Vazeni a mili,
znovu sa trochu vratim k tej La Palme, ktoru sme navstivili zaciatkom jesene 2006, predovsetkym vsak k pozorovaniu, ktore je jednym z mala, ktore si este poriadne nedokazem vysvetlit. Upozornujem, ze prispevok je trochu dlhsi. Pocas vyhradne najlepsich pozorovacich podmienok, ktore sa vyskytli 2-3 noci, bolo mozne v polarnej oblasti a zvlast v Malom voze (a okolo Polarky) registrovat rozsiahle a na pohlad nerovnake zjasnenia, podobne slabym oblastiam
odtrhnutej Mliecnej cesty (ktora by tu vsak podla atlasov nemala byt). Registrovane neboli po celu noc, ale iba urcity cas, kedy sa podmienky zdali byt najlepsie. Postupne som sa dopracoval k niektorym moznym vysvetleniam:
1. To prve bude asi najzaujimavejsie. Koncom devätdesiatych rokov IRAS a DIRBE, dva satelity s FIR (far infrared) senzormi (100-250 micron range) zhromazdili data, na zaklade ktorych bolo jednoznacne zistene, ze severne od galaktickej roviny smerom ku galaktickemu polu sa rozkladaju rozsiahle prachove mraky (vzdialene asi 300 pc od galaktickej roviny). Prvykrat boli zachytene este v 60tych rokoch Palomarskou prehliadkou oblohy. Jedna sa o velky komplex centrovany zhruba na Polarku, ktory pokryva suhvezdia Velkej a Malej medvedice, Cephea, Zirafy a Rysa. Bez vynimky ako dolezita sucast medzihviezdneho materialu, skladaju sa z prachovych castic, vodika, kyslicnika uholnateho a dalsich zloziek. Tieto hmloviny maju reflexne (prach rozptyluje modre svetlo) aj emisne charakteristiky (hovori sa o cervenej emisii ERE, pasmo 600 - 1000 nanometrov). Preto na farebnych snimkoch su hmloviny modre aj cervene, cim
vytvaraju nadherne struktury.
Unikatne su ale v tom, ze neodrazaju, nerozptyluju alebo nesvietia kvoli ziare individualnej hviezdy alebo hviezdokopy (co je charakteristicke pre vacsinu hmlovin v rovine Mliecnej cesty). Spravne povedane, tieto hmloviny odrazaju svetlo a su ionizovane
celkovym vykonom vsetkych hviezd Mliecnej cesty! Tmave hmloviny na niektorych miestach (ako to napriklad amatersky pozoroval Dave Riddle na prachovom komplexe v Bykovi) skutocne svietia! Jedna sa teda o suvislu strukturu, hoci su na mnohych miestach tieto hmloviny velmi slabe, nie su rovnake a v niektorych oblastiach tvoria pekne zväzky a filamenty, ktorym by sa mala venovat aspon urcita pozornost. Tento negativny snimok (hmloviny su cierne) ukazuje cast tohto komplexu:
http://www.galaxyimages.com/IFPolarSpurDust.jpg
Je to prekvapujuce, ale historia vizualneho pozorovania v tomto pripade siaha hlboko do minulosti. Ak sa totiz v casoch pred vynalezom elektriny niekto o pozorovanie seriozne zaujimal, mal pravdepodobne moznost si na oblohe vsimnut veci, ktore uz nam v
dosledku svetelneho znecistenia unikaju. Uz William Herschel v roku 1811 zostavil zoznam 52 oblasti pozadia oblohy, ktore na neho posobili hmlistym dojmom. Nedaleko galaxii M81-82 popisuje 1,6
stupna velku oblast pokrytu belavou hmlovinou, ktora sa dnes stotoznuje s hmlovinou Vulkan:
http://www.galaxyimages.com/Volcano%20Nebula.jpg
V roku 2004 si jeden amatersky astronom na svojej fotke vyhotovenej na dialku kontrolovanym dalekohladom umiestnenym v horach Noveho
Mexika, vsimol v blizkosti galaxii M81-82 matnu smuhu (hmlovinu Vulkan), najjasnejsiu cast celeho tohto komplexu, pravdepodobne leziacou aj v dosahu skuseneho pozorovatela. Jej vizualne pozorovanie potvrdzuje nemecky astronom Arndt Latußeck binarom 20x77 a podla jeho slov pri MHV 6,1 mag. Navyse by mali byt v dosahu skuseneho pozorovatela aj dalsie casti. Napriklad Angel nebula:
http://antwrp.gsfc.nasa.gov/apod/image/ ... del_f1.jpg
Podobny komplex prachu sa pritom nachadza aj na juznej oblohe. David Malin nasiel dôkaz o tychto prachových mrakoch na niektorých zaberoch zo Siding Spring v Australii.
2. Druhym vysvetlenim by mohli byt odlahlejsie casti Mliecnej cesty. Bohuzial co je najhorsie, nemam presne zaznamenanu ich polohu a ani si ju po skoro pol roku uz presne nepamatam, takze nemozem porovnavat napr. s kresieb Mliecnej cesty, ktore boli v minulosti
vyhotovene znamymi astronomami (Pannekoek, Easton, Schmidt, Gaposhkin).
3. Slaba polarna ziara. Ako som spominal, hmliste oblasti neboli vidiet po celu noc, ale iba urcity cas v noci. Na druhej strane boli vidiet minimalne dve noci a objavovali sa na rovnakych miestach.
4. Gravitacne vlny, nemam este prilis predstavu o tom co to je, ale ako som zistil vznikaju vykyvami teploty a vetra (napr. prechod vetra cez pozemsky teren - napr. Pico de Teide) s malou zmenou v tlaku a su vyvolane poruchami v ionosfere, burkovymi mrakmi siahajucimi do troposfery alebo cyklonmi. Gravitacne vlny mozu byt
vidiet v nizsich castiach atmosfery (do 10 km). Vyssie v atmosfere (80-100km), gravitacné vlny môzu byt vidiet ako pohybujuce sa pasy atmosferického airglowu. Mozu byt vidiet volnym okom a nemusia mat vylucne horizontalny alebo vertikalny priebeh. Ich jas je porovnatelny s jasom slabsich casti pyramidy zodiakalneho svetla. Pre predstavu:
http://sprg.ssl.berkeley.edu/atmos/colorado.jpg
http://www.geocities.com/CapeCanaveral/ ... /agw-g.jpg
http://sprg.ssl.berkeley.edu/atmos/airglow_mcdonald.gif
Bol by som rad za akukolvek informaciu, ktora sa tyka tohto prispevku. Osobne sa priklanam k vysvetleniam 1 a 2, ale hladam dalej.
Zjasnenia v okoli severneho polu
Zjasnenia v okoli severneho polu
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Zjasnenia v okoli severneho polu
Aj v S&T pár čísiel dozadu bolo písané práve o tomto hmlistom priestore. Na fotografiách s vysokým kontrastom to vyzerá ako normálna zamračená obloha.
Pred pár dňami uverejnil Tony Hallas snímku M81, o ktorej si myslel, že mu namrzol čip. V skutočnosti zachytil práve tú jemnú hmlovinu.
http://www.astropix.com/wp/2007/03/10/deep-m81/
Verím, že si videl práve toto.
Pred pár dňami uverejnil Tony Hallas snímku M81, o ktorej si myslel, že mu namrzol čip. V skutočnosti zachytil práve tú jemnú hmlovinu.
http://www.astropix.com/wp/2007/03/10/deep-m81/
Verím, že si videl práve toto.
mail to:fun2mas(at)gmail.com
Zjasnenia v okoli severneho polu
Ak existuje olymp pozorovatelskej astronomie, tak nim nepochybne su tieto pozorovania. Myslim, ze neprehanam ak napisem, ze Myzer prekrocil pomyselnu ciaru bezneho amaterskeho pozorovania a stanul na poli neoranom - doslova high-level alebo top pozorovacej astronomie vobec....veci, o ktorych sa ostatnym pozorovatelom ani nesniva a aj v vo svetovom meradle by ste ich napocitali na prstoch. Velmi ma to tesi a drzim mu palce...
Pocas Ciest za tmou sme postupne prekonavali jeden milnik za druhym. Na zaciatku som ani nevedel co je to protisvit a dnes ho nepokladam, za nieco neobvykle... Je to vyvoj kazdeho z nas. Cesty za tmou (StarTatry, StarAustria a nakoniec StarLaPalma) bola velka skola pre vsetkych ucastnikov. Spolocne sme si posunuli hranice velmi daleko ... avsak pozorovania o ktorych napisal prave Myzer sa mi zdaju byt este dalej a tie nauzasnejsie (uz ta moznost, ze sa to da) od doby, co sa venujem astronomii.
Tuto jar ideme na Tenerife a je vysoka pravdepodobnost, ze Myzer pojde s nami.
Dufam, ze sa tento pozorovaci sen naplni.
Pocas Ciest za tmou sme postupne prekonavali jeden milnik za druhym. Na zaciatku som ani nevedel co je to protisvit a dnes ho nepokladam, za nieco neobvykle... Je to vyvoj kazdeho z nas. Cesty za tmou (StarTatry, StarAustria a nakoniec StarLaPalma) bola velka skola pre vsetkych ucastnikov. Spolocne sme si posunuli hranice velmi daleko ... avsak pozorovania o ktorych napisal prave Myzer sa mi zdaju byt este dalej a tie nauzasnejsie (uz ta moznost, ze sa to da) od doby, co sa venujem astronomii.
Tuto jar ideme na Tenerife a je vysoka pravdepodobnost, ze Myzer pojde s nami.
Dufam, ze sa tento pozorovaci sen naplni.
Zjasnenia v okoli severneho polu
Pavuk_ napsal: Ak existuje olymp pozorovatelskej astronomie, tak nim nepochybne su tieto pozorovania. Myslim, ze neprehanam ak napisem, ze Myzer prekrocil pomyselnu ciaru bezneho amaterskeho pozorovania a stanul na poli neoranom - doslova high-level alebo top pozorovacej astronomie vobec....veci, o ktorych sa ostatnym pozorovatelom ani nesniva a aj v vo svetovom meradle by ste ich napocitali na prstoch. Velmi ma to tesi a drzim mu palce...
Na olympe teraz sidli S. J. O´Meara, tak sa ho mozem opytat mailom co si o tom mysli (ale nechce sa mi to teraz prekladat). Napisal som nieco aj na CN, tak uvidim ake budu rano reakcie. Kazdopadne sme nevideli tu cast (ktora je najjasnejsia) vedla galaxii M81-M82, pretoze vychadzali vyssie az nad ranom. Bolo by pekne tomu verit (je to len jedna z moznosti, ktora nemusi byt spravna), ale tie hmloviny su velmi slabe, kazdopadne na juznej oblohe vraj takisto existuje nieco podobne, pravdepodobne blizke hmloviny, ktore si pozorovatelia zamienali s magellanovym prudom.
Pavuk_ napsal: Pocas Ciest za tmou sme postupne prekonavali jeden milnik za druhym. Na zaciatku som ani nevedel co je to protisvit a dnes ho nepokladam, za nieco neobvykle... Je to vyvoj kazdeho z nas. Cesty za tmou (StarTatry, StarAustria a nakoniec StarLaPalma) bola velka skola pre vsetkych ucastnikov. Spolocne sme si posunuli hranice velmi daleko ... avsak pozorovania o ktorych napisal prave Myzer sa mi zdaju byt este dalej a tie nauzasnejsie (uz ta moznost, ze sa to da) od doby, co sa venujem astronomii.
Cesty za tmou boli zaujimave a bol to postupny proces. To vsetko okolo toho sa neda vycitat z knihy, ale treba to zazit niekedy doslova na vlastnej kozi. Ani sa to neda zazit sam, ale spolu, ucit sa jeden od druheho. Postupom casu sme do tohto procesu zapracovali aj dalsich ludi a som rad, ze ak sa organizuje nejaka oddychova akcia, zacina prilakavat stale viac ludi, ktori mozno kedysi aj trochu vahali. Samozrejme teraz je tu uz aj trochu vacsia predstava o pozorovani ako takom, ako bola napriklad este pred dvomi rokmi.
Space is never empty. Just as the most perfect vacuum contains countless virtual particles, so the emptiest eyepiece field holds multitudes of undiscovered galaxies.
Na olympe teraz sidli S. J. O´Meara, tak sa ho mozem opytat mailom co si o tom mysli (ale nechce sa mi to teraz prekladat). Napisal som nieco aj na CN, tak uvidim ake budu rano reakcie. Kazdopadne sme nevideli tu cast (ktora je najjasnejsia) vedla galaxii M81-M82, pretoze vychadzali vyssie az nad ranom. Bolo by pekne tomu verit (je to len jedna z moznosti, ktora nemusi byt spravna), ale tie hmloviny su velmi slabe, kazdopadne na juznej oblohe vraj takisto existuje nieco podobne, pravdepodobne blizke hmloviny, ktore si pozorovatelia zamienali s magellanovym prudom.
Pavuk_ napsal: Pocas Ciest za tmou sme postupne prekonavali jeden milnik za druhym. Na zaciatku som ani nevedel co je to protisvit a dnes ho nepokladam, za nieco neobvykle... Je to vyvoj kazdeho z nas. Cesty za tmou (StarTatry, StarAustria a nakoniec StarLaPalma) bola velka skola pre vsetkych ucastnikov. Spolocne sme si posunuli hranice velmi daleko ... avsak pozorovania o ktorych napisal prave Myzer sa mi zdaju byt este dalej a tie nauzasnejsie (uz ta moznost, ze sa to da) od doby, co sa venujem astronomii.
Cesty za tmou boli zaujimave a bol to postupny proces. To vsetko okolo toho sa neda vycitat z knihy, ale treba to zazit niekedy doslova na vlastnej kozi. Ani sa to neda zazit sam, ale spolu, ucit sa jeden od druheho. Postupom casu sme do tohto procesu zapracovali aj dalsich ludi a som rad, ze ak sa organizuje nejaka oddychova akcia, zacina prilakavat stale viac ludi, ktori mozno kedysi aj trochu vahali. Samozrejme teraz je tu uz aj trochu vacsia predstava o pozorovani ako takom, ako bola napriklad este pred dvomi rokmi.
Space is never empty. Just as the most perfect vacuum contains countless virtual particles, so the emptiest eyepiece field holds multitudes of undiscovered galaxies.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Zjasnenia v okoli severneho polu
Myzer napsal:
Na olympe teraz sidli S. J. O´Meara, tak sa ho mozem opytat mailom co si o tom mysli (ale nechce sa mi to teraz prekladat). Napisal som nieco aj na CN, tak uvidim ake budu rano reakcie.
Kontakt na O'Mearu mi nie je znamy (snad len sprostredkovane cez redakciu S&T). Asi ma rad svoj klud na Havaji a nepusta sa do ziadnych internetovych diskusii ani na amastre nie je. Je ho mozne stretnut na TSP, kde chodi dost casto.
BTW hlavne napis na amastro (a nie na CN )
Na olympe teraz sidli S. J. O´Meara, tak sa ho mozem opytat mailom co si o tom mysli (ale nechce sa mi to teraz prekladat). Napisal som nieco aj na CN, tak uvidim ake budu rano reakcie.
Kontakt na O'Mearu mi nie je znamy (snad len sprostredkovane cez redakciu S&T). Asi ma rad svoj klud na Havaji a nepusta sa do ziadnych internetovych diskusii ani na amastre nie je. Je ho mozne stretnut na TSP, kde chodi dost casto.
BTW hlavne napis na amastro (a nie na CN )