Nie som si istý s tým odfukovaním padajúcej rosy. Snažím sa to pochopiť s pomocou základných fyzikálnych pojmov: rosný bod, prenos tepla sálaním a prenos tepla vedením.Howking píše:ideální je vychytat rychlost větráčku co nejmenší aby stále stihala rychlost proudění v tubusu překonat rychlost pádu mikrokapek vody ve vzduchu - spadu rosy
Sekundár vyžaruje teplo do oblohy ako každý pevný predmet a jeho povrch sa ochladí pod teplotu okolitého vzduchu - niekde som čítal že približne o 4°C. (Preto sa povrchy vystavené oblohe orosia aj keď je teplota vzduchu vyššia ako rosný bod, ale o menej ako tie 4°C). O viac sa neochladí, lebo zároveň prijíma teplo od okolitého vzduchu. Keď sa okolitý vzduch pohybuje, trením odovzdáva kinetickú energiu povrchu čím ho zohrieva, pretože je teplejší ako povrch. Bilancia závisí od veľkosti povrchu ktorý môže vyžarovať, emisivity povrchu, drsnosti obtekaného povrchu a rýchlosti prúdenia. Videl som to predvčerom počas vlhkej noci na dobsone s ventilátorom: sekundár bol orosený na celej odraznej ploche okrem tenkého pásu po obvode. Drsný povrch hrany sekundára bol suchý.
Sekundár v SW vyčnieva okolo tenkého držiaka a priamo vyžaruje teplo do priestoru. Sekundár v GSO je nalepený na tenkom kovovom odliatku (samozrejme čiernom - emisivita = 1) s vysokou tepelnou vodivosťou, ktorý z neho odvádza teplo keď sa ochladí. Obidva sú v krátkom tubuse bez rosnice (šetrenie materiálu a dopravných nákladov z Číny). Ideálny prípad pre orosenie. Zabrániť tomu pomôže napríklad:
1. Držiak sekundára s rovnakým priemerom ako sekundár a s nízkou tepelnou vodivosťou, alebo aspoň clonka pred sekundárom, ktorá zamedzí vyžarovaniu tepla do oblohy.
2. Rosnica alias predĺžený tubus vpredu aby sa zmenšil vyžarovací uhol.
3. Prúdenie vzduchu okolo sekundára.
4. Aktívny ohrev sekundára.
alebo kombináciou týchto opatrení, podľa situácie čo komu vyhovuje.