Objekty v Cefeovi

[Myzer]

Tak som v poslednych dnoch zvladol 16. pozorovaciu noc toto leto:

Toto leto zdá sa jasnými nocami vôbec nešetrí a mne to ani trochu neprekáža. Po mesiaci som na Považí konečne videl poriadny dážď a večer sa po prechode studeného frontu pekne vyjasnilo. Priezračnosť bola ako inak vynikajúca, seeing priemerný, inak som sa pozorovacím podmienkam nevenoval. Bolo chladno, zo začiatku bola cítiť určitá vlhkosť, ale postupne sa to všetko čistilo a obloha vyzerala stále lepšie. Na krátke tričko som si radšej nasadil lyžiarsku kombinézu. Aj keď na začiatku noci mi bolo ešte trochu teplo, neskôr ma už začali oziabať prsty a po predošlých horúcich dňoch som sa cítil ako v chladničke. Medzifrontálne vyjasnenie si určite všimlo niekoľko astronómov, ja som sa dohodol s Ivanom, že túto noc si ho budeme vychutnávať spolu. Je to zanietený pozorovatel, ktorý sa na niektoré veci pozerá z inej strany ako ja, napriek tomu máme spoločné záujmy. Dôkazom toho je aj nasledujúce pozorovanie. Snáď ešte nikdy sa mi vo dvojici nepracovalo v noci s nikým lepšie čo sa týka vyhľadávania, identifikovania, pozorovania objektov a manipulácie s príslušenstvom. Okrem niekoľkých exponátov letnej oblohy, o ktorých nemá význam stále dookola písať, som sa venoval objektom, ktoré som ešte nevidel alebo videl tak dávno, že si ich už vlastne ani nepamätám. Otvoril som knihu The Night Sky Observers Guide a pozrel, čo zaujímavé sa nachádza v súhvezdí Cefeus, ktorý sa v noci pohyboval neďaleko zenitu.

Preskočil som často pozorovaný objekt - dvojicu NGC 6939/6946 a svoju pozornosť zameral na galaxiu NGC 6951 (10,7m). Ukázalo sa, že má trochu slabšiu plošnú jasnosť a keby sa nenachádzala v blízkosti hviezdy 4 Cephei, asi by som po nej aj dlhšie pátral. Okulár Panoptic 19 mm so svojim zväčšením 63x neposkytol ešte dobrý pohľad, až s 11 mm Naglerom pri 109x sa zdala byť galaxia oválnejšia a nepatrne predĺžená, zjasňujúca sa do stredu a s matným vonkajším halom. NGC 7023 som do zorného pola trafil okamžite. Je to veľmi pekný objekt, akých som na oblohe zatiaľ veľa nevidel. Jedná sa o oveľa jasnejšiu reflexnú hmlovinu ako je tá pri Merope v Plejádach, ktorá v Cefeovi obaľuje jednu hviezdu siedmej magnitúdy. Tento jav je taký výrazný, že sa ani nemusíte pozrieť na inú podobne jasnú hviezdu, či náhodou nemáte zarosený okulár. Práve naopak, bočným pohľadom hmlovina nadobudne ešte trochu väčšie rozmery a nepravidelný tvar. Aj keď na fotke v knihe je celá zaliata bielou žiarou (asi trochu preexponovaná), pri 171x zväčšení je hmlovina v skutočnosti rozdelená na dve časti. Jasnejšia časť sa nachádza okolo hviezdy siedmej magnitúdy a druhá slabšia a o niečo menšia časť kúsok ďalej. Oddeľuje ich tmavší pruh, ktorý je pri pozornejšom pohľade dobre vidieť. A prechádzam na ďalšie reflexné hmloviny - NGC 7129/7133. Nachádzajú sa okolo niekoľkých hviezd pekného zoskupenia, ktoré svojim tvarom pripomína deformované súhvezdie Delfína. V porovnaní s NGC 7023 sú menšie a menej prenikavejšie, ale dostatočne rozoznateľné. Pol stupňa ďalej sa ešte nachádza otvorená hviezdokopa NGC 7142. V Sky Atlase pritom nie je vyznačená. Tvorí ju veľa hviezd 12. a 14. magnitúdy a vyzerá ako zhustenie samotného hviezdneho pola. Za iných okolností, keby som o nej nevedel alebo nevedel ako vyzerá, určite by som ju prehliadol. Otvorená hviezdokopa NGC 7160 je takisto jeden z tých objektov, ktoré som do zorného pola trafil úplne presne. Tvorí ju dvojica jasných hviezd a o niečo menej jasný trojuholník hviezd, okolo ktorých sa nachádzajú ďalšie slabšie stálice. Ťažko ale povedať, či by som bez fotky dokázal túto hviezdokopu rozpoznať a nepovažoval ju za obyčajnú skupinu. Pokúsil som sa aj o polárnu hviezdokopu NGC 188 neďaleko Polárky, ktorá sa nachádza veľmi ďaleko od galaktickej roviny a menej tak podlieha vplyvu okolitých hviezd. Patrí k najstarším známym hviezdokopám v našej Galaxii a neobsahuje žiadne biele hviezdy hlavnej postupnosti. S 11 mm Naglerom sa pomaly dostávam na jej miesto a viem, že sa nepozerám niekde mimo. V zornom poli je vidieť zhustenie alebo oblak slabých hviezd. Mám trochu pochybnosti či je to naozaj ona, ale podľa všetkého to musí byť ona.

IC 1396 je nevďačný objekt, emisný komplex s priemerom troch stupňov. S okulárom 19 mm Panoptik z neho môžem naraz vidieť maximálne niečo cez jeden stupeň, zareaguje ale trochu na UHC filter. Hmlovina má slabú plošnú jasnosť, preto som pri pozorovaní odstránil periferné svetlo. Zároveň som používal fotku a identifikovaním jednotlivých hviezd v poli som vedel, na akú jej časť sa práve pozerám. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že hmlovina vlastne pozostáva z niekoľkých rozsiahlejších zjasnení (dve časti majú pritom rovnakú plošnú jasnosť ako napríklad najjasnejšie časti Pelikána) a tmavých oblastí alebo kanálov. Pomocou dvojice hviezd 5,5 magnitúdy viditeľných voľným okom sa dostávam k otvorenej hviezdokope NGC 7380, ktorá má trojuholníkový tvar a obsahuje nejaké tri desiatkych hviezd. Obklopuje ich emisná hmlovina rovnakého označenia, ktorá mi svojim charakterom vzdialene pripomína známu Orliu hmlovinu zo súhvezdia Had. Rozoznať detaily alebo nejakú štruktúru je ale dosť ťažké. Viac sa mi páčila iná emisná hmlovina - NGC 7538, ktorú som našiel pozametaním blízkeho okolia. Použitím zväčšenia 109x a 171x s UHC filtrom, má hmlovina záhadný šedý nádych, oválny tvar a v jej vnútri sa nachádza dvojica hviezd jedenástej magnitúdy, ktoré spolu vytvárajú tajomné oči akoby nejakého ducha. NGC 40 (Mars nebula) je takmer zabudnutou, ale ako som sa prvýkrát presvedčil, jednou z najkrásnejších planetárnych hmlovín, ktorej ojedinelý tvar je výnimočný a zdá sa neopakovateľný. Neviem, či vzhľadom existuje nejaká iná podobná planetárka. Leží v trochu neprehľadnej oblasti ťažkej na orientáciu, ale nakoniec som ju pomocou červeného bodu so šťastím trafil presne do zorného pola. Pretože je jasná, nedala sa prehliadnuť. Pri 171x zväčšení s UHC filtrom je bez námahy rozoznateľná centrálna hviezda, samotná planetárka má oválny tvar a dve zjasnenia pozdĺž východného a západného rozhrania, ktoré majú akože pripomínať polárne čapičky na Marse. Medzi nimi a centrálnou hviezdou sa nachádza tmavší odtieň. V tom istom zornom poli sú v blízkosti planetárky vidieť tri hviezdy asi desiatej magnitúdy, ktoré s ňou vytvárajú pekný kontrast.

[Pavuk_]

Myzer to je excelentny report. ::)
Kam sa hrabem ... prestavam pisat a zacinam kreslit

[michal.b]

Skvely report divim se, kolik toho stihnes napozorovat za jednu noc.

[Martin Vyskočil]

a hlavne to jeste nadatlovat do pocitace

[Myzer]

Pozorovaniu predchadzala ina situacia. Cez den ma napadlo - kolko deep-sky objektov som uz asi tak celkovo videl? A tak som zacal pocitat ... iba vyse 250 :-[ (nepocital som objekty, ktore som sice videl, ale neidentifikoval, napriklad zametacka galaxii v Panne, ale tie o ktorych mam zaznam, ze som ich urcite videl alebo si na to dobre pamatam). Preto som sa rozhodol, ze sa musim trochu poponahlat. Zatial mam predstavu, ze si v noci na zname objekty vyhradim vzdy maximalne jednu hodinu a zvysok casu sa budem venovat neznamemu, s dorazom na plnenie programu "Herschel 400 list".

Pavuk_ napsal: Myzer to je excelentny report. ::)
Kam sa hrabem ... prestavam pisat a zacinam kreslit  
Uz sa tesim na tie kresby ... nech ta aspon neodradi ta rucne ovladana dobsonova montaz a niekedy aj zima ako v ruskom filme.

michal.b napsal: Skvely report divim se, kolik toho stihnes napozorovat za jednu noc.
Diky, to nie je vysledok iba jednej noci, ale celkovy proces, v ramci ktoreho som sa snazil minimalizovat vsetky vedlajsie cinnosti a tym vytvorit co najviac casu pre cinnost hlavnu - samotne pozorovanie.

Martin Vyskocil napsal: a hlavne to jeste nadatlovat do pocitace
To uz je nic. Dalsi den si pozorovanie overujem, pozeram do knih a do pocitaca, co som videl a co som si nevsimol. A robim si z toho nejake poznamky. Mimochodom niekedy pisem priemerne rychlostou 200 uderov za minutu.

------------
P.S. Mala oprava. Co sa tyka NGC 7380, je tak oznacena iba hviezdokopa. Hmlovina je Sharpless 2-142. A ako som teraz zistil, NGC 7538 ma skutocne prezyvku "Ghost nebula".