa len kochal krásnymi hmlovinami v Orióne a to M42+43 a M78. V Orióne som potom pozoroval ešte dve otvorené hviezdokopy blízko pri sebe pri 16x v jednom zornom poli:
NGC 2169 - rozložená na hviezdy, ale veľmi chudobná skupina rozlične jasných hvezd na malej ploche, medzi ktorými vynikala jedna najjasnejšia.
NGC 2194* - iba hmlistá škvrnka.
V Blížencoch neďaleko Jupitera bola jasná planetárna hmlovina eskimák
NGC 2392* - pri 67x biela stredne malá celkom jasná okrúhla škvrnka. Raz mi v jej strede preblikla malá jasná oblasť, skoro stelárneho charakteru, ale mohla to byť len sugescia z očakávaní. Príliš dlho som ju ale neskúmal, lebo mi bola zima.
Na záver som skúsil ešte dvojicu objektov vo veľkom voze:
Planetárnu hmlovinu M97* a galaxiu M108*. Prekvapilo ma, o akú výraznú dvojicu ide. Myslel som si, že pre SW80/400 to budú ťažšie objekty (podobne ma prekvapila aj galaxia NGC 404 pri Mirachu).
M97 bola z tejto dvojice výraznejšia - taká stredne veľká šedá škvrna.
M108 mala podobné rozmery a bola výrazne sploštená.
Obe boli vidno už pri 16x a pri 40x trochu lepšie.
Potom sa začalo pomaly od západu zaťahovať a aj tak mi už bola zima. Boli asi -2°C a rosnicu ďalekohľadu som mal pekne ozdobenú. Aj na nohách (nie tých mojich) bolo trošku námrazy.
. vis mag asi 5. 10mm okulár pre 40 násobné zväčšenie som nechal dnu.
. Vis. mag. mohlo byť okolo 5 samozrejme nie hneď pri Mesiaci. Povedal som si, že malokuka konečne použijem na to, na čo je najvhodnejší - na otvorené hviezdokopy. Všetky objekty, ktoré som pozoroval, sa nachádzajú v oblasti mliečnej cesty medzi Capellou a alfa Persei, ktorá zasahuje aj do južnej časti Žirafy. Natrafil som tu na niekoľko zaujímavých a rôznorodých hviezdokôp.