Bortleho stupnica

[alex.sky]

michal.b napsal: Nasel jsem link na (v zahranici zrejme casto uzivanou), tzv. Bortleho stupnici.
http://www.frostydrew.org/observatory/columns/essays/bortle.htm

Pozorovaci podminky jsou zde podle stupne svetelneho znecisteni rozrazeny do 9ti trid. Nebylo by spatne uvadet v popisu do jake tridy dane stanoviste patri. Myslim ze by to leckomu velmi pomohlo vytvorit si predstavu o pozorovacich podminkach na danem miste.

S dodatočným súhlasom Michala som si dovolil založiť novú tému.

Viem si predstaviť kam zaradiť moje stanovište (ničo okolo 5-7), ale to závisí od vlhkosti vzduchu, a preto som založil novú tému. Ak je totiž trochu viac smogu v ovzduší, a je väčšia vlhkosť, celá obloha nadomnou svieti, je osvetlená mestom, inokedy ak je sucho, viditeľnosť je lepšia až o 2 stupne Bortleho škály. Alebo som nepochopil anglický text.
Ako to je teda?

[Myzer]

michal.b napsal: Nasel jsem link na (v zahranici zrejme casto uzivanou), tzv. Bortleho stupnici.

http://www.frostydrew.org/observatory/columns/essays/bortle.htm

Pozorovaci podminky jsou zde podle stupne svetelneho znecisteni rozrazeny do 9ti trid. Nebylo by spatne uvadet v popisu do jake tridy dane stanoviste patri. Myslim ze by to leckomu velmi pomohlo vytvorit si predstavu o pozorovacich podminkach na danem miste.

Vcera som ju nahodou (znovu) cital. Dnes uz asi nikoho neprekvapi, ze limitna magnituda nie je jedinou dolezitou charakteristikou pozorovacieho stanoviska. Moze byt velky rozdiel v oblohe medzi dvoma pozorovacimi stanoviskami s MHV 6,5 a MHV 6,5. :)

A mimochodom, myslim, ze hranice tej stupnice sa daju posunut este dalej. To, ze vraj reflexne hmloviny robia problem s pocitanim hviezd v Plejadach volnym okom ma fakt dostalo (nieco ako hmlovinovy efekt v M57 s central star). :o

[Myzer]

alex napsal:

S dodatočným súhlasom Michala som si dovolil založiť novú tému.

Viem si predstaviť kam zaradiť moje stanovište (ničo okolo 5-7), ale to závisí od vlhkosti vzduchu, a preto som založil novú tému. Ak je totiž trochu viac smogu v ovzduší, a je väčšia vlhkosť, celá obloha nadomnou svieti, je osvetlená mestom, inokedy ak je sucho, viditeľnosť je lepšia až o 2 stupne Bortleho škály. Alebo som nepochopil anglický text.
Ako to je teda?

Text si pochopil, nic take sa tam nepise. Ale je logicke, ze ak raz som sa na mojom pozorovacom stanovisku v dosledku mimoriadnych podmienok, vitaminov a stastia dostal k hornym hraniciam tretej triedy (aspon co sa tyka MHV v zenite), nebudem suhrnnu charakteristiku pozorovacieho stanoviska uvadzat 3. trieda Bortleho skaly. Obycajne to byva dolna hranica tej stvrtej, ale vzdy sa obcas vyskytnu odchylky od normalu.

[alex.sky]

Páči sa mi charakteristika ako napr.:

5/ clouds are quite noticeably brighter than the sky itself
6/ You have no trouble seeing eyepieces and telescope accessories on an observing table

Žiaľ sa mi to často stáva ak je nad mestom smog, akýsi opar. Niekedy je ale krásna tmavá obloha.

Raz som pozoroval na okraji jednej dediny a viem, že som bez problémov nalieval čaj z termosky počas fotografickej noci, takže asi sú všeobecne nepriaznivé podmienky na celom okolí.

[michal.b]

To Alex: Ja bych rekl, ze se to bere podle normalnich podminek, ktere jsou na stanovisti nejcasteji.
Taky je otazka, co znamena to "You have no trouble seeing eyepieces and telescope accessories on an observing table". Jestli se tim mysli, ze vidis, ze na tom stole neco lezi, nebo jestli si schopny poznat treba konkretni okular. Podle me je to ta 2. moznost.
Jinak jsem si vsimnul zjimave veci. Nektere noci se mi obloha zda pomerne svetla, ale je vysoka MHV a je krasne videt mlecna draha, zatimco nekdy je tma jako v pytli a presto je MHV nizka a mlecna draha nevyrazna. Je to jenom nejaky muj klam, nebo se vam to stava taky?

[Myzer]

alex napsal: Páči sa mi charakteristika ako napr.:

5/ clouds are quite noticeably brighter than the sky itself
6/ You have no trouble seeing eyepieces and telescope accessories on an observing table

Žiaľ sa mi to často stáva ak je nad mestom smog, akýsi opar. Niekedy je ale krásna tmavá obloha.

Raz som pozoroval na okraji jednej dediny a viem, že som bez problémov nalieval čaj z termosky počas fotografickej noci, takže asi sú všeobecne nepriaznivé podmienky na celom okolí.

Myslim, ze Bortleho skala sa pouziva viac na odhad jasu oblohy, ako na urcenie MHV (preto asi ten rozptyl 0,5). Z pristrojov je na tento ucel v zahranici uz pomerne rozsireny "Sky brightness meter", ktory stoji asi 120 dolarov.

michal.b napsal: Jinak jsem si vsimnul zjimave veci. Nektere noci se mi obloha zda pomerne svetla, ale je vysoka MHV a je krasne videt mlecna draha, zatimco nekdy je tma jako v pytli a presto je MHV nizka a mlecna draha nevyrazna. Je to jenom nejaky muj klam, nebo se vam to stava taky?

alex napsal: Niekedy je ale krásna tmavá obloha.

No toto je sice pekna veta, ale paradoxne moze byt situacia uplne ina. Samozrejme mal si asi super podmienky, ale ak si pozoroval zo svojho uz vyssie opisovaneho stanoviska, obloha sa ti zdala tmava preto, lebo si nemal dostatocne adaptovane oci v tme. Pri mestach ale aj obciach (co je u nas skoro vsade )je problem, ze ta obycajne vzdy nieco oslnuje a na dokonalu adaptaciu posobi aj slabe parazitne svetlo. Skus si postavit vonku jednu izbu, natri steny a strop ciernou farbou, v strope urob uzku strbinku pre svoje oci, pozri sa nou a uvidis aka je realita - mimoriadne velky rozdiel v adaptacii oci a obloha bude hned svetla.

V skutocnosti ani obloha v "Triede 1" nie je cierna, ale ide viac do tmavosedej farby (cierne mozu byt iba oblaky). Kto teda hovori, ze ma ciernu oblohu, nema tmavu oblohu a nema dokonale adaptovane oci, pretoze v blizkosti je nejaky zdroj svetla. A zase naopak aj pod tou najtmavsou oblohou vraj pri dokonalej adaptacii musis vidiet na svoje nohy a aspon kusok pred seba na cestu.

Inak len tak naokraj (nie ze by to suviselo s Triedou 1), tiez som zazil paradoxnu situaciu, ze obloha v Bratislave z balkona sa mi zdala mimoriadne tmava s MHV 5 a niekde uplne mimo pri MHV 6,5 a viac bola obloha svetla. Dnes viem, preco je to tak. Jednoducho sa tak da vysvetlit i svetla obloha pri Bielom plese. Obklopeni stitmi, lesom a vo vyssej nadmorskej vyske sme boli super adaptovani, pretoze sa k nam prakticky nedostalo umele svetlo a preto sme velmi dobre videli ako sa na oblohu v skutocnosti svieti (v blizkosti su obce).

[alex.sky]

Myzer napsal:
Pri mestach ale aj obciach (co je u nas skoro vsade )je problem, ze ta obycajne vzdy nieco oslnuje a na dokonalu adaptaciu posobi aj slabe parazitne svetlo. ...

To je určite pravda, na okraji mesta vždy budem mať nejaké parazitné svetlo, takže vždy to bude relatívne. Všimol som si ale že pokiaľ je vlhko, tak nad celým mestom je obloha ovela svetlejšia, ako keď je čistý vzduch - vtedy zas je aj toho parazitného svetla menej, a zdá sa, že obloha je tmavšia. Bolo by to úplne korektné, keby som tú "tmavšiu" oblohu vedel zmerať presne napr. na objektoch. Bez toho môžem tvrdiť že "sa mi to zdá".

Chcel som naznačiť to, že v prípade aj len mierneho oparu v podmienkach okolo stupnice 5-7 to lieta a viditeľnosť sa zhoršuje exponenciálne.

Kto teda hovori, ze ma ciernu oblohu, nema tmavu oblohu a nema dokonale adaptovane oci, pretoze v blizkosti je nejaky zdroj svetla. A zase naopak aj pod tou najtmavsou oblohou vraj pri dokonalej adaptacii musis vidiet na svoje nohy a aspon kusok pred seba na cestu.

Keď sme boli na Počúvadle (niekedy pred 15 rokmi) tak sme zašli ďalej od tábora, a musím povedať, že som po 15 minútach nevidel ani na nohy, ani na cestu, ale perfektne na hviezdy. Trafili sme späť len tak, že sme sa vrátili kúsok naslepo, až sme potom zbadali nejaké svetlá medzi stromami. Mal som z toho pekný zážitok. M44 som takto ešte nikdy nevidel. Samozrejme nemal som so sebou nič.

[Myzer]

alex napsal: Keď sme boli na Počúvadle (niekedy pred 15 rokmi) tak sme zašli ďalej od tábora, a musím povedať, že som po 15 minútach nevidel ani na nohy, ani na cestu, ale perfektne na hviezdy. Trafili sme späť len tak, že sme sa vrátili kúsok naslepo, až sme potom zbadali nejaké svetlá medzi stromami.

Adaptacia oci trva 50 minut a zvlast v lese v neznamom prostredi po 15 minutach (ak si bol predtym osvetleny) este nemusis dobre vidiet okolo seba. Stalo sa mi to v Tatrach, ked som parkrat narazil do dalekohladu. ;D

Inak prava dokonala adaptacia znamena ziadne mesto v okruhu 100 kilometrov. Minuly tyzden som sa o tom bavil s dvoma "Dark deep-sky observermi" (Arizona, Botswana) - az potom sa pochopi ako v skutocnosti vyzera obloha. Jedinym svetelnym znecistenim (ak zapadnu planety) je zlte zodiakalne svetlo a Mliecna cesta. Pri pozorovani je zakazane pouzivat cervenu baterku. :)

[Pavuk_]

na vela odpovedi clovek pride, ked si precita "zdrojak", takze:
http://skyandtelescope.com/printable/resources/darksky/article_84.asp

[michal.b]

Pro lepsi pristupnost Bortleho stupnice jsem se pokusil prelozit ji do cestiny. Pripominky samozrejme uvitam.

http://www.nitelite.eu/observing/bortle.htm

[Cztwerec]

Překlad je v pohodě, jen mám trochu obavy, že pozoruji v opravdu špatných podmínkách. Třeba když mrknu na mapu. F - U - J !!! :P

[bzucino]

Myzer napsal:

Adaptacia oci trva 50 minut a zvlast v lese v neznamom prostredi po 15 minutach (ak si bol predtym osvetleny) este nemusis dobre vidiet okolo seba. Stalo sa mi to v Tatrach, ked som parkrat narazil do dalekohladu. ;D
Pri pozorovani je zakazane pouzivat cervenu baterku. :)

Bezne sa za cas adaptacie oka berie 30 minut. Adaptacia pokracuje aj dalej, vacsinou je ale obloha natolko svetla, ze sa dalej neprejavuje. Viem, ze boli robene experimenty, ked teleskopicki pozorovatelia meteorov urcovali MHV a ta im stupala pocas celeho pozorovania, niekolko hodin.

Mam skusenosti, ze pri pouzivani cervenej baretky sa nedostanem velmi nad MHV>6,5. Naokolo moze byt aj biele svetlo (lampy apod.), tie az tak nevadia, ale cervena baterka vadi velmi. Pri naozaj dobrej MHV sa da pisat si bez problemov bez osvetlenia, dokonca aj zakreslovat (ale trva to o dost dlhsie ako ked mate cervene svetlo). Naopak, ak je clovek dobre adaptovany na tmu, tak mu ani biele svetlo nevadi, ked nim nieco mierne osvetluje. Cervene svetlo ako take je pouzitelne len pre nizku adaptaciu, je celkom mozne ze pri naozaj dobrych nociach musi clovek zasa pouzivat svetlo zelene az modre. A je mozne, ze to nezalezi len na fyziologii, ale aj na skusenostiach pozorovatela.

A tiez je pravda, ze MHV =/= jas oblohy. Bezne je MHV pri splne Mesiaca okolo 4.5. Viem ale o pozorovatelovi (Znojil na celostatnej expedicii), ktori mi povedal ze mal pocas splnu MHV 6.

[Algol77 (Jakub Koukal)]

Při letním úplňku mhv občas 5,2-5,3, víš ale ne, při zimním úplňku je obvykle (vzhledem k mrazu) utopií i to 4,5, na Quadrantidách kdysi byla mhv 4,0... ;D pak je tu také efekt "prázdného" zorného pole při úplňku...

[Achernar]

Taky mam nekdy pocit, ze si pozorovatele mysli, ze za cervenym sklickem muzou mit i petistovku zarovku a ze to nevadi. Mne to teda vadi, snazim se nesvitit pokud mozno vubec, nastuduju si to, co chci pozorovat, v atlase dopredu a pak uz spoleham na sve studium. K manipulaci s dalekohledem uz zadne svetlo nepotrebuji, takova tma opravdu nebyva. Mnozi ovsem krome cervenym halogenem sviti i laptopem, ale to je jina debata...

[kavka]

Algol77 napsal: Při letním úplňku mhv občas 5,2-5,3, víš ale ne, při zimním úplňku je obvykle (vzhledem k mrazu) utopií i to 4,5, na Quadrantidách kdysi byla mhv 4,0... ;D pak je tu také efekt "prázdného" zorného pole při úplňku...

Není to dáno spíš než mrazem, že v létě je Měsíc v úplňku jen nízko nad obzorem, kdežto v zimě i přes 60° ?