Astronomické fórum

Ďakujem. Musím povedať, že som si myslel, že nakresliť M42 je trocha jednoduchšie Ešte sa k nej budem musieť vrátiť, keď nazbieram viacej skúseností.

Pozorovanie 17.12.2022, TS Optics 72/432

Otvorená hviezdokopa M38 v Aurige bola v 72mm pri 48x pomerne nevýrazná, podarilo sa mi zakresliť asi 32 hviezd 10mag a slabších. Ostatné jasnejšie zakreslené hviezdy by už nemali byť členmi hviezdokopy. Hviezdkopa je tvorená reťazcami hviezd, ktoré mi pripomínajú akési neforemné X.

V tesnej blízkosti M38 sa nachádza ďalšia otvorená hviezdokopa NGC1907. Vo väčšom zornom poli ich pekne vidieť vedľa seba, NGC1907 iba ako malú nevýraznú škvrnku. Pri zv.144x sa javila ako veľmi slabé, kvapkovito predĺžené zjasnenie, v ktorom som rozlíšil 4 hviezdy - tri na JV konci a jednu na SZ konci.

Pozorovanie: 24.1.2023 , NGC 2392 Eskymák, 72/432 apo

Túto výnimočne jasnú planetárku som pozoroval už viackrát, ale vždy keď sa dá ju pozorujem znova. Tentokrát v 72mm apo aj so zakreslením. Eskymáka jednoznačne rozpoznáme už pri vyhľadávacom zväčšení 24x. V knihe The Caldwell objects píše O´Meara, že pri pozorovaní Eskymáka sa nemusíme báť použiť zväčšenie 100x na 1" priemeru teleskopu. V mojom prípade pri 72mm by to bolo až 280x. Ja dám s mojimi okulármi a Barlowom max. 216x. Planetárka je pri tomto zväčšení aj v takto malom refraktore velmi jasná. Centrálna hviezda je zreteľná, aj keď trochu splýva s velmi jasnou a koncentrovanou vnútornou obálkou hmloviny. Tá postupne prechádza do oveľa difúznejšej a slabšej vonkajšej obálky. Tvarovo je hmlovina takmer kruhová, pri menších zväčšeniach je rozoznateľný aj modrastý nádych.

24.1.2023 som pozoroval aj planetárnu hmlovinu NGC 2371. Táto hmlovina s magnitúdou 11,2 a uhlovým rozmerom cca 60" bola už na hrane detekovateľnosti so 72mm refraktorom. Nepomohol ani UHC, ani OIII. V podstate to bola obrovská ducharina, bočným videním bolo občas niečo vidno, ale ani velkosť ani tvar sa nedal rozpoznať. Obrázok je teda skôr vlastná tvorba.

Tak to je cenný úlovek, zvlášť při současných nic moc podmínkách. Podíval jsem se ze zvědavosti do Interstellarum Deep Sky Atlas a nemají ji tam jako "visible in 4-inch", ale až "visible in 8-inch".

Mike neviem, či sa to dá považovať za úlovok. Len som nakreslil škvrnu v mieste, kde mi občas niečo prebliklo. Inak podla oficiálnych údajov z rôznych zdrojov, čo sa s akým priemerom dá vidieť, by som s tou 72 nevidel ani polovicu z toho, čo som jednoznačne videl.

Spomienka na vianoce - NGC 2264 vianocny stromcek v Monocerovi. Velmi pekna otvorena hviezdokopa. Hmlovinu konus sa mi vykukat nepodarilo ani s filtrami.

Ahoj, ten konus vidím blbě i ve 450mm s UHC. Ale jeho poloha je dobře vidět i v malém dalekohledu. Pod tou špičkou stromečku, tedy pod tou jasnou hvězdou nejvíc na jih je nápadné prázdné místo, kde prakticky nejsou vidět hvězdy. A to je ten neviditelný konus.

NGC 2261 (Caldwell 46), pozorovane 21.2.2023

Hubblova premenna hmlovina je velmi vdacny objekt aj pre male priemery. Jednoznacne rozpoznatelna je uz pri zv.24x ako slaba rozmazana hviezda. Tato hmlovina velmi dobre znasa vyssie zväcsenia. Pozoroval som ju pri 108x kde bol pekne rozoznatelny jej tvar komety so siroko roztiahnutym chvostom homogennej jasnosti bez detailov. "Jadro komety" tvori premenna hviezda R Monocerotis, ktoru bolo pomerne dobre vidiet bocnym pohladom a obcas aj priamo. Vlastne len jej svetlo odrazene od prachovych castic mracna, ktore tuto hviezdu obklopuje. Podmienky pocas pozorovania boli podpriemerne, takze si myslim, ze za naozaj dobrych podmienok by mohla tato hmlovina v malom teleskope ukazat aj viac.

M108 (NGC 3556), pozorovane 21.2.2023

Táto galaxia bola už pre 72mm dosť náročný objekt. Pre jej pozorovanie je potrebné poznať správnu polohu galaxie a aj tak sa mi ju podarilo vidieť až po dlhšom koncentrovanom pozorovaní bočným videním (V TS 125 som ju videl bez problémov priamo). Začal som zv.24x, ktoré nič v danom mieste neukázalo. Skúsil som 48x a ani tu som nebol úspešný. Až pri zv.72x sa mi pomaly začalo objavovať veľmi jemné, ťažko viditeľné zjasnenie v tvare tučnejšej čiarky, ktorej predĺženie bolo celkom dobre definovateľné v smere cca V-Z. Zhruba v strede tejto čiarky občas preblikla hviezda 12mag.premietajúca sa pred galaxiou a kúsok ďalej JZ smerom ďalšia hviezda cca 12 mag. Pri vyšších zv. už galaxia definitívne zmizla.

13.3. sa vyjasnilo nad južným obzorom, tak som to využil a zakreslil som otvorenku M47. Táto hviezdokopa sa mi vždy velmi páčila. Niektorí astronómovia ju prirovnávajú k Plejádam z dôvodu, že ju podobne ako Plejády tvoria vo velkej miere hviezdy spektrálneho typu B. M47 obsahuje prinajmenšom 117 členov, z ktorých je niekolko 5, 6 a 7 magnitúdy. Zaberajú spolu priestor s priemerom cca 14 svetelných rokov. Nachádza sa v nej aj dvojhviezda Struve 1121.
Hviezdokopu tvorí iba zhluk hviezd v dolnej pravej štvrtine zorného poľa, ostatné je už okolie, ktoré ale podla mňa veľmi dobre dotvára celkový dojem.
M47 a okolie obsahuje aj niekoľko červených a oranžových hviezd, ktoré majú zreteľný červenkastý nádych. S velkou dávkou samopresviedčania som ešte usúdil, že hviezdy typu B vidím s jemne belasím odtieňom . Severne od M47 sa tiahne reťaz hviezd (ja som videl 3 kusy), ktoré smerujú na severo-východ. Posledná tretia hviezda by už mala byť členom ďalšej otvorenej hviezdokopy NGC 2423, ktorú som ale pri danom zväčšení nerozlíšil.

Pozorovanie 16.3.2023, NGC 2440 Planetárna hmlovina v súhvezdí Puppis.

Planetárnu hmlovinu je jasne vidieť už pri zv. 24x. Pozoroval som ju pri 216x, kedy bola stále veľmi dobre viditeľná bez filtra. Filtre v tomto prípade nemali takmer žiany prínos. Tvar hmloviny nebol dobre definovateľný. V podstate sa mi javila ako nejaký nepodarený obdĺžnik pretiahnutý v smere cca V-Z s jasnejšou centrálnou oblasťou, v ktorej preblikovala slabá hviezda. Samozrejme to nebola centrálna hviezda 17,5mag, jeden z najhorúcejších známych bielych trpaslíkov s teplotou okolo 200 000 °C. Niečo stelárne tam ale určite je.

M97 pozorované 18.3.2023, podmienky priemerné až jemne podpriemerné

Pekný jasný objekt aj v malom refraktore. Hmlovina je viditeľná priamo aj bez filtra, netreba sa ale báť použiť OIII ani v takomto malom priemere. Filter evidentne zvýrazní hmlovinu, aj keď je viditeľná iba ako takmer kruhový difúzny disk bez akýchkolvek detailov. Tie som sa pokúsil vypozorovať s väčším priemerom 125mm. Tu sa objavila tmavšia oblasť ako keby zarezaná zo S strany do disku hmloviny. Neviem, či to nebola len nejaká ilúzia, pretože z tejto strany by nemali byť nejaké výrazne tmavšie oblasti. No ale každopádne som tam tento zárez videl aj po 15 minútovej pauze. Oči sa mi vypozorovať nepodarilo, aj keď som si skoro oči vyočil. V 72 mm pri zv.86x začala na SV preblikovať blízka hviezda 11,8 mag.

Zajimave pozorovani. Podarilo se ti spatrit i to slabsi protazeni v E-W smeru. Mam pozorovani z obdobneho prumeru (82mm), ale z te nasi svetle Ricanske oblohy jsem zaznamenal jenom centralni cast. Tam se mi zase podarilo vykoukat nejake detaily



Mimochodem, ve stejnem zornem poli jsem si v 80mm refraku vsimnul dvojhvezdy a pozdeji pak v 100mm zjistil, ze je to ve skutecnosti trojhvezda. Jmeno jsem si nezapsal, ale na 99% to byla HU 709.

David1 píše: ↑20. 03. 2023, 09:15 Pozorovanie 16.3.2023, NGC 2440 Planetárna hmlovina v súhvezdí Puppis.

Planetárnu hmlovinu je jasne vidieť už pri zv. 24x. Pozoroval som ju pri 216x, kedy bola stále veľmi dobre viditeľná bez filtra. Filtre v tomto prípade nemali takmer žiany prínos. Tvar hmloviny nebol dobre definovateľný. V podstate sa mi javila ako nejaký nepodarený obdĺžnik pretiahnutý v smere cca V-Z s jasnejšou centrálnou oblasťou, v ktorej preblikovala slabá hviezda. Samozrejme to nebola centrálna hviezda 17,5mag, jeden z najhorúcejších známych bielych trpaslíkov s teplotou okolo 200 000 °C. Niečo stelárne tam ale určite je.

Hurá, Sasa se vrátil!
Já myslel že už nepozoruješ...
Petr