Trieder 15x70 je iste velmi dobra volba, aj ked ani obycajny 7x50 nie je na zahodenie. Mna napr. teraz velmi laka binar 25x100 a to uz mam 250 mm Dobsona.
Pre taku predstavu co triedrom vidiet by som doporucil stranky Navod na pouziti vesmiru, cast Nebesky cestopis. Jednym zo zdrojov tohto skveleho materialu je totiz i kniha Binocular Astronomy - teda sprievodca oblohou pre pozorovatelov s roznymi triedrami.
Ja som spravil mensi clanok o triedri na mojich strankach 19.8.2004
Triéder je najjednoduchší, najdostupnejší, kvalitný, ale aj tak často podceňovaný astronomický ďalekohľad. Pritom pod tmavou oblohou ním môžeme sledovať hviezdy až do 9m a desiatky deep-sky objektov. Tak som po dlhom čase opäť neodolal a popri Sky-Watcheru 250 zobral von i môj triéder 7x50. Ľahol som si na lehátko a začal prehľadávať Mliečnu cestu - pozorovanie nadobudlo relaxačný charakter!
Na prekvapenie som ním našiel i dva známe objekty, ktoré mi v minulosti často "unikali". Prvým bola Severná Amerika. Keďže sa nachádzala práve niekde v blízkosti zenitu, bola vidieť i voľným okom ako svetlé zjasnenie v Mliečnej ceste, bez náznakov charakteristických obrysov. Až v triédri, ktorý má na rozdiel od ďalekohľadu väčšie zorné pole nadobudla tvar svojho kontinentu. Bola síce slabá, ale bolo sa na čo niekoľko minút pozerať. Od svojho okolia sa dala najľahšie rozoznať v oblasti Mexického zálivu, kde susedí s výraznou tmavou hmlovinou ľahko viditeľnou a neprehľiadnuteľnou i v triédri. Dobre pozorovatelnou bola i zúžená časť Mexika a pobrežie pozdĺž Atlantického zálivu. Naopak na opačnej a severnej strane splývala a plynule prechádzala do svetlého okolia Mliečnej cesty. Druhým objektom boli Riasy, presnejšie tzv. Východný oblúk NGC 6992-6995. Objavil sa prakticky okamžite, potom čo sa dostal do zorného pola. Užší a slabší koniec mieril na hviezdu epsilon Cygni, širší a jasnejší ukazoval niekde do okolia 52 Cygni. Pri tejto hviezde sa nachádza druhá časť komplexu - Západný oblúk, ten nebol viditeľný. Prostredie doplnila neďaleká otvorená hviezdokopa NGC 6940, zjavujúca sa ako zrnitá škvrnka.
Aj keď ďalekohľad je ďalekohľad, M31 - Veľkú hmlovinu v Androméde vizuálne a pre potešenie lepšie ukáže triéder 7x50. V ďalekohľade sa totiž nevmestí celá do zorného pola, už v triédri zaberá odhadom v dĺžke asi 3 stupne. Pravdepodobne je zbytočné opisovať ako v tomto prístroji vyzerá, dôležitejšie je, že sa mi prvý raz podarilo pozorovať i sprievodcu M110. Vyzeral ako slabá, ale zrejmá hmla na druhej strane od galaxie voči ďalšiemu sprievodcovi M32 - ten vyzeral ako hmlistý objekt podobný hviezde.
Vedľa veľmi nápadnej rozsiahlej tmavej hmloviny naľavo od Denebu leží otvorená hviezdokopa M39. Je vidieť i voľným okom, ale až triéder, ktorý je vďaka jej rozsiahlosti najvhodnejším prístrojom na jej pozorovanie, ju rozloží na jednotlivé hviezdy. Vhodná pre triéder je i Kasiopeja, obsahuje totiž veľké množstvo otvorených hviezdokôp, ktoré sa pri pozornejšom pohľade predstavia aspoň ako slabé škvrnky. Najnápadnejšie z nich sú M52, M103, NGC 663 či NGC 7789. Veľmi pekná je dvojitá hviezdokopa alebo M34 v Perzeovi.
Pokračovaním na juh je pekným objektom ďalšia otvorená hviezdokopa NGC 6709 v Orlovi, či malé zoskupenie "Vešiak na šaty" viditeľné i voľným okom. Nápadnou škvrnkou v tejto oblasti je i M27 - Činka, ktorá s trochou fantázie odhalí i slabý náznak svojho tvaru. V zornom poli môže byť viditeľná i s M71 v Šípe. V Štíte boli viditeľné ďalšie tri škvrny otvorených hviezdokôp - M11, M26 či NGC 6664. Nad ránom som našiel hmlisté škvrny v Povozníkovi M36, M37, M38 a pochopiteľne nezabudol na Hyády či Plejády. Pochopiteľne dalo by sa pokračovať ďalej, v triédri je toho vidieť naozaj veľa!