Detaily Mliecnej cesty

Mlhoviny, hvězdokupy, galaxie, supernovy,...
Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #1 od Myzer » 25. 07. 2005, 02:33

Nasledujúce vzniklo na základe záznamov uskutočnených v danú noc, ktoré boli cez deň sformulované do tejto podoby:

07/07/2005, 00.00 - 3.00 hod, medzifrontálne supervyjasnenie s MHV 6,5, úplné bezvetrie, čistý a priezračný vzduch, veľmi dobrý seeing, pozorovacie miesto Častkovce, poznámky: astronomická noc 00.07 - 1.45 hod, teplota do rána klesla na 5C

Už to tak býva. Práve v týchto dňoch, keď netrpezlivo čakám na nové vybavenie, sa vyskytli fantastické noci na pozorovanie, počas ktorých by ho bolo možné dobre vyskúšať, navyše je nov Mesiaca. Pozoroval som ráno do druhej hodiny 3. aj 4. júla, dve noci po sebe. Po teplom počasí prišiel hneď ráno studený front a na pocit sa dosť ochladilo. Prakticky dva ďalšie dni nebolo vidieť Slnko a celý 6. júl pršalo, takže som si trochu oddýchol. Všetko sa začalo ešte v ten istý deň večer o 21.00 hod, kedy som postrehol, že zo západu sa začína vyjasňovať a front pomaly odchádza postupne na východ. Pôvodne som sa chcel radšej vyspať, ale takáto príležitosť sa nedá odložiť. Začiatkom astronomickej noci o polnoci sa nejaká oblačnosť udržala iba medzi severným a východným horizontom a bolo vidieť, že obloha vyzerá trochu inak ako obyčajne. Ja som bol pripravený, hlavne teplo oblečený a iba tak s triédrom 7x50 v ruke. Dlho som totiž na takúto chvíľu čakal, chcel som si konečne spraviť seriózny pozorovací záznam o detailoch v Mliečnej ceste. Po odstavení verejného osvetlenia sa situácia na oblohe ešte trochu zlepšila a mohlo sa začať.

Nie každú noc mám to potešenie takto vidieť Veľký oblak v Strelcovi. Súhvezdie práve kulminuje nízko nad južným obzorom a aj napriek tomu, že toto nie je môj úplne najtmavší horizont, Oblak sa mi zdá nápadný. Jasnosť má zhruba rovnakú ako Oblak v Štíte, ale nevykazuje s okolím taký kontrast, pretože v tejto výške chýba väčšia tmavosť okolitej oblohy. Je však väčší a má podlhovastý tvar. Tiahne sa od hviezdy mu Sgr k spojnici delta-gama Sgr, pod ktorou sa v nízkej deklinácii stráca. V triédri ma prekvapil kontrast jeho rozhrania v západnej časti s oblasťou, ktorou mimochodom tiež prechádza Mliečna cesta. Tento okraj bol napriek tomu ostro ohraničený, snáď sa vedľa neho tiahne nejaká tmavá hmlovina. Smerom na východ do okrajovej časti Mliečnej cesty prechádzal veľmi plynule a jeho presné hranice nebolo možné určiť. Na pravo od neho je už v súhvezdí Škorpión vidieť akási škvrnka v podobe otvorenej hviedzokopy M7, vedľajšia M6 je na hranici viditeľnosti. Obe sa však v triédri ukázali pekne, napriek tomu, že ležia dosť nízko. V triédri som našiel i guľové hviezdokopy M4 a M80, aj keď boli pomerne slabé a skôr som sa pohrával s myšlienkou, že ich naozaj vidím. V tesnom susedstve Veľkého oblaku sú po jeho pravej strane už o niečo vyššie nad obzorom vidieť dve hmlisté škvrnky podobné zjasneniam v Mliečnej ceste: jasnejšia a o málo väčšia je Lagúna, druhou hmlovinou je Trifid. Aj keď som nad tým už dlhšie uvažoval, až teraz som prvýkrát provizórne zabudoval pred jeden objektív triédra 2" UHC filter (dal sa spätne i ľahko vybrať). Jedno oko sa teda pozeralo cez objektív s filtrom, druhé cez objektív bez filtra. Mozog si na prekvapenie dokázal zložiť obraz tak, že výsledkom tejto kombinácie bolo stmavnutie oblohy, čím sa trochu zvýšil i kontrast hmlovín, ale hviezdy neboli vôbec potlačené a zachovali si svoju prirodzenú farbu (v ďalekohľade idú do modra). Napríklad Lagúna nadobudla tvar jasného bieleho podlhovastého oválu, ktorý pekne kontrastoval s tmavšou oblohou.

Severnejšie od nej je voľným okom vidieť rozľahlá otvorená hviezdokopa M23. Pokúšal som sa i o guľovú hviezdokopu M22, ale jednoznačne sa ukázala až v triédri. Smerom na sever asi od 20 stupňa začína mať Mliečna cesta "mliečny podklad". Práve v tejto výške leží tzv. Malý oblak v Strelcovi označovaný ako M24. Voľným okom sa jedná o nápadné zjasnenie, v triédri je vidieť ako hmlistá biela oblasť s ľahko určiteľnými hranicami oproti okoliu a v ktorej vystupuje niekoľko slabých hviezd. Skutočne mám pocit, akoby z veľkej diaľky cez nejaký tunel prenikalo biele svetlo. Ono je to vlastne aj tak, pretože táto oblasť predstavuje prierez cez tmavé prachové mračná v špirálovom ramene Strelec-Kýl, ktorou je vidieť do vzdialenosti 15 000 svetelných rokov smerom k stredu Galaxie, do vnútorného ramena Pravítka. Oblak je v triédri najnápadnejší a najkontrastnejší vo východnej časti, pozdĺž ktorej musí prechádzať nejaká podlhovastá temná hmlovina, ktorá ho dobre oddeľuje od svetlejšieho pozadia Mliečnej cesty na východe. Hneď neďaleko ležia dve nenápadné škvrnky v podobe otvorených hviezdokôp M18 a M25. Vyššie sa zase nachádza ďalšia dvojica M16 a M17: malé škvrnky otvorených hviezdokôp, v ktorých ležia Orlia hmlovina, resp. Omega. Vyskúšal som teda UHC filter - škvrnky v podobe M16 a M17 akoby zmohutneli a nadýchali sa hmlovinou. Verím, že som hmlovinu Omega videl, pri Orlej hmlovine by som bol s týmto tvrdením viac opatrný, pretože "efekt zmohutnenia" som pozoroval i vo hviezdokope M11, v ktorej sa žiadna hmlovina nenachádza.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #2 od Myzer » 25. 07. 2005, 02:34

Forum mi to nechce zobrat do jedneho prispevku, vraj je to dlhe. Tak som to rozdelil do troch prispevkov.

V Štíte, ktorý asi vo výške 35 stupňov prechádzal meridiánom sa voľným okom nedalo nevšimnúť ďalšie malé nápadné zjasnenie, v ktorom leží i hviezda gama Sct. Hneď naľavo od nej ma upútala hmlistá škvrnka podobná otvorenej hviezdokope. Triéder odhalil jej podstatu, jednalo sa iba o tri blízko seba položené hviezdy. Vyššie nad nimi sa už nachádza známy Oblak v Štíte. Zo všetkých svetlých častí Mliečnej cesty má oproti svojmu okoliu najväčší kontrast, navyše to tak vyzerá, že má trochu nepravidelný okraj a nie je iba jednoduchým oválom. Pod ním sa na mliečnom podklade nachádza nápadný tmavý zárez, ktorý však do Oblaku zasahuje iba nepatrne. Nad týmto Oblakom začína Mliečnu cestu rozdelovať Veľká tmavá trhlina na dva prúdy, z ktorých jeden prechádza priamo cez Orla, druhý rozsiahly výbežok zasahuje cez juhovýchodnú časť Herkula až do Hadonosa, kde končí zhruba pri hviezde gama Oph. Aj keď v sebe obsahuje len veľmi slabé, ale rozsiahle zjasnenia (nízka plošná jasnosť), celkovo je pomerne nápadný a podľa mapy sa dá určiť jeho trochu nepravidelný tvar. Nie každú noc sa mi však podarí vidieť celý priebeh záblesku Irídia. Vlastne takto dokonale sa mi to podarilo vôbec prvýkrát. Keď som sa do tejto oblasti v Hadonosovi práve v asi 0.45 hod pozeral, z ničoho nič vzplanula na oblohe biela žiara, ktorá vo mne skutočne vyvolala pocit, že na mňa niekto na obežnej dráhe naklonil štvorcové zrkadlo veľké asi 6x6 stupňa a odrazil mi lúče Slnka priamo do očí (pravda Slnko v noci vidieť nebolo). Keby to trvalo dlhšie, asi by som si ich zakryl, pretože som si nechcel zničiť adaptáciu očí na tmu, žiara bola veľmi výrazná. Nepochybne sa jednalo o družicu Irídium, pretože sa pohybovala v smere juh-sever, po tzv. polárnej dráhe.

Druhý prúd Mliečnej cesty sa tiahne priamo cez súhvezdie Orla. Od tejto oblasti Mliečna cesta zanecháva pocit, že je popredkávaná plynovými a prachovými mračnami Tmavej trhliny, nie na každom mieste je rovnako jasná, obsahuje hviezdne mračná, nápadné škvrnky hviezdokôp alebo iba náhodných blízkych slabých hviezd a tmavé hmloviny (kto by vedel všetky ich označenia), ktoré sa do nej zarezávajú a formujú tak jej tvar. Nad Oblakom v Štíte je v hlavnom prúde Mliečnej cesty v južnej časti Orla vidieť slabé zjasnenie, v severnej časti - na západ od Altaira sa zase ukazuje jasný podlhovastý pás zabiehajúci až smerom do Šípu a ktorý v asi 2/3 vzdialenosti od vrchu obsahuje v sebe ďalšie zjasnenie. V tejto časti a smerom cez Líšku sa dva prúdy Mliečnej cesty začínajú k sebe približovať a Tmavá trhlina medzi nimi sa zužuje. Mliečna cesta je tu však obrovská (smerom do Labute), najmä bočným pohľadom siaha snáď až za hranice Lýry, na druhej strane ju zase delí len niekoľko málo stupňov od Delfína. V tejto časti je vidieť voľným okom ako hmlistá, ale výrazná škvrna malé zoskupenie hviezd nazvané Ramienko alebo Vešiak, v triédri hviezdokopy M56 a M71 a dvojica hmlovín M57 a M27. Napriek tomu, že sú malé, pri ich pozorovaní pomohol UHC filter, ktorý trochu zlepšil kontrast. M27 s veľkou fantáziou ukázala svoj tvar, M57 s filtrom sa dala ľahšie odlíšiť od ostatných hviezd.

V tomto momente si uvedomujem, aký veľmi dobrý je seeing. Vega, ktorá sa obyčajne "trepe ako divá", je tam teraz ako pribitá. Pozoroval som ju 5 minút a snáď ani raz neblikla! Takisto celá Labuť na čele s Denebom, tiež Kasiopeja. Až smerom nižšie k obzoru sa seeing prejavil o niečo viac. V Labuti, ktorá sa teraz nachádza v zenite sa Tmavá trhlina opäť mierne rozširuje a s hviezdnymi oblakmi vykazuje veľký kontrast. V tejto časti mám pocit, že jej tmavé mračná sú ešte tmavšie ako samotná obloha! Po celej dĺžke od regiónu gama Cygni až k Albireu sa rozkladá veľký podlhovastý a veľmi jasný hviezdny oblak, ktorý však svieti trochu inak ako Oblak v Štíte. Ten mi pripadá hmlistý ako oblak, zatiaľ čo v Labuti je oblak akoby nadýchaný bielou farbou. V triédri je v tejto oblasti vidieť najväčšia hustota hviezd (pohľad pozdĺž Oriónovho ramena). Vnútri má veľmi jasné kruhové zjasnenie v okolí Albirea, v tejto časti sa jedná o vôbec najnápadnejší útvar. Keby sa toto zjasnenie nenachádzalo priamo v jasnom oblaku, pravdepodobne by bolo najkontrastnejším celistvým útvarom na oblohe. Triédrom je v ňom vidieť niekoľko jasných pri sebe stojacích hviezd, ktoré sú vidieť slabo i voľným okom. V strednej časti rozsiahleho hviezdneho oblaku som voľným okom vôbec prvýkrát identifikoval pomerne rozsiahlu, ale nie najlepšie viditeľnú tmavú hmlovinu, tzv. Rybu na mise. Má podobu stočeného oválu do tvaru písmena "S". Na juh od nej rozoznávam triédrom malú otvorenú hviezdokopu M29 a na spojnici hviezd dzeta-epsilon Cygni časť komplexu Riasy, presnejšie Východný oblúk (NGC 6992). UHC filter trochu zlepšil kontrast a ukázal malý oblúčik jedným koncom smerujúci na hviezdu 52 Cygni. Bol evidentný jeho celkový tvar a jednalo sa o akúsi miniatúrnu kópiu obrazu, ktorý je vidieť v ďalekohľade. Prínos UHC filtra by som odhadol na 15%, oblúk bol samozrejme vidieť aj bez neho.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #3 od Myzer » 25. 07. 2005, 02:34

Veľmi zaujímavou oblasťou je tá v okolí hviezdy Deneb, naľavo od neho sa na mliečnom pozadí rozkladá ďalší nápadný hviezdny oblak. Zo severu sa k nemu zarezáva dlhá a úzka, ale veľmi nápadná čierna trhlina. Neďaleko nej sa ukazuje akási hmlistá škvrna, ktorú triéder ukáže ako dve blízke hviezdy. Na hraniciach nápadného oblaku sa nachádza hmlovina Severná Amerika. Zdá sa mi, že na pravej strane od Xi Cygni vidím voľným okom jej výbežok. V triédri 7x50 je najľahšie rozoznateľná oblasť okolo Mexického zálivu, a to časti Mexika a Floridy, po nich strana pri Atlantickom oceáne. Na iných miestach je kontrast menší a je ťažké ju oddeliť od svetlého pozadia Mliečnej cesty, najmä v hornej časti. Tam dokonca s Mliečnou cestou splýva, pretože jas Mliečnej cesty je skoro rovnaký a vizuálne taký istý ako jas Severnej Ameriky. Vyskúšal som UHC filter, ktorý ma teraz veľmi prekvapil. Jasné časti Mliečnej cesty stmavli a ostala iba Severná Amerika! Kontrast by som povedal, že bol až obrovský a hmlovina svojím tvarom veľmi vynikla. Severná Amerika sa teda zaradila na prvé miesto môjho rebríčku hmlovín, pri ktorých mi popri triédri pomohol UHC filter (už teraz sa teším v zime na Rozetu). Smerom na východ do súhvezdia Jašterica leží ďalšie hviezdne mračno, tentokrát však o niečo slabšie a menšie ako to pri Albireu (napriek tomu nápadné a veľké, smerom ďalej sa už jasnejší útvar nenachádza). Jeho jas je na prvý pohľad nerovnomerný a nachádzajú sa v ňom nejaké zjasnenia. V tejto časti leží rozsiahla otvorená hviezdokopa M39, ktorá je však voľným okom veľmi nenápadná až neviditeľná. V triédri ju však vidieť ľahko a dajú sa rozlíšiť jej jednotlivé hviezdy.

Od tejto hviezdokopy preniká do kosoštvorca Cefea slabší hmlistý, ale napriek tomu dobre viditeľný mliečny výbežok, ktorý v smere spojnice dzeta-iota Cep oddeľuje od hlavného prúdu Mliečnej cesty užší tmavší záliv. Pri oranžovej Granátovej hviezde je v triédri s UHC filtrom veľmi slabo vidieť rozsiahla hmlovina IC 1396. Vo všeobecnosti možno povedať, že UHC filter pomôže ľahšie identifikovať práve tie rozsiahlejšie hmloviny s nižšou plošnou jasnosťou, menšie a jasnejšie hmloviny (napr. M27) sa stanú výraznejšími. Nemožno však očakávať, že sa prekreslia detaily ako v ďalekohľade, 50 mm je malý priemer. Hlavný prúd Mliečnej cesty sa začína pomaly zužovať a trochu slabnúť v Kasiopeji (ale mliečny podklad je dobre vidieť), pričom v jej severnej časti je trochu jasnejší, naopak nižšie, až za hranicami Andromédy je veľmi slabý a stráca sa. Pod ním je mimo Mliečnej cesty viditeľný podlhovastý ovál s centrálnym zjasnením - Galaxia v Androméde. V triédri je vidieť i sprievodca M32 ako rozmazaná hviezda (raz som videl i M110, keď bola v zenite). V súhvezdí Kasiopeja leží najnápadnejšia škvrnka na spojnici hviezda alfa-beta Cas, na mieste, kde podľa mapy leží otvorená hviezdokopa M52. Tá je však problematická i v triédri a ako sa ukazuje, škvrnka je iba zoskupením štyroch tesných hviezd. Na východnej hranici Kasiopeje je Mliečna cesta výrazne zúžená do úzkej cestičky, ktorá vedie cez Perzea. Voľným okom je tu nápadná hviezdokopa h/x Persei a v triédri zase M34. Ďalej Mliečna cesta prestáva byť vidieť, pretože v tejto časti je veľmi slabá, navyše sa nachádza nízko a prvýkrát začínam registrovať, že na východe, kde sa zhruba teraz Perzeus nachádza, začína svitať (skončila astronomická noc).

Počas súmraku som voľným okom ešte pozoroval guľovú hviezdokopu M13 (5,8m), ktorá bola počas noci kategóriou "easy nacked eye target". Naposledy som ju videl v 2.30 hod, kedy sa nachádzala 45 stupňov nad západným obzorom. V tom čase už kikiríkali kohúty a na opačnom konci - na východe svitalo, horizont bol na prvý pohľad zo spodu trochu osvetlený. Napriek tomu na ňom ako diamanty vynikli najjasnejšie hviezdy ešte nízko položených Plejád. Najjasnejšie časti Mliečnej cesty sa úplne stratili až tesne po 3. 00 hod. Čo povedať na záver? V zázname by som chcel pokračovať na jeseň, keď bude v zenite Kasiopeja a Perzeus a potom v zime, keď bude na juhu kulminovať Korma a Mliečna cesta bude celá prechádzať meridiánom ako teraz v lete. Táto časť je však výrazne slabšia a jednotvárnejšia, preto by som potreboval ešte lepšie podmienky ako v tomto prípade. Už som ich zopár takých zažil a dúfam, že sa v budúcnosti ešte zopakujú.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
michal.b
Příspěvky: 3150
Registrován: 30. 09. 2004, 06:08

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #4 od michal.b » 25. 07. 2005, 08:13

Tak tohle bych doporucil jako povinou cetbu vsem zacatecnikum kteri si mysli ze triedr jako 1. dalekohled je ztrata casu.
Moc pekne, diky :D

Uživatelský avatar
Pavuk_
Příspěvky: 2037
Registrován: 21. 07. 2004, 22:49

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #5 od Pavuk_ » 25. 07. 2005, 17:23


michal.b napsal: Tak tohle bych doporucil jako povinou cetbu vsem zacatecnikum kteri si mysli ze triedr jako 1. dalekohled je ztrata casu.
Moc pekne, diky :D
Problem je v tom, ze kazdy dalekohlad je strata casu, ked sa pozoruje za podmienok horsich ako MHV 5.5 (to som dal ale makky limit ;) )

Na sebe som odskusal, ze ked nie su podmienky blizke idealnym (opar, MHV horsia ako 6) tak radsej nepozorujem, lebo je to (aspon pre mna) velmi frustrujuce. Po takej noci, ked pozeram a vidim iba naznaky som smutny, tak radsej nepozorujem.

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #6 od Myzer » 26. 07. 2005, 02:35


Pavuk_ napsal:
Problem je v tom, ze kazdy dalekohlad je strata casu, ked sa pozoruje za podmienok horsich ako MHV 5.5 (to som dal ale makky limit ;) )

Na sebe som odskusal, ze ked nie su podmienky blizke idealnym (opar, MHV horsia ako 6) tak radsej nepozorujem, lebo je to (aspon pre mna) velmi frustrujuce. Po takej noci, ked pozeram a vidim iba naznaky som smutny, tak radsej nepozorujem.

Pocuvaj, tak ma napadlo, ty mas este 2" UHC filter? Ja tiez, tak by sme nimi mohli na buduci tyzden vybavit oba objektivy triedra. To bude Severna Amerika! Dve UHCčka by mohli na tie rozsiahle hmloviny dobre fungovat. :) A mohol by si od Celdana pozicat i 2" O-III, mozeme vyskusat kombinaciu UHC+O-III a uvidime co z toho vylezie. ;D Aj ked O-III na 50 mm je uz co povedat, mozno by tam ten Zapadny obluk aj mohol byt (v triedri som ho zatial nevidel). Nemas niekde este dve 2" H-bety na Kaliforniu? ;D
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
Pavuk_
Příspěvky: 2037
Registrován: 21. 07. 2004, 22:49

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #7 od Pavuk_ » 26. 07. 2005, 15:54


Myzer napsal:

Pocuvaj, tak ma napadlo, ty mas este 2" UHC filter? Ja tiez, tak by sme nimi mohli na buduci tyzden vybavit oba objektivy triedra. To bude Severna Amerika! Dve UHCčka by mohli na tie rozsiahle hmloviny dobre fungovat. :) A mohol by si od Celdana pozicat i 2" O-III, mozeme vyskusat kombinaciu UHC+O-III a uvidime co z toho vylezie. ;D Aj ked O-III na 50 mm je uz co povedat, mozno by tam ten Zapadny obluk aj mohol byt (v triedri som ho zatial nevidel). Nemas niekde este dve 2" H-bety na Kaliforniu? ;D
UHC este mam, sak visi tuna v burze ;D
Co sa tyka OIII, bolo by zaujmave ich navzajom porovnat (siroky (Lumicon) a uzky (Baader,T.O.)).
Na trieder je OIII to uz prilis uzky (malo svetla) ale skusit to mozme.
a dotretice nezabudni, ze tvoj UHC Astronomik je sirsi ako UHC Lumion a UHC T.O., co je vyhodne (ako si sa sam presvecil) na mensie priemery dalekohladov (i triedre). Vsetko to starostlivo porovname a potom o tom co napiseme.
Takze moj UHC potlaci pozadie este viac (ale aj objekt).

PS: ten tvoj trojprispevkovy protokol je cool 8) Vytlacil som si ho a cital po pracovnej dobe :)
Dobre sa to cita, mas ozaj spisovatelsky talent.

Uz sa tesim na zapisky s Tatier - beriem diktafon, takze to mozeme zaznamenavat tak ako to pride.

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #8 od Myzer » 28. 07. 2005, 14:33

Vcera som bol s kolegami (Funtomas, Pavuk, TG, Celdan) pozorovat na celkom tmavom mieste a na to, ze sme sa nachadzali tak 1 km za Bratislavou, na luke na kopci za Dubravkou, situacia oblohy ma celkom prekvapila. Jasne, ze BA vo svojom smere svojim svetlom vsetko zlikvidovala, ale v inych smeroch sa to dalo. Najskor som v Herkulovom kvetinaci urcil podla troch hviezd MHV na 5,5, potom sme v suboji s Pavukom o najbystrejsie oko obaja identifikovali i M13 (5,8m). Nebola sice vidiet ako staly bod, ale bocnym pohladom pomerne napadne preblikavala. A to bola iba obycajna jasna noc, byvaju este aj lepsie podmienky. :)

Takisto Mliecna cesta nebola na zahodenie a bolo v nej volnym okom vidiet dost detailov. Napr. Laguna, Maly oblak v Strelcovi, zjasnenie pri gama Sct, Oblak v Stite, Tmava Trhlina, vybezok do Hadonosa i Cefea, hviezdne mracno v Labuti, tmave preseknutie za Denebom, atd. Samozrejme, ze nebola tak prekreslena ako minule, ale na to kde sme boli to uslo. :)

Prvykrat som mal moznost vyskusat pred objektiv triedra 2" O-III filter. Zhruba kusok za rozhranim medzi svetlom BA a tmavsou oblohou som bez problemov videl Severnu Ameriku, no doubt. :) Potom aj niektore hmloviny o ktorych som pisal minule, navyse tentokrat i s Orlou hmlovinou. Uspesnu noc okorenili este nejake lahodky v 250-tke.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
Pavuk_
Příspěvky: 2037
Registrován: 21. 07. 2004, 22:49

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #9 od Pavuk_ » 28. 07. 2005, 16:12


Myzer napsal: ... Uspesnu noc okorenili este nejake lahodky v 250-tke.
Tak to doplnim ;)
Celdanova 250tka v kombinacii s OIII (a niekedy bez neho) nam odhalila: M13+NGC6207,M81,M82,M52,M27,M57,Riasy v labuti (oba obluky, bolo vidiet aj filamenty),NGC7000,NGC6888. Za posledny objekt mi Funthomas udelil titul Argo Navis ;D Dakujem ;)
Vsetko v BA, cca 1km za poslenym panelakom ::)

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #10 od Myzer » 23. 10. 2005, 18:44


Myzer napsal: Pozeral som si teraz panoramaticke zabery Mliecnej cesty a skutocne sme videli casti, ktore nie su zobrazene v Sky Charts a dokonca ich nemam zachytene ani v mapach. Raz som cital, ze Mliecna cesta za vynikajucich podmienok moze siahat az k M31, ale vzdy som si myslel, ze je to iba nejaka chyba v preklade, pretoze na mapach je medzi nimi vyznacena niekolko stupnova medzera. Teraz som sa presvedcil o opaku. Takisto je tam ten obluk, ktory vedie cez Cefea do Kasiopeje a je od hlavneho prudu oddeleny "druhou Tmavou trhlinou". A v Perzeovi sa naozaj Mliecna cesta deli na tri casti, takze som nemal ziadne vidiny. :o

Pripravil som si nazornu ukazku toho, o com som pred nedavnom hovoril. Obrazok zachytava Mliecnu cestu podobne ako sme ju videli v Rakusku, len si treba odmysliet tie jemne detaily po okrajoch /to plati az pre MHV nad 7,5/:



1. Cervenou je znazorneny ten obluk, ktory vedie od Cefea hore nad Kasiopeju. Na mojom pozorovacom stanovisku sa mi vzdy straca (pri MHV od 6 do 6,5) v stvorci Cefea - co je znazornene modrym oblukom. Priznam sa, nevsimol som si ho ani v Tatrach /MHV 6,8/ - mozno preto, ze som vobec netusil, ze by tam nieco naozaj mohlo byt.

2. Zelenou je vyznacena "2. velka trhlina", ktora vyzerala podobne ako ta v Labuti.

3. Zltou su vyznacene stemnenia v Perzeovi, ktore vizualne rozdelovali  Mliecnu cestu. Tie casti nalavo od dvoch dalsich modrych oblukov neboli vidiet.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
Dominik
Příspěvky: 465
Registrován: 24. 10. 2009, 21:39

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #11 od Dominik » 30. 10. 2005, 04:52

Ja som si ešte nikdy nevšímal ake je MHV presne. :-[
Ale bola už noc keď som videl tu mliečnu cestu podobne.

Uživatelský avatar
MaG
Příspěvky: 9956
Registrován: 06. 04. 2002, 21:22
Bydliště: Jablonec nad Nisou
Kontaktovat uživatele:

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #12 od MaG » 30. 10. 2005, 15:49

Za poměrně dobré noci v Jizerkách (5,5 mag 10° nad obzorem) jsem pozoroval Mléčnou dráhu v zenitu.

Výše popsané trhliny v Mléčné dráze u Cassiopeje a v Perseovi byly dobře patrné. Někdy je překvapivé i pro mně sledovat něco tak známého jako je Mléčná dráha ;)
Martin Gembec, Astronomické události
CG5 GT Adv., Celestron ED80/600+Vixen 0,67x, Orion Optics Newton CT 200, Canon 30Dmod + 5D

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #13 od Myzer » 01. 11. 2005, 03:12


MaG napsal: Za poměrně dobré noci v Jizerkách (5,5 mag 10° nad obzorem) jsem pozoroval Mléčnou dráhu v zenitu.

Výše popsané trhliny v Mléčné dráze u Cassiopeje a v Perseovi byly dobře patrné. Někdy je překvapivé i pro mně sledovat něco tak známého jako je Mléčná dráha  ;)

Som rad, ze tiez niekto pozoruje. Co sa tyka toho "cerveneho obluka" videl som ho tento vikend slabo volnym okom. Ale predtym som si ho tam nevsimol pocas 3 rokov. Aby som vedel, ze je tam, musel som prist do Rakuska. :)
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
Myzer
Příspěvky: 1231
Registrován: 28. 05. 2003, 18:31

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #14 od Myzer » 01. 11. 2005, 03:14


Dominik napsal: Ale bola už noc keď som videl tu mliečnu cestu podobne.

Ak to bolo v tejto oblasti oblohy a pozoroval si na Slovensku, tak tazko. Mapa je robena pre ine podmienky.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16

Uživatelský avatar
MaG
Příspěvky: 9956
Registrován: 06. 04. 2002, 21:22
Bydliště: Jablonec nad Nisou
Kontaktovat uživatele:

Detaily Mliecnej cesty

Příspěvek #15 od MaG » 01. 11. 2005, 04:57

Ten červený oblouk si nepamatuju, že by tam byl. Ty trhliny však byly vidět a místy dost nápadně (u Persea..)
Martin Gembec, Astronomické události
CG5 GT Adv., Celestron ED80/600+Vixen 0,67x, Orion Optics Newton CT 200, Canon 30Dmod + 5D


Zpět na “Deep-sky”

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 2 hosti