Nepredpokladám, že by SpX počítalo s tým, že im Starlink zaplatia klienti z rozvojových krajín. Ako som uvádzal v
#341, prioritným plánom je vybudovať a poskytovať chrbticovú sieť pre iných internetových poskytovateľov v husto obývaných oblastiach severnej pologule. Vychádza to aj z predbežných vyhlásení SpX, pretože ako prvá sa ide správazkovať sieť na území USA a niekedy v roku 2021/2022 plánujú začať s uvádzaním do prevádzky v Nemecku. Predpokladám, že tým chcú prepojiť S Ameriky s Európou.
Hlavným argumentom pre pripojenie iných prevádzkovateľov internetových služieb je, že rýchlosť šírenia svetla je vo vákuu o 47% vyššia, ako je rýchlosť šírenia v optických vláknach. Argumentujú, že to predstavuje aj zrýchlenie odozvy
(latencie) medzi dvomi koncovými bodmi pri prepojení cez satelitnú sieť. Vychádza to z prepočtu, kde sa používa koeficient 1.4682 na výpočet rýchlosti šírenia svetla v optických kábloch
(299792458 m/s x 1.4682 = 204190477 m/s, je to všeobecne používaný prepočet pre vlnovú dĺžku 1550nm). Je to dosť skreslený uhol pohľadu, pretože keď sa prepočíta latencia pri vzdialenosti cez pol zemegule
(je tam najlepší pomer skrátenia latencie satelitnej siete oproti optickým sieťam vedeným po povrchu), tak to zlepšnie vychádza len v rozsahu cca 10%-20% v závislosti od toho, aká výška obežnej dráhy sa použije na prepočet
(signál musí ísť na obežnú dráhu vo výške 336-1325 km, potom sa šíri po obvode kružnice, krorá má väčší polomer, ako je polomer Zeme a následne ešte musí prejsť vzdialenosť z obežnej dráhy vo výške 336-1325 km na zemský povrch) a aká vzdialenosť medzi dvomi bodmi sa má na zemskom povrchu preklenúť. Vzdialenosť menšia, ako 1/2 obvodu Zeme, je na tom ešte horšie, až sa nakoniec pri malých vzdialenostiach dostanene k tomu, že satelitné spojenie poskytuje horšiu latenciu, ako prepojenie cez existujúce optické siete. Je to dosť sporné, akú výhodu nakoniec ponúknu satelitné site, teda okrem pripojenia odľahlých oblastí a rôznych mobilných zariadení
(lodí, lietadiel, automobilov, ...).