Zdravím, 23.12.03 21:50 - 22:30 SEČ jsem
pozoroval Saturn. Hlavním cílem pozorování
však bylo (po několika neúspěšných pokusech)
najít měsíc Rhea. (Titan 8.3mag, Rhea 9.7mag)
Podmínky byly velice dobré, až na to, že v
době pozorování bylo -18°C. Měsíc Rhea měl
zrovna západní elongaci a na opačné straně
svítil Titan. Použil jsem R 60/700 se
zvětšením 56x a 175x. Dlouho jsem pozoroval
oblast kde by měl být Rhea, ale nic!
Možná, že jsem jej i zahlédl, ale připisoval
jsem to mému vjemu. Měnil jsem 56x za 175x,
a naopak, ale pořád bezvýsledně. Zkoušel jsem
zastiňovat Saturn = schovávat za zorné pole,
ale tato metoda se vůbec neosvědčila. Zkoušel
jsem různá boční vidění, šilhání, dívání
se do prázdna, ale nic, párkrát jsem jej
spatřil, ale nemohl jsem si to ověřit, vždy
to bylo jen ... jako by to byl vjem.
Nakonec jsem přišel na metodu: Zadívám se
ostře na Saturn a prohlížím si jej, potom
bočním viděním pohlédnu na Titana a hned se
bočním viděním podívám na oblast, kde by měl
být Rhea, přitom stále vnímám Titana a jako
bych porovnával vzdálenosti od kotouče
Saturna. A opravdu měsíček Rhea se mi
objevoval při každém takovém pohledu.
Rhea byl v polovině vzdálenosti Titana
od kotouče. Rhea je velice slabý, skoro
neviditelný, často zaniká, prostě tvrdý
oříšek. Toto pozorování hodnotím jako velmi
náročné a jsem rád, že jsem konečně Rheu
viděl!!! Potom jsem jej viděl i pod 56x.
Titan je jasnější a dále od kotouče. Rhea
je slabší a k tomu ještě blíže ke kotouči,
takže jej Saturn dokonale přezařuje a se
60 mm objektivem.... .
Přeji příjemné prožití svátků vánočních,
bohatého Ježíška a super Silvestra a pořádnou
kapkou alkoholu.
Ahoj Peťa.
Měsíček Rhea v R 60/700
Měsíček Rhea v R 60/700
Refraktory achromáty: Celestron C4-R 102/1000mm, Sky-Watcher 80/400mm, Hama 60/700mm. Triedry: Fomei 10x50, Bushnell 8x40
Měsíček Rhea v R 60/700
A ako tento ďalekohľad zvláda 175x zväčšenie?
Zaujímalo by ma, ako v ňom potom vyzerá Jupiter, či len dva pásy, alebo aj nejaký ten slabý detail navyše.
Pýtam sa preto, lebo pozorujem s Malokukom, 6mm Huygens okulárom (s takými dvomi mrňavými šošovkami, pár krát som ho rozoberal, je v ňom trochu prachu a tak) a prevratným hranolom (ktorý ukazuje taký zárez na rozostrených hviezdach a po zaostrení sú hviezdy slabo zdvojené) a pri 67x som na Jupiteri videl celkom zreteľne 2 hlavné pásy (jeden tenší a druhý širší), tretí tenký pás na juhu sa pri troche sústredenia dal tiež vytušiť a takisto aj nejaké nehomogenity v jednom z dvoch hlavných pásov.
Je 60/700 lepším prístrojom na planéty ako 80/400 alebo 80mm objektív predsalen vyhrá pre lepšiu rozlišovaciu schopnosť a lepší kontrast? Viem, že 175 násobné zväčšenie by sa na 80/400 nedalo v žiadnom prípade naložiť kvôli farbám a zaujalo ma, že niekto ho nakladá na 60/700 - čo by teoreticky nemal mať takú farebnú vadu, ale predsalen je to už skoro 3D!!! zväčšenie.
Je mi samozrejme jasné, že už aj obyčajný dobson 150/1200 so setovým okulárom musí poskytnúť rádovo lepší pohľad na planéty ako tieto dva prístroje, ale aj tak som zvedavý na ten 60/700.
Pretože ak by bol ten 60/700 na planétach o dosť lepší ako 80/400, tak by som si aj nejaký taký ďalekohľad zadovážil a potom by som bol, čo sa týka ďalekohľadov vybavený na celý život. Na DSO by som mal 80/400 so slušným priemerom objektívu a na planéty a mesiac by som mal to dlhé 70cm ohnisko. Samozrejme taký 90/900 by asi prekonal túto dvojicu a taký dobson by bol rádovo lepší, ale proste chcem vedieť, či by to vôbec stálo za zváženie.
Ak niekoho poburujem oživovaním 10 rokov starých tém, či mojimi úvahami o astrotechnike, tak sa ospravedlňujem.
Zaujímalo by ma, ako v ňom potom vyzerá Jupiter, či len dva pásy, alebo aj nejaký ten slabý detail navyše.
Pýtam sa preto, lebo pozorujem s Malokukom, 6mm Huygens okulárom (s takými dvomi mrňavými šošovkami, pár krát som ho rozoberal, je v ňom trochu prachu a tak) a prevratným hranolom (ktorý ukazuje taký zárez na rozostrených hviezdach a po zaostrení sú hviezdy slabo zdvojené) a pri 67x som na Jupiteri videl celkom zreteľne 2 hlavné pásy (jeden tenší a druhý širší), tretí tenký pás na juhu sa pri troche sústredenia dal tiež vytušiť a takisto aj nejaké nehomogenity v jednom z dvoch hlavných pásov.
Je 60/700 lepším prístrojom na planéty ako 80/400 alebo 80mm objektív predsalen vyhrá pre lepšiu rozlišovaciu schopnosť a lepší kontrast? Viem, že 175 násobné zväčšenie by sa na 80/400 nedalo v žiadnom prípade naložiť kvôli farbám a zaujalo ma, že niekto ho nakladá na 60/700 - čo by teoreticky nemal mať takú farebnú vadu, ale predsalen je to už skoro 3D!!! zväčšenie.
Je mi samozrejme jasné, že už aj obyčajný dobson 150/1200 so setovým okulárom musí poskytnúť rádovo lepší pohľad na planéty ako tieto dva prístroje, ale aj tak som zvedavý na ten 60/700.
Pretože ak by bol ten 60/700 na planétach o dosť lepší ako 80/400, tak by som si aj nejaký taký ďalekohľad zadovážil a potom by som bol, čo sa týka ďalekohľadov vybavený na celý život. Na DSO by som mal 80/400 so slušným priemerom objektívu a na planéty a mesiac by som mal to dlhé 70cm ohnisko. Samozrejme taký 90/900 by asi prekonal túto dvojicu a taký dobson by bol rádovo lepší, ale proste chcem vedieť, či by to vôbec stálo za zváženie.
Ak niekoho poburujem oživovaním 10 rokov starých tém, či mojimi úvahami o astrotechnike, tak sa ospravedlňujem.
triéder 8x60 z lidlu
SW 80/400 na AZ-3
SW heritage 130/650
setové okuláre 25 a 10 mm + 6 mm okulár s nápisom 4 mm (asi Huygens)
SW 80/400 na AZ-3
SW heritage 130/650
setové okuláre 25 a 10 mm + 6 mm okulár s nápisom 4 mm (asi Huygens)
Měsíček Rhea v R 60/700
Ulkesh: Nejseš Hobit? Refráček 60/700 je trochu lepší na planety, než malokuk. Větší zvětšení jak 2D je ale u obou přístrojů (u malokuka to platí víc) moc a každý bude bar. vadu tolerovat jinak. Já bych radši pozoroval tím 60mm. Zrovna tak bych radši pozoroval planety refraktorem 90/900, než refrákem 150/750.
Refraktor achromát VOD Turnov 172/1654 refraktor TS ED 102/714 triedr Nikon Monarch 7/ 8x30, triedr VIXEN Foresta 8x56 WP, triedr Kowa BD 8x32 XD Prominar
http://planety.g6.cz/
http://planety.g6.cz/
Měsíček Rhea v R 60/700
Vďaka za odpoveď. Bol som len zvedavý. Do toho 60/700 asi aj tak nepôjdem, lebo to bude samý plast, roztrasená montáž a pod.
Keby vyrábali refraktor 60/700 alebo ešte lepšie 60/900 z čisto kovových častí a dobre vytienený, tak by to na AZ-4 nemuselo byť vôbec zlé, ak by k tomu bol naozaj kvalitný hranol/zrkadielko a dobré okuláre. Samozrejme potom by aj dobson 150/1200 vyšiel cenovo lepšie a o výkone ani nehovorím - ale to nechcem - hvezdárstvo je mojím koníčkom, nie koňom - veď na svete aj toľko iných vecí, všakže
Inak vidím, že ešte v roku 2003 sa pozorovalo kadečím
Pamätám si vtedy ten ošiaľ s opozíciou Marsu, keď sa kvôli tomu kupovali ďalekohľady.
Ak som príliš OT, ospravedlňujem sa - asi by to malo patriť do astrotechniky. V súvislosti s mojou otázkou som si lepšiu tému nenašiel.
Takže ak je treba, mažte ma.
Keby vyrábali refraktor 60/700 alebo ešte lepšie 60/900 z čisto kovových častí a dobre vytienený, tak by to na AZ-4 nemuselo byť vôbec zlé, ak by k tomu bol naozaj kvalitný hranol/zrkadielko a dobré okuláre. Samozrejme potom by aj dobson 150/1200 vyšiel cenovo lepšie a o výkone ani nehovorím - ale to nechcem - hvezdárstvo je mojím koníčkom, nie koňom - veď na svete aj toľko iných vecí, všakže
Inak vidím, že ešte v roku 2003 sa pozorovalo kadečím
Pamätám si vtedy ten ošiaľ s opozíciou Marsu, keď sa kvôli tomu kupovali ďalekohľady.
Ak som príliš OT, ospravedlňujem sa - asi by to malo patriť do astrotechniky. V súvislosti s mojou otázkou som si lepšiu tému nenašiel.
Takže ak je treba, mažte ma.
triéder 8x60 z lidlu
SW 80/400 na AZ-3
SW heritage 130/650
setové okuláre 25 a 10 mm + 6 mm okulár s nápisom 4 mm (asi Huygens)
SW 80/400 na AZ-3
SW heritage 130/650
setové okuláre 25 a 10 mm + 6 mm okulár s nápisom 4 mm (asi Huygens)