FunTomas napsal:
Vieš nám to rozmeniť na drobné a pokúsiť sa to povedať zrozumiteľnejšie aj pre laikov? Predpokladám, žeto nebude to isté ako by si niekto mohol myslieť:
Ak teraz vidím hviezdy 6 mag, potom po stupnuti jasu uvidim len 5,6 mag... Vieš to nejako takto prirovnať?
OK skusim to. Ako som tu davnejsie pisal, pisem dost rozsiahly material venovany podmienkam pozorovania a svetelnemu znecisteniu (LP). Este ho zdaleka nemam cely hotovy, cast som odprezentoval na AstroHadraParty.
Takze ako je to s tymi jednotkami...
Používané jednotky plošného jasu
Na začiatku si musíme vysvetliť pojem: jas oblohy. Ide o veličinu, ktorá vyjadruje plošný jas pozadia oblohy na štvorec jednej oblúkovej sekundy [mag.arcsec-2] skrátene MSA. Jednotka vyjadruje aký by mala plošný jas obloha, keby boli na oblohe rozmiestnené hviezdy 1 mag (t.j. bodové zdroje svetla) s rozostupom 1 oblúková sekunda.
Tak ako poznáme už naspamäť jasnosti známych objektov v mag a vieme si predstaviť o aký veľký jas ide, tak si podobne časom navykneme posudzovať rozdielne jasy oblohy. Teraz nám asi napr. hodnota 22mag.arcsec-2 nič nevraví – skrátka nemáme zaužívanú orientáciu medzi rôznymi hodnotami jasov získanú praxou. Ďalšou často používaná jednotka je S10, ktorá vyjadruje (1 S10) aký by spôsobila hviezda 10tej mag ak by bola osamotená na ploche jeden štvorcový stupeň (vyjadruje teda počet hviezd (ekivalentny jas) 10 mag na deg^2). Používa sa, lebo jemnejšie odstupňuje slabé plošné jasy (rozah 22-21 MSA~ 200-500 S10) a na rozdiel od mag nie je negatívna (väčšie číslo nie je menší jas). Inak povedané
S10=1 10th-mag star deg-2
Prevod medzi plošnou jasnosťou v MSA (mag.arcsec-2) = 27.78 – 2.5log10(plošnou jasnosťou v S10)
pozrite tab II v
http://www.rasc.ca/light/print/berry.htm
Skutočne tmavá (t.j. truly dark sky t.j. Class 1 a 2;ktora svieti iba prirodzenym jasom nočnej oblohy (t.j. oblohy s 0% prispevkom LP)) nočná obloha nie je celkom čierna. To je limitujuci faktor v hladani nazoaj tmavej oblohy.
Hlavné zložky prirodzeného jasu nočnej oblohy sú:
1. zodiakálne svetlo (zodiac light)
2. nočný jas atmosféry (“trvalá polárna žiara”) (airglow)
3. rozptýlené svetlo hviezd v atmosfére (starlight)
Prave zlozka airglow je hlavny prispievatel k celkovemu prirodzenemu jasu oblohy a to asi 70%, zvysnych 29% tvori zodiakalne svetlo (samozrejme v blizkosti Slnka a ekliptiky).
Jas pozadia kolise s 11-rocnym slnecnym cyklom v intervale 0,4mag (niektore zdroje uvadzaju 0,55mag) v zasade mozno povazovat relevantny interval 0,4 –0,6mag.
Napr.obrazok 3 z
http://www.ctio.noao.edu/site/pachon_sky/
Ako veľmi tmavá može byť nočná obloha ?
Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že predstava o hľadaní stále tmavšieho a tmavšieho miesta, ak pojdeme postupne čoraz ďalej od zdrojov ľudského sveteľného znečistenia, je nesprávna. Nie je to pravda už z praktického hľadiska. Austrálske vnútrozemie, severozápadné pobrežie od Perthu, Čílske observatória, odľahlé miesta amerického juhozápadu (Texas) a veľa iných, kde celkový jas oblohy je zanedbateľne malý od prirodzeného jasu oblohy, určujú základnú úroveň ako tmavé miesto može byť.
Bežne akceptovaná minimálna hodnota pre jas nočnej oblohy v zenite na mieste bez svetelného znečistenia v minime slnečnej activity, v blízkosti galaktického pólu a pólu ekliptiky a za bezmesačnej a bezoblačnej noci je vo vizuálnej oblasti je V=22.0 mag.arcsec-2 (alebo MSA) (alebo 13 mag.arcmin-2). Inak povedané, dokonalé pozorovacie miesto má jas oblohy rovnajúci sa jasu hviezd umiestnených na celej oblohe v každom štvorci oblúkovej sekundy (štvorec s veľkosti hrany oblúkovej sekundy t.j. o málo väščí ako obraz samotnej hviezdy) so zdanlivou vizuálnou hviezdnou veľkostou rovnej V=22MSA.
Moonless V sky brightness: 205.0 S10 jednotiek alebo 22.00 mag/arcsec^2 +- 0.1 mag
Tmavšie už sa už nedá!
Vplym Mesiaca na jas pozadia: Dobre pre predstavu o zmene jasu pozadia.
Vek Mesiaca po nove V MSA
0 21,8
3 21,6
7 20,7
10 19,6
14 18,5
Definícia skutočne tmavej oblohy
Recommendation 1 of the IAU Commission 50:
- Undetected light pollution at zenith
- the increase in sky brightness at 45deg. elevation owing to artificial light scattered from clear sky should not exceed 10 percent of the lowest natural level in any part of the spectrum between wavelengths 300 and 1000nm.
- So this is the level over which the sky must be considered „polluted“.
Aký veľký jas oblohy može byť ešte akceptovateľný, aby miesto spĺňalo podmienku “truly“ dark site ?
Aký jas je teda už skutočne jasný ?
Na základe pozorovaní profesionálov a amatérov z rôznych miest na
juhozápade US a v Čile, považujem za “skutočne tmavé” miesto také,
kde jas oblohy v zenite je menší, resp. o polovicu magnitúdy jasnejší
ako prirodzený jas oblohy v zenite.
To je jas približne 21.5 mag.arcsec-2 alebo slabší. [Brian Skiff]
Takze tu začína skutočná tma!
Priklady u nas:
Observatórium: V MSA .
Skalnaté Pleso (1992)* 21,0* (21,4)
Brno-Kraví hora (1992)* 19,0* (19,4)
Kolonica (2005) 21,4**
* merané počas maxima slnečnej činnosti (predpoklad pre minimum: +0,4 mag)
** predbezny vysledok (odhad)
Co to znamena pre pozorovatela?
table 1
http://www.rasc.ca/light/print/berry.htm
vztah s Atlasom LP (vyjadrujucim prispevok LP v zenite):
tabulka (plati vseobecne pre cely Atlas nie len pre McDonald obs) A.Danko:
http://cleardarksky.com/lp/McDonaldObTXlp.html
(DOLEZITE:
mozno vas napadne otazka, preco zacina tabulka prave od 21,6MSA ked minimum byva aj 22MSA, pytate sa spravne; Atlas bol vytvoreny v case, kedy platila tato hodnota;ano prispevky z LP Atlasu sa daju priratat k lubovolnemu pozadiu (t.j. mozem zacat s 22.0 a 10% prispevok bude 21.9MSA OK?) potom sa mi trochu poprehadzuju bortlove stupne vsak ? TO JE ODPOVED na Funthomasovu otazku; zvysenie jasu pozadia o ~0,4MSA sposobi zhorsenie podmienok v idealnej lokalite o 1 az 2 bortlove stupne! To je presne to (ak ste niekto cital O'Meara:Caldwell objects), co pise O'Meara, ked sa stazuje, ze maximum cinnosti mu prekaza v pozorovani.)
pre tych, ktory radi nieco skusaju som pripravil excel:
http://www.maxmedia.sk/privat/pavuk/dow ... _jasov.xls
kde si mozete prisposobit tuto tabulku pre vase podmienky a ucit pod akou oblohou skutocne pozorujete. Avsak pri interpretacii treba byt obozretny! Vztah v povodnej tabulke (A.Danko) medzi Bortle a jasmi je spravny avsak ak berieme absolutne vztah Bortle-Jasy. Po prepocitani (excel) treba opat citat z povodnej Dankovej tabulky, aky Bortlovy stupen mu prislucha.
Neviem je to takto jasne, ak nie pytajte sa.
clanok Bortle:
http://skyandtelescope.com/printable/re ... cle_84.asp
OK takze teraz si asi viete urobit predstavu, co sa stane, ked Slnko prejde z minima do maxima a prirodzeny jas stupne o ~0,4MSA ?