Modra je malokarpatské mesto 29km od Bratislavy. Jediné rušivé svetlo je asi Bratislava. Priamo na pozorovacie miesto vedie cesta (v noci na nej nechodia žiadne autá). Výhľad je na všetky strany až na západ kde
sú nízke kopce. Plocha je trávnatá a rovná.
Malé Karpaty-Modra
Malé Karpaty-Modra
Dominik napsal: Modra je malokarpatské mesto 29km od Bratislavy. Jediné rušivé svetlo je asi Bratislava. Priamo na pozorovacie miesto vedie cesta (v noci na nej nechodia žiadne autá). Výhľad je na všetky strany až na západ kde
sú nízke kopce. Plocha je trávnatá a rovná.
Kde v Modre ?
A Modra nerusi ?
sú nízke kopce. Plocha je trávnatá a rovná.
Kde v Modre ?
A Modra nerusi ?
Malé Karpaty-Modra
Asi si mal na mysli Modra-Piesok alebo Zochovu chatu. Modra je presvetlena az prilis. 
Velmi dobra lokalita je aj oblast nad Limbachom Knazny vrch "tri kamanne kopce" ale nie v zime, preto ze tam nema kto odhrnut sneh. Prijazdova cesta je tam asfaltova a priestor na pozorovanie je rozsiahly. Bratislava velmi nerusi.
Velmi dobra lokalita je aj oblast nad Limbachom Knazny vrch "tri kamanne kopce" ale nie v zime, preto ze tam nema kto odhrnut sneh. Prijazdova cesta je tam asfaltova a priestor na pozorovanie je rozsiahly. Bratislava velmi nerusi.
Malé Karpaty-Modra
PPos napsal: Asi si mal na mysli Modra-Piesok alebo Zochovu chatu. Modra je presvetlena az prilis.
Velmi dobra lokalita je aj oblast nad Limbachom Knazny vrch "tri kamanne kopce" ale nie v zime, preto ze tam nema kto odhrnut sneh. Prijazdova cesta je tam asfaltova a priestor na pozorovanie je rozsiahly. Bratislava velmi nerusi.Naposledy v Modre-Piesok som si pripadal ako v Tatrach Tuto sobotu by som mal mat zapozicany SQM (Unihedron) takze nabuduce posudime podmienky kvantitativne (a nielen tam).
Velmi dobra lokalita je aj oblast nad Limbachom Knazny vrch "tri kamanne kopce" ale nie v zime, preto ze tam nema kto odhrnut sneh. Prijazdova cesta je tam asfaltova a priestor na pozorovanie je rozsiahly. Bratislava velmi nerusi.Naposledy v Modre-Piesok som si pripadal ako v Tatrach Tuto sobotu by som mal mat zapozicany SQM (Unihedron) takze nabuduce posudime podmienky kvantitativne (a nielen tam).
Malé Karpaty-Modra
Možná by to spíš patřilo pod astronomický humor, dlouho mi to trvalo, než jsem se zorientoval a našel tento a následující : 
http://www.astro-forum.cz/cgi-bin/yabb/ ... tart=15#19
http://www.astro-forum.cz/cgi-bin/yabb/ ... tart=15#19
lepší rada žádná než špatná
milantos(šnek)centrum(puntík) cz
milantos(šnek)centrum(puntík) cz
Malé Karpaty-Modra
Pavuk_ napsal:
Naposledy v Modre-Piesok som si pripadal ako v Tatrach Tuto sobotu by som mal mat zapozicany SQM (Unihedron) takze nabuduce posudime podmienky kvantitativne (a nielen tam).Tak na to posudenie sa velmi tesim. Ziadne hodnoty len tak z brucha podla pocitov. Naposledy tam bolo pocasie vinikajuce.
Verim ze sa podelis s pracou s SQM.
Naposledy v Modre-Piesok som si pripadal ako v Tatrach Tuto sobotu by som mal mat zapozicany SQM (Unihedron) takze nabuduce posudime podmienky kvantitativne (a nielen tam).Tak na to posudenie sa velmi tesim. Ziadne hodnoty len tak z brucha podla pocitov. Naposledy tam bolo pocasie vinikajuce.
Verim ze sa podelis s pracou s SQM.
Malé Karpaty-Modra
Pavuk_ napsal:
Kde v Modre ?
A Modra nerusi ?
Nie je to priamo v Modre, ale nad Modrou. Asi tak 1km od Modry. Vedie tam taká cesta smerom ku kopcom, je tam taká plocha. V Modre som zažil raz naozaj nádhernú oblohu, na oblohe sa snaď ani nenašlo miesto kde by nebola hviezda. ;D Ešte nemám preskúmané celé okolie Modry, možno ešte nájdem dobré miesto na pozorovanie. Myslím tým, že ja som Modru a okolie a Karpaty prešiel po turistickej stránke celé, ale neskúmal som ako sú vhodné miesta na pozorovanie. Rozhodne si myslím, že je to veľmi dobré miesto na pozorovanie, bohužiaľ teraz nemám moc čas chodiť do Modry(moji rodičia nemajú auto, takže aj v Modre musím chodiť na pozorovacie stanovisko peši).
Modranskú hvezdáreň samozrejme poznám.
Kde v Modre ?
A Modra nerusi ?
Nie je to priamo v Modre, ale nad Modrou. Asi tak 1km od Modry. Vedie tam taká cesta smerom ku kopcom, je tam taká plocha. V Modre som zažil raz naozaj nádhernú oblohu, na oblohe sa snaď ani nenašlo miesto kde by nebola hviezda. ;D Ešte nemám preskúmané celé okolie Modry, možno ešte nájdem dobré miesto na pozorovanie. Myslím tým, že ja som Modru a okolie a Karpaty prešiel po turistickej stránke celé, ale neskúmal som ako sú vhodné miesta na pozorovanie. Rozhodne si myslím, že je to veľmi dobré miesto na pozorovanie, bohužiaľ teraz nemám moc čas chodiť do Modry(moji rodičia nemajú auto, takže aj v Modre musím chodiť na pozorovacie stanovisko peši).
Modranskú hvezdáreň samozrejme poznám.
Malé Karpaty-Modra
Ahojte! Tak všetkých pozdravujem z nového domu. Nezakladám zbytočne nejakú novú tému a tento príspevok bude trochu mimo.
Tak sme sa (som sa spolu s rodičmi) presťahovali do domu v Modre. Je to tu naozaj super. Ešte nemáme zariadený dom, ale už v ňom spávam. S dobsonom som pozoroval v dome zatiaľ iba raz. A to sa vyjasnilo iba na pár minút. Pozorovanie bolo však veľmi pekné a dobré. Keďže je na dome terasa pozorujem cez pracovný týždeň z nej. Pozorovať môžem do noci iba v piatok a v sobotu, nuž, ale teraz je fakt hrozné a premenlivé počasie. Stačí keď pozorujem na záhrade. Raz sa tu vyjasnilo na dlhšie a pozoroval som iba vlastným okom. Obloha bola (dokonca priamo v Modre) výborná! Ale teraz už naozaj k téme.
Hoci som s otcom už od malička chodil po lesoch v Karpatoch, po dlhom čase som sa tu prechádzal nad Modrou a miest kde by sa dalo pozorovať, bola by tam dobrá obloha a dostupná cesta je tam fakt veľa. Mám v pláne pozorovať na viacerích miestach a zistiť kde sú najlepšie podmienky a najlepšia obloha. Ale to všetko až cez prázdniny lebo teraz mám málo času. Každý astronóm je v dome vítaný!
Tak sme sa (som sa spolu s rodičmi) presťahovali do domu v Modre. Je to tu naozaj super. Ešte nemáme zariadený dom, ale už v ňom spávam. S dobsonom som pozoroval v dome zatiaľ iba raz. A to sa vyjasnilo iba na pár minút. Pozorovanie bolo však veľmi pekné a dobré. Keďže je na dome terasa pozorujem cez pracovný týždeň z nej. Pozorovať môžem do noci iba v piatok a v sobotu, nuž, ale teraz je fakt hrozné a premenlivé počasie. Stačí keď pozorujem na záhrade. Raz sa tu vyjasnilo na dlhšie a pozoroval som iba vlastným okom. Obloha bola (dokonca priamo v Modre) výborná! Ale teraz už naozaj k téme.
Hoci som s otcom už od malička chodil po lesoch v Karpatoch, po dlhom čase som sa tu prechádzal nad Modrou a miest kde by sa dalo pozorovať, bola by tam dobrá obloha a dostupná cesta je tam fakt veľa. Mám v pláne pozorovať na viacerích miestach a zistiť kde sú najlepšie podmienky a najlepšia obloha. Ale to všetko až cez prázdniny lebo teraz mám málo času. Každý astronóm je v dome vítaný!
Malé Karpaty-Modra
PPos napsal:
Tak na to posudenie sa velmi tesim. Ziadne hodnoty len tak z brucha podla pocitov. Naposledy tam bolo pocasie vinikajuce.
Verim ze sa podelis s pracou s SQM.
Zatial mam dve merania:
Datum: 25.5.2006 Cas: 0h00-3h00 CEST (UT+2),
Miesto: AGO Modra-Piesok, SK, EU
Poloha: 48d22.4N, 17d16.4E Nadmorská výška: 530m Jas oblohy: 20.95 MSA (cas: 2h00, obor: “SQM”)
MHV: +6.6 mag (V) v Dra (zenit) (bocnym videnim, bez velkych obtiazi)
Poznámka:
- k MHV: hlava Draka, hviezda viz.6.6mag , spektr. A2
- k meraniu jasu: individualne merania boli medzi 20.92-20.98,
okolo 1h, pri ustupujucej oblacnosti, 20.85 MSA, merane na skale, blizo anteny GPS (za prostrednou kupolou), vyvysene miesto s horizontom s 0 az 10 max. 15d.
- k polohe: poloha podla GPS,
Podmienky: S/T/D: - / 8-9 / 4
Meteo situácia:
Teplota: ~ 10-13st.C
Oblačnosť: 0%, uplne jasno, chladno, nahle (ocakavane) vyjasnenie po prechode fronty
Vietor: stredne silny vietor,
Situácia: - večer: uplne zatiahnute, mrholenie, nizka a stredna oblacnost, -okolo polnoci: postupne pretrhavanie oblacnosti a o ~1h jasno, iba na vychode rovnobezne s horizontom pas oblacnosti, neskor uplne jasno az do svitania,
-----
Datum: 20.3.2006 Cas: 21h00-23h50 CET (UT+1),
Miesto: AGO Modra-Piesok, SK, EU
Poloha: 48d22.4N, 17d16.4E Nadmorská výška: 530m Jas oblohy: 21.0 MSA (cas: 22h00, obor: “SQM”)
MHV: +6.4 mag (V) v UMa (zenit) (bez vacsich obtiazi)
Poznámka:
- k MHV: slabsia netestovana, ale odhadujem +6.5 mag by bola vidiet tiez s urcitymi obtiazami,
(zdroj:Gnomnonicky Atlas, farebny index B-V<0.5)
- k meraniu jasu: individualne merania boli medzi 20.95-21.1,
pri naklone 45st. na smer Bratislava, kde nad horizontom bol viditelne zjasnenie do vysky ~20st. hodnota klesla na 20.75 MSA,
merane na skale, blizo anteny GPS (za prostrednou kupolou), vyvysene miesto s horizontom s 0 az 10 max. 15d.
- k polohe: poloha podla GPS,
Podmienky:
S/T/D: 7 / 8 / 4
(vid dodatok)
Poznamka: bola velmi dobra a pred polnocou situacia o nieco este zlepsuje
Meteo situácia:
Teplota: +5st.C
Oblačnosť: 0%, uplne jasno, v niznine jemny opar po zotmeni
Vietor: skoro bezvetrie, iba okolo 22h citime zavan slabeho vetra iba obcas
Situácia: snehova pokryvka na luke.
Tak na to posudenie sa velmi tesim. Ziadne hodnoty len tak z brucha podla pocitov. Naposledy tam bolo pocasie vinikajuce.
Verim ze sa podelis s pracou s SQM.
Zatial mam dve merania:
Datum: 25.5.2006 Cas: 0h00-3h00 CEST (UT+2),
Miesto: AGO Modra-Piesok, SK, EU
Poloha: 48d22.4N, 17d16.4E Nadmorská výška: 530m Jas oblohy: 20.95 MSA (cas: 2h00, obor: “SQM”)
MHV: +6.6 mag (V) v Dra (zenit) (bocnym videnim, bez velkych obtiazi)
Poznámka:
- k MHV: hlava Draka, hviezda viz.6.6mag , spektr. A2
- k meraniu jasu: individualne merania boli medzi 20.92-20.98,
okolo 1h, pri ustupujucej oblacnosti, 20.85 MSA, merane na skale, blizo anteny GPS (za prostrednou kupolou), vyvysene miesto s horizontom s 0 az 10 max. 15d.
- k polohe: poloha podla GPS,
Podmienky: S/T/D: - / 8-9 / 4
Meteo situácia:
Teplota: ~ 10-13st.C
Oblačnosť: 0%, uplne jasno, chladno, nahle (ocakavane) vyjasnenie po prechode fronty
Vietor: stredne silny vietor,
Situácia: - večer: uplne zatiahnute, mrholenie, nizka a stredna oblacnost, -okolo polnoci: postupne pretrhavanie oblacnosti a o ~1h jasno, iba na vychode rovnobezne s horizontom pas oblacnosti, neskor uplne jasno az do svitania,
-----
Datum: 20.3.2006 Cas: 21h00-23h50 CET (UT+1),
Miesto: AGO Modra-Piesok, SK, EU
Poloha: 48d22.4N, 17d16.4E Nadmorská výška: 530m Jas oblohy: 21.0 MSA (cas: 22h00, obor: “SQM”)
MHV: +6.4 mag (V) v UMa (zenit) (bez vacsich obtiazi)
Poznámka:
- k MHV: slabsia netestovana, ale odhadujem +6.5 mag by bola vidiet tiez s urcitymi obtiazami,
(zdroj:Gnomnonicky Atlas, farebny index B-V<0.5)
- k meraniu jasu: individualne merania boli medzi 20.95-21.1,
pri naklone 45st. na smer Bratislava, kde nad horizontom bol viditelne zjasnenie do vysky ~20st. hodnota klesla na 20.75 MSA,
merane na skale, blizo anteny GPS (za prostrednou kupolou), vyvysene miesto s horizontom s 0 az 10 max. 15d.
- k polohe: poloha podla GPS,
Podmienky:
S/T/D: 7 / 8 / 4
(vid dodatok)
Poznamka: bola velmi dobra a pred polnocou situacia o nieco este zlepsuje
Meteo situácia:
Teplota: +5st.C
Oblačnosť: 0%, uplne jasno, v niznine jemny opar po zotmeni
Vietor: skoro bezvetrie, iba okolo 22h citime zavan slabeho vetra iba obcas
Situácia: snehova pokryvka na luke.
Malé Karpaty-Modra
Ako sa dá vysvetliť, že pri svetlejšom pozadí - 20.95 MSA - bola MHV +6.6 a naopak pri tmavšom pozadí - 21.0 MSA - bola MHV + 6.4 ?
mail to:fun2mas(at)gmail.com
Malé Karpaty-Modra
FunTomas napsal: Ako sa dá vysvetliť, že pri svetlejšom pozadí - 20.95 MSA - bola MHV +6.6 a naopak pri tmavšom pozadí - 21.0 MSA - bola MHV + 6.4 ?
dobra otazka, aj mna to napadlo...
1) MHV +6.6, jas 20.95 MSA
2) MHV +6.4, jas 21.0 MSA
v prvom pripade bol urcite cistejsi vzduch a aj priezracnost (bolo to vyjasnenie po dazdi a bolo dost chladno - minimalny vypar)
Mam niekolko moznych vysvetleni:
- 2) bolo Slnko menej stupnov pod obzorom (koniec maja) ako v pripade 1)
- usek noci po zapade Slnka bol kratsi
(stara znama vec: po polnoci sa podmienky vylepsuju v dosledku klesajucej ionizacii vysokej atmosfery po zapade slnka (tzv. airglow, ktora tvori cca 2/3 prirodzeneho jasu oblohy, co je aj dovod preco je v maxime sln.cinn obloha svetlejsia az o 0.5 MSA ))
bude potrebne viacej merani a hlavne stanovit chybu merania (v pripade SQM je abs chyba 0.1 mag a rel 0.01 mag) v pripade urcenia MHV je to diskutabilne
Bude potrebne merat vzdy na rovnakom mieste oblohy (idealne v zenite) a presne urcit MHV s presnostou 0.1mag s rovnakou technikou odhadovania
dobra otazka, aj mna to napadlo...
1) MHV +6.6, jas 20.95 MSA
2) MHV +6.4, jas 21.0 MSA
v prvom pripade bol urcite cistejsi vzduch a aj priezracnost (bolo to vyjasnenie po dazdi a bolo dost chladno - minimalny vypar)
Mam niekolko moznych vysvetleni:
- 2) bolo Slnko menej stupnov pod obzorom (koniec maja) ako v pripade 1)
- usek noci po zapade Slnka bol kratsi
(stara znama vec: po polnoci sa podmienky vylepsuju v dosledku klesajucej ionizacii vysokej atmosfery po zapade slnka (tzv. airglow, ktora tvori cca 2/3 prirodzeneho jasu oblohy, co je aj dovod preco je v maxime sln.cinn obloha svetlejsia az o 0.5 MSA ))
bude potrebne viacej merani a hlavne stanovit chybu merania (v pripade SQM je abs chyba 0.1 mag a rel 0.01 mag) v pripade urcenia MHV je to diskutabilne
Bude potrebne merat vzdy na rovnakom mieste oblohy (idealne v zenite) a presne urcit MHV s presnostou 0.1mag s rovnakou technikou odhadovania
Malé Karpaty-Modra
Pani, ono to asi nebude az tak jednoduche :-/
Z pozorovania meteorov mam bohate skusenosti s urcovanim MHV. Aj v tejto oblasti boli celosvetovo (vid IMO) dlhe diskusie o tom, aka vlastne ta medzna magnituda je. Nakoniec sa dospelo k pouzivaniu poli, v ktorych sa jednoducho zrataju hviezdy, priamo viditelne volnym okom. Ich pocet sa potom podla prislusnych tabuliek prevadza na skutocnu MHV, ktora odzrkadluje to, co ten-ktory pozorovatel videl. Taketo urcovanie je dolezite, pretoze mhv pozorovatela (+ specifikacia pola, v ktorom pozoruje) vplyva na skutocne frekvencie meteorickych rojov a rozdelenie magnitud, teda hmotnost/velkost ciastociek v danom prude meteoroidov.
Teda:
1. MHV vlastne charakterizuje schopnost jedinca pozorovat hviezdy na oblohe
2. MHV samozrejme ovplyvnuju aj vonkajsie podmienky, teda priezracnost atmosfery, oblasnost a pod.
3. na MHV bude zrejme vplyvat aj seeing
4. vztah MHV k jasu pozadia (oblohy) zrejme zavisi od fyziologickych predispozicii pozorovatela a nemozno ho kvantifikovat (asi neexistuje nejaky vseobecny vzorec bez nejakej "bulharskej" konstanty, vyjadrujuci tento vztah, a ak ano, nebude velmi doveryhodny)
5. nie je pravda, ze na tmavej oblohe vidno slabsie hviezdy (to mam overene na vlastnej kozi)
6. nie je jedno, co chceme pod akou oblohou pozorovat/fotit - na kazdy typ je vhodnejsia ina obloha (jasno by ale byt malo)
7. asi netreba tmu hladat kde-kade po svete - aj v blizkom okoli je vela miest, kde su podmienky vyhovujuce, len ich treba najst a vyuzivat
HOWGH!
Z pozorovania meteorov mam bohate skusenosti s urcovanim MHV. Aj v tejto oblasti boli celosvetovo (vid IMO) dlhe diskusie o tom, aka vlastne ta medzna magnituda je. Nakoniec sa dospelo k pouzivaniu poli, v ktorych sa jednoducho zrataju hviezdy, priamo viditelne volnym okom. Ich pocet sa potom podla prislusnych tabuliek prevadza na skutocnu MHV, ktora odzrkadluje to, co ten-ktory pozorovatel videl. Taketo urcovanie je dolezite, pretoze mhv pozorovatela (+ specifikacia pola, v ktorom pozoruje) vplyva na skutocne frekvencie meteorickych rojov a rozdelenie magnitud, teda hmotnost/velkost ciastociek v danom prude meteoroidov.
Teda:
1. MHV vlastne charakterizuje schopnost jedinca pozorovat hviezdy na oblohe
2. MHV samozrejme ovplyvnuju aj vonkajsie podmienky, teda priezracnost atmosfery, oblasnost a pod.
3. na MHV bude zrejme vplyvat aj seeing
4. vztah MHV k jasu pozadia (oblohy) zrejme zavisi od fyziologickych predispozicii pozorovatela a nemozno ho kvantifikovat (asi neexistuje nejaky vseobecny vzorec bez nejakej "bulharskej" konstanty, vyjadrujuci tento vztah, a ak ano, nebude velmi doveryhodny)
5. nie je pravda, ze na tmavej oblohe vidno slabsie hviezdy (to mam overene na vlastnej kozi)
6. nie je jedno, co chceme pod akou oblohou pozorovat/fotit - na kazdy typ je vhodnejsia ina obloha (jasno by ale byt malo
)7. asi netreba tmu hladat kde-kade po svete - aj v blizkom okoli je vela miest, kde su podmienky vyhovujuce, len ich treba najst a vyuzivat
HOWGH!
Vixen VC200L, EQ-6 Pro SynScan, Scopos ED 66/400, Celestron 102/500, Konus MC 90/1200, Sonnar 2,8/180, CCD astropix 1.4, Nikon D300, DMK 21AU04.AS, Creative NX Ultra, Watec 902H, ceres(slimak)astrofoto(bodka)sk
Malé Karpaty-Modra
Pani sme v sekcii Pozorovaci stanoviste, takze pripevky hlbajuce o MHV (stara vecna tema) by sa lepsie vynimali v sekcii tutok:
http://www.astro-forum.cz/cgi-bin/yabb/ ... tart=24#24
http://www.astro-forum.cz/cgi-bin/yabb/ ... tart=24#24
Malé Karpaty-Modra
Zdravim vsetkych z okolia BA, chcem sa spytat ci robite nejake spolocne pozorovania pripadne vylety ci uz do Modry alebo kdekolvek v okoli BA.
Som novacik, nedavno som kupil N-203 od Bressera ale zaciatky su viac ako bolestne... nejake to prakticke cvicenie so zabehnutym clovekom by bodlo.
2Dominik: auto mam, nejaky vylet nad Modru nie je problem aj s vybavou...
btw, som zo svateho jura
Som novacik, nedavno som kupil N-203 od Bressera ale zaciatky su viac ako bolestne... nejake to prakticke cvicenie so zabehnutym clovekom by bodlo.
2Dominik: auto mam, nejaky vylet nad Modru nie je problem aj s vybavou...
btw, som zo svateho jura
Malé Karpaty-Modra
FunTomas napsal: Ako sa dá vysvetliť, že pri svetlejšom pozadí - 20.95 MSA - bola MHV +6.6 a naopak pri tmavšom pozadí - 21.0 MSA - bola MHV + 6.4 ?
Nasiel som na amastre prispevky hlbajuce na tuto temu. Kedze SQMko ma kazdy druhy amik, napadaju ich podobne otakzy ako tu nas. A zaver ich diskusie ?
Zacnem trochu zosiroka:
na kvalitu oblohy vplyvaju hlavne 2 faktory:
- priezracnost (t.j. extinkcia),
- priezracnost stupa z nadm vyskou (to je jasne - stensuje sa stlpec atmosfery) a meni sa ruka v ruke s vlhkostou vzduchu - a to velmi vyznamne ! - takze cim suchsi vzduch tym vyssia priezracnost (u nas okolo 50% aj viac, na americkej pusti 20% aj menej)
samozrejme to plati ak je jasno. Priezracnost znizuje aj jemna suvisla vyskoka oblacnost.
(merat extinkciu ako dalsi vyznamny parameter kvality oblohy sa da viacerymi sposobmi a to aj bez vybavenia: napr. v zositku od Jiří Dušek:Malý průvodne noční oblohou,Val.Mez. 1998, je popis ako odhadovanim MHV dospiet k extinkc. koef ale to je tu offtopic; samozrejme kto ma CCDkameru alebo fotak podporujuci RAW moze merat tiez, zaujmave je napr. ze aj SQMkom sa da merat extinkcia meranim jasu Mesiaca (Slnka) v roznych vyskach (nie priamo))
- jas (alebo tmavost ako chcete) oblohy (pozadia)
sa da merat bud odhadom (Bortlova skala tmavosti oblohy) alebo SQM (samozrejme aj klasickou fotometriou opat s CCD alebo digi s RAW)
konkr. SQM ma jeden problemik, ze ma prilis siroke zorne pole, takze berie celkovy tok z uhla ~100 st. Pokial je v zenite mliecna draha, vyznamne ovplyvni meranie (hlavne v tmavej lokalite). Dalsia vec je ze snima cez cele viditelne spektrum (nie vo fotom obore V ci R ako sa to robi profesionalne), takze cisla lietaju o par desatin v zavislosti od povahy svetla (svet.znec, prirodny jas, Mesiac...), napriek tomu je to skvely pristroj na urcovanie podmienok a pokial sa porovnavaju dve merania navzajom (napr. z tmavej lokality, kde dominuje prip jas oblohy) je to OK
(treti faktor seeing - zanedbam, pretoze sa prejavuje hlavne pri pozorovani dalekohladom a to pri vysokom zvacseni a na MHV nema dominantny vplyv)
...a konecne k tomu co som chcel napisat
Ukazuje sa, ze jas pozadia (oblohy) sa prakticky nemeni s priezracnostou (mam na mysli zapricinenu vlhkostou nie oblacnostou), takze vela ludi ma z jednej lokality prakticky rovnake jasy (v mojom pripade 5 stotin mag je mozne povazovat za zadbatelny rozdiel) avsak MHV im kolise aj o 0.5 mag za co moze prave zmena priezracnosti vzduchu.
A aby to nebolo tak jednoduche (ako to v zivote byva ) vsetky tieto parametre sa navzajom ovplyvnuju a dosledkom je ze napr. pokial sa znizi priezracnost vplyvom oblacnosti v tmavej lokalite ma to za nasledok znizenie jasu oblohy (mraky su nevidno-nesvietia totiz nemaju od coho ak nie je pritomne svet.znecist. Su ako tmave diery oproti hviezdnej oblohe) avsak rovnaka situacia v svet.postihnutej ovlasti vedie k zvyseniu jaso, kedze oblaky svietia.
Takze ak hladate co najlepsie pozorovacie podminky chodte:
- mimo svet.znecistenia
- co najvyssie (bez O2 pristroja nie vyssie ako 3000-3500m)
- do co najsuchsej lokality
=> hladina mora nie je vhodna na pozorovanie, taktiez pust (piesocnata) ma riziko,ze pocas veternych dni je v atmosfere velmi velke mnozstvo piesku , ktore znizuje priezracnost - a to velmi vyznamne)
Nasiel som na amastre prispevky hlbajuce na tuto temu. Kedze SQMko ma kazdy druhy amik, napadaju ich podobne otakzy ako tu nas. A zaver ich diskusie ?
Zacnem trochu zosiroka:
na kvalitu oblohy vplyvaju hlavne 2 faktory:
- priezracnost (t.j. extinkcia),
- priezracnost stupa z nadm vyskou (to je jasne - stensuje sa stlpec atmosfery) a meni sa ruka v ruke s vlhkostou vzduchu - a to velmi vyznamne ! - takze cim suchsi vzduch tym vyssia priezracnost (u nas okolo 50% aj viac, na americkej pusti 20% aj menej)
samozrejme to plati ak je jasno. Priezracnost znizuje aj jemna suvisla vyskoka oblacnost.
(merat extinkciu ako dalsi vyznamny parameter kvality oblohy sa da viacerymi sposobmi a to aj bez vybavenia: napr. v zositku od Jiří Dušek:Malý průvodne noční oblohou,Val.Mez. 1998, je popis ako odhadovanim MHV dospiet k extinkc. koef ale to je tu offtopic; samozrejme kto ma CCDkameru alebo fotak podporujuci RAW moze merat tiez, zaujmave je napr. ze aj SQMkom sa da merat extinkcia meranim jasu Mesiaca (Slnka) v roznych vyskach (nie priamo))
- jas (alebo tmavost ako chcete) oblohy (pozadia)
sa da merat bud odhadom (Bortlova skala tmavosti oblohy) alebo SQM (samozrejme aj klasickou fotometriou opat s CCD alebo digi s RAW)
konkr. SQM ma jeden problemik, ze ma prilis siroke zorne pole, takze berie celkovy tok z uhla ~100 st. Pokial je v zenite mliecna draha, vyznamne ovplyvni meranie (hlavne v tmavej lokalite). Dalsia vec je ze snima cez cele viditelne spektrum (nie vo fotom obore V ci R ako sa to robi profesionalne), takze cisla lietaju o par desatin v zavislosti od povahy svetla (svet.znec, prirodny jas, Mesiac...), napriek tomu je to skvely pristroj na urcovanie podmienok a pokial sa porovnavaju dve merania navzajom (napr. z tmavej lokality, kde dominuje prip jas oblohy) je to OK
(treti faktor seeing - zanedbam, pretoze sa prejavuje hlavne pri pozorovani dalekohladom a to pri vysokom zvacseni a na MHV nema dominantny vplyv)
...a konecne k tomu co som chcel napisat
Ukazuje sa, ze jas pozadia (oblohy) sa prakticky nemeni s priezracnostou (mam na mysli zapricinenu vlhkostou nie oblacnostou), takze vela ludi ma z jednej lokality prakticky rovnake jasy (v mojom pripade 5 stotin mag je mozne povazovat za zadbatelny rozdiel) avsak MHV im kolise aj o 0.5 mag za co moze prave zmena priezracnosti vzduchu.
A aby to nebolo tak jednoduche (ako to v zivote byva ) vsetky tieto parametre sa navzajom ovplyvnuju a dosledkom je ze napr. pokial sa znizi priezracnost vplyvom oblacnosti v tmavej lokalite ma to za nasledok znizenie jasu oblohy (mraky su nevidno-nesvietia totiz nemaju od coho ak nie je pritomne svet.znecist. Su ako tmave diery oproti hviezdnej oblohe) avsak rovnaka situacia v svet.postihnutej ovlasti vedie k zvyseniu jaso, kedze oblaky svietia.
Takze ak hladate co najlepsie pozorovacie podminky chodte:
- mimo svet.znecistenia
- co najvyssie (bez O2 pristroja nie vyssie ako 3000-3500m)
- do co najsuchsej lokality
=> hladina mora nie je vhodna na pozorovanie, taktiez pust (piesocnata) ma riziko,ze pocas veternych dni je v atmosfere velmi velke mnozstvo piesku , ktore znizuje priezracnost - a to velmi vyznamne)