Jedna s o priehyby vplyvom pruznosti ako fyzikalnej vlastnosti materialu a vôle ktore su pri upnuti , napr kamera s vytahom, vytah - tubus, atd. Z toho vyplyvaju dva fakty:
- nepretazovat montaz a volit vhodnu konstrukciu samotneho dalekohladu so zohladnenim dlzky a hmotnosti
- vsetky spoje ktore su medzi poitacnou a hlavnou kamerou musia byt bez vole. Teda snazit sa ich minimalizovat
Treba , ale podotknut, ze jedine riesenie ako sa vyhnut je ist do OAG. Nie vzdy je mozne pouzit
OAG vzhladom k priestorovym moznostiam ( medzi korektorom a kamerou nie je miesto) a druha limitujuca hranica je v svetelnosti systemu. Predpokladam ze system s f > 5-6 (odhadujem) budeme mat problem so slabou pointacnou hviezdou alebo v tak malom poli ju vobec nenajdeme. Ciastocneto to mozme kompenzovat rotatorom, ale i tak si zaber musime pripravit v nejakom programe kde si pri priprave kompozicie najdeme i vhodnu pointacnu hviezdu.
Pri tomto sposobe fotenia je nevyhnutne zabezpecit "posun medzi snimkami " (chcel som pouzi dith.. ale nech ma Milan radost
) o par neviem ako sa to vola po slovensky ale su to pixely(prepac Milan )kolec
