Myzer napsal: Nenechal som si ujst jednu pomerne dobru prilezitost na vyhladanie tohto nepochybne zaujimaveho, ale docela tazko pozorovatelneho objektu.
Najskor v kratkosti pre tych, ktori nevedia o com pisem:
Stephanov kvintet - skupina piatich tesných, slabých a rovnako vzdialených galaxií objavených na marseillskom observatóriu francúzskym astronómom Edouardom Stéphanom v roku 1888 pol stupňa juhozápadne od jasnejšej galaxie NGC 7331. Sú to galaxie NGC 7317 /13,6m/, NGC 7318A /13,4m/, NGC 7318B /13,4m/, NGC 7319 /13,1m/ a najjasnejšia NGC 7320 /12,6m/. Vo Voroncovovom-Veľaminovovom katalógu interagujúcich galaxií má označenie VV 228. Jeho priemer je 260 000 ly. Štyri galaxie skupiny majú radiálne rýchlosti relatívne zhodné, zatiaľ čo NGC 7320 vykazuje oproti nim veľký rozdiel. Novšími výskumami Stephanovho kvintetu sa dokázalo, že NGC 7320 vlastne nepatrí ku skupine, iba zdanlivo sa na ňu premieta. V skutočnosti tvorí oveľa bližšiu dvojicu s obrou špirálovou galaxiou NGC 7331, čím sa o Stephanovom kvintete začína hovoriť ako o "Stephanovom kvartete". V tejto štvorici ovplyvňuje jedna galaxia druhú, navzájom sa deformujú a vytrhávajú zo seba prúdy hmoty. Vzdialená je 200 miliónov ly svetelných rokov.
O moznosti vidiet tento objekt som sa informoval na internete. Dost pozorovatelov ho videlo - 5 galaxii, pricom dve su velmi blizko seba - uz vo svojom 8" Dobsone. Dolezitym limitom je hlavne priezracnost oblohy. Jeden pozorovatel videl najjasnejsiu galaxiu NGC 7320 uz dokonca v 4,5" reflektore.
Ako som dopadol? ???
Pozoroval som 20.8. o 2.00 hod, ked sa nachádzal neďaleko zenitu. Oci boli v tme uz vyse 4 hodiny. Bolo jasno, priezracnost nie najlepsia, pri horizonte opar, ktory odrazal svetlo vzdialenejsich miest. V danej oblasti som odhadol hranicnu magnitudu okolo 6.
Pomockou v pomerne neprehladnej oblasti sa stala galaxia NGC 7331 /9,5m/. Hned pol stupna juhozapadne sa mal kvintet nachadzat. Dolezite bolo, aby som na 100% vedel, ze sa pozeram na spravne miesto. Preto som si pomohol parom hviezd na protilahlej strane od NGC 7331. Pouzite zvacsenie 80-160x: hlavne pri 160x zvacseni som zazrel NGC 7320, ale bola pomerne slaba, lahko prehliadnutelna. Bocny pohlad nebol na skodu. Ostatne galaxie som si nejako nevsimol.
Skusat budem samozrejme dalej, hlavne ked sa atmosfera uplne vycisti a magnituda prekroci hodnotu 6. Potom verim vo vacsi uspech! Zaujima ma, ci ste uz niekto S. kvintet videli, prip. ste sa ho snazili vidiet. Ake su skusenosti?
Nakoniec este kompletný popis z kníh "The Night Sky Observers Guide":

300/350 mm, 125x - týchto päť galaxií je vnútri 3,5´plochy, zahrňujúcej Stephanov kvintet. NGC 7320 na juhovýchodnom rozhraní skupiny je najjasnejším členom, napriek tomu je len veľmi slabým, malým halom predĺženým 1´x 0,5´SZ-JV rovnakej plošnej jasnosti. Ostatné štyri galaxie, až s pomocou bočného pohľadu sú veľmi slabými a bezdetailnými šmuhami. 400/450 mm, 150x - NGC 7320, juhovýchodná galaxia S. k. je najjasnejšia a najľahšie objavidteľná v skupine. Jej veľmi slabé, hmlisté halo je predĺžené 1,25´x 0,75´SZ-JV a je nepatrne jasnejšie v strednej časti. Najzápadnejšia galaxia kvinteta, NGC 7317, môže byť omylne zamieňaná za sprievodcu hviezdy 13m, ktorá leží hneď na jej SZ rozhraní. Zjavuje sa totiž skoro stelárna, je iba tenkým 25" bodom so slabým jadrom. Pár minút severozápadne od NGC 7320 leží tesný interagujúci pár NGC 7318A-B, dve slabé koncentrácie majúce spoločné halo: NGC 7318B je jasnejšia a väčšia z dvoch slabých fliačikov a pýši sa slabým stelárnym jadrom. NGC 7318A je menšie, kruhové a lepšie koncentrované halo. Pár NGC 7318A-B sa rozprestiera na ploche 1´x 0,75´V-Z. Na jej VSV a skoro severne od NGC 7320 je najslabšia galaxia skupiny: NGC 7319, zjavujúca sa ako extrémne slabý 45" x 25" SZ-JV fliačik.
http://www.cloudynights.com/ubbthreads/ ... t/1Konecne si mozem pripisat do vienka pozorovanie tohto slavneho a mytami opradeneho objektu

Skoda ze som sa v Tatrach na to nezmobilizoval ... a bolo to take jednoduche - skoda nabuduce.
Vhodny okamzik nastal az v Partizanskom. Vecer som si vytlacil mapku z CN. A v noci sam v klude sa na to "mrkol". MHV6.0 (stvorec 13 v Lyre
http://meteory.persoholic.org/tab.htm ). V poli AY Lyr (moje oblubene) som si checkol MHV dalekohladu (15.3mag)a isiel na TO.
Najprv som si nasiel "malu andromedu" t.j. NGC 7331 a od nej sa doposuval podla mapky ku miestu, kde uz na prvy pohlad (to Myzer: bez 4hodinovej akomodacie ) boli vidiet nejake "cmuhy". Vymenil som zvacsenie za 114x ale to nestacilo Tak som pridaval (TV Nagler 13mm+TV Barlow 2x = 228x) az som skoncil pri 270x (TV Plossl 11mm+TV barlow2x) kde to bolo uplne bombove. Na prvy phlad bolo vidno dve jasne ovalne skvrnky. Pri podrobnejsom pohlade som zbadal aj tretiu, ktora tvorila s ostatnymi trojuholnik. Velmi pekna formacia. Do mapky som si uz nesvietil, aby som si mojim rel. silnym cervenym svetlom (budem potrebovat dve - jedno silnejsie a jedno uplne slabucke) nekazil adaptaciu, ale nemohol som sa zbavit pocitu, ze vidim este stvrtu spolu s jasnou hviezdou "nalavo" od nich. Mohlo ist aj o zhluk viacerych jasnych hviezd, ale ako som si pri svetle neskor overil bola to stvrta galaxia kvintetu. Taktiez som si neskor zistil, ze tu piatu som mal hladat "studiom" jednej zloziek. Takze suma sumarum 4 clenovia.
Pre majitelov slabsich strojov: nezufajte, vsetko zavisi od MHV t.j. tmavosti a priezracnosti oblohy
nech vam je motivaciou tento chlapik:
s 150/900 newtonom ::)
http://www.cloudynights.com/photopost/s ... photo=1688
neviem odkial pozoruje, ale urcite je to nejaky krater v Texase, 100mil od poslednej lampy ;D