Deep Sky v malých dalekohledech

[David1]

15.8.2025 - po dlhšej dobe konečne jasná obloha. Pozoroval som otvorenú hviezdokopu NGC 6709 v Orlovi. Je to pekná hviezdokopa tvorená niekoľkými desiatkami hviezd (v 103mm). Tvarovo mi trochu pripomínala zdrobneninu súhvezdia Perseus zrkadlovo otočenú z prava do ľava. Niekoľko jasnejších hviezd malo výrazný oranžový nádych, čo robilo túto hviezdokopu ešte krajšou. Asi sa k nej ešte vrátim a skúsim si ju nakresliť.
Hlavným cieľom večera však bola protoplanetárna hmlovina Minkowski M1-92 v Labuti. Je to bipolárna reflexná hmlovina nachádzajúca sa necelé 2° SV od Albirea. Hmlovinu je vidno už pri stredných zväčšeniach ako hviezdu cca 11 mag. Pri cca 200x vidno, že sa nepozeráme na hviezdu a okolo stelárneho jadra je už zrejmé malé difúzne halo. Pri 318x sa už dá vypozorovať bipolárny charakter hmloviny vo forme predĺženia hala v smere cca SZ - JV. Toto predĺženie nebolo viditeľné po 100% času, ale skôr to preblikávalo mezi kruhovým a predĺženým halom, v ktorom bolo stále videť stelárny bod. Tento stelárny bod ale určite nebola centrálna hviezda, ktorá by podľa informácií, ktoré som dohľadal nemala byť v dosahu 103mm teleskopu a mala by byť zahalená prachovým prstencom. Pravdepodobne som videl iba jasnejší SZ lalok hmloviny, slabší JV lalok asi už nebol v mojom dosahu. Hmlovina je napriek jej pomerne nízkej papierovej jasnosti veľmi dobre pozorovateľná aj v malých teleskopoch. Ako už bolo spomenuté ide o reflexnú hmlovinu, takže UHC ani OIII nie sú potrebné.

[ladin]

15.8.2025 - po dlhšej dobe konečne jasná obloha. Pozoroval som otvorenú hviezdokopu NGC 6709 v Orlovi. Je to pekná hviezdokopa tvorená niekoľkými desiatkami hviezd (v 103mm). Tvarovo mi trochu pripomínala zdrobneninu súhvezdia Perseus zrkadlovo otočenú z prava do ľava. Niekoľko jasnejších hviezd malo výrazný oranžový nádych, čo robilo túto hviezdokopu ešte krajšou. Asi sa k nej ešte vrátim a skúsim si ju nakresliť.
Hlavným cieľom večera však bola protoplanetárna hmlovina Minkowski M1-92 v Labuti. Je to bipolárna reflexná hmlovina nachádzajúca sa necelé 2° SV od Albirea. Hmlovinu je vidno už pri stredných zväčšeniach ako hviezdu cca 11 mag. Pri cca 200x vidno, že sa nepozeráme na hviezdu a okolo stelárneho jadra je už zrejmé malé difúzne halo. Pri 318x sa už dá vypozorovať bipolárny charakter hmloviny vo forme predĺženia hala v smere cca SZ - JV. Toto predĺženie nebolo viditeľné po 100% času, ale skôr to preblikávalo mezi kruhovým a predĺženým halom, v ktorom bolo stále videť stelárny bod. Tento stelárny bod ale určite nebola centrálna hviezda, ktorá by podľa informácií, ktoré som dohľadal nemala byť v dosahu 103mm teleskopu a mala by byť zahalená prachovým prstencom. Pravdepodobne som videl iba jasnejší SZ lalok hmloviny, slabší JV lalok asi už nebol v mojom dosahu. Hmlovina je napriek jej pomerne nízkej papierovej jasnosti veľmi dobre pozorovateľná aj v malých teleskopoch. Ako už bolo spomenuté ide o reflexnú hmlovinu, takže UHC ani OIII nie sú potrebné.

Precizní text a špičkový obrázek, držíš laťku pěkně vysoko. Jinak jsem zvědavej, jak to půjde na CzSkY stretchnout na 400px, byla by škoda to tam neuložit (i s komentářem) !

[David1]

Láďa díky.

25.8.2025 som pozoroval ďalšiu protoplanetárnu hmlovinu v Labuti CRL 2688 známu ako Egg nebula. Je to takisto bipolárna hmlovina. Jasnosť hmloviny je udávaná od 13,5 až po 14 mag. To ale musí byť nesprávny údaj, pretože tento objekt je viditeľný už pri zväčšení 32x nepriamym videním, občas sa dokonca ukáže aj priamo. Ja by som to odhadol na 11 až 12 mag. Pri 198x je pozorovateľný bipolárny charakter hmloviny, kde vyzerá ako tesná dvojhviezda v jemne hmlistom opare. Zaujímavá začína byť pri 318x. Medzi severným a južným lalokom sa objavila zreteľná medzera a o bipolárnom charaktere už nebolo pochýb. Takisto bolo jasné, že to nie je dvojhviezda. Tentokrát som skúsil ísť so zväčšením vyššie ako inokedy. Do barlow Takahashi 2x som dal 4mm Fujiyama ortho a dosiahol som 397 násobné zväčšenie. Asi si viete predstaviť, ako sa pozeralo cez kľúčovú dierku na nevýrazný objekt v zornom poli 6,5 uhlovej minúty. Takéto pozorovanie bolo maximálne nekomfortné a veľmi namáhavé, ale myslím, že to stálo za to. Severný lalok sa ukázal zreteľne jasnejší a dlhší ako južný. Laloky oddelovala tmavá, výrazná a pomerne široká medzera. Táto medzera bola vlastne mračnom prachu, ktorý obklopoval a zahaľoval umierajúcu centrálnu hviezdu. Vyskúšal som použiť UHC filter, ale hmlovinu to potlačilo, takže je lepšie pozorovať bez filtrov. Toto bolo jedno z mojich najzaujímavejších pozorovaní a o hmlovine som rozmýšľal ešte aj pri zaspávaní. Vrele odporúčam vyskúšať aj majiteľom menších teleskopov. Dovolil by som si tvrdiť, že tento objekt je pozorovateľný aj v 70mm apertúre.

[Jan77]

Davide díky za další zajímavé a inspirativní příspěvky. Opět parádní práce!

[David1]

Jan77 díky.

20.9.2025 som pozoroval možno pre niekoho už 1000x prevarenú, ale zato pomerne veľkú, jasnú a aj v malom ďalekohľade a prímestských podmienkach veľmi dobre pozorovateľnú planetárnu hmlovinu NGC 7662 v Andromede. Vyhľadal som ju pri zv.32x a už v tomto malom zväčšení bolo hneď vidieť, že sa nejedná o hviezdu. Hmlovina vyzerala ako difúzna hviezda obklopená jemným malým halom. Pri 132x už hmlovina nemá stelárny charakter, ale vyzerá ako malý homogénny kruhový disk so šedomodrým farebným nádychom. Zväčšenie 198x už začína byť zaujímavé. Hmlovina už nepôsobí homogénne a zdá sa byť veľmi jemne predĺžená v smere SV-JZ. Pri 318x sa objavili stmavenia na S,SZ a J okraji hmloviny a aj v centrálnej oblasti hmloviny. Stmavenia sú ale veľmi slabé a ťažko pozorovateľné, občas sa strácajú a znovu objavujú.
Jasnosť centrálnej hviezdy sa pohybuje okolo 13,2 Mag. Ja som ju samozrejme v 103mm nevidel a podľa toho, čo píše O´Meara v "The Caldwell objects" aj napriek jej pomerne "vysokej" jasnosti nie je známy žiadny amatérsky pozorovateľ, ktorý by ju vizuálne videl v akomkoľvek priemere. Žeby výzva pre MiniMistra?
29.9.2025 som sa pokúsil spozorovať galaxiu NGC 1275, alebo Perseus A. Pozícia tejto galaxie je pomerne ľahko dohľadateľná, pretože sa nachádza len okolo 2° SV od Beta Persei. Horšie je to už s pozorovaním samotnej galaxie. Jej jasnosť 12mag nedáva moc šance na úspech v 103mm. Na druhej strane je klasifikovaná ako Seyfertova galaxia (má extrémne jasné aktívne jadro), takže tento fakt šance naopak mierne zvyšuje. Pri zv.32x som nevidel v oblasti galaxie vôbec nič. Pri 66x som začal vidieť niekoľko slabých hviezd v rozmedzí 12-13 mag, po galaxii však ani stopy. Pri zväčšení 88x som začal tušiť, že v strede medzi 4-mi slabými hviezdami 12-13 mag niečo naozaj je. Po dlhšom pozorovaní som sa uistil, že bočným videním tam naozaj vidieť veľmi slabý fliačik, ktorý sa strácal a opäť zjavoval. Pozorovanie tejto galaxie považujem za úspešné - videl som ju.

NGC 7662 snowball nebula AF.jpg (829.21 KiB) Zobrazeno 280 x

[MiniMistr]

Moc hezké
Petr