Rádioastronomické projekty
Rádioastronomické projekty
Zdravim vsetkych aktivnych radioastroamaterov,
Zalozil som diskusiu k spolocnym radioastronomickym projektom na fore 8mag.net
Vyvijany sw bude ulozeny na SVN serveri, ktory poskytol kaklik na www.mlab.cz
Toto astronomicke forum - sekcia Radioastronomie ostava nadalej vseobecnou diskusiou zaujemcov o radioastronomiu. Chapte to tak, ze na 8mag.net sa bude preberat konkretny vyvoj projektov, preto je nutna individualna registracia iba VAZNYCH zaujemcov.
Pokial sa vas to tyka a chcete prilozit ruku k spolocnemu dielu alebo mate svoj zaujimavy radioastronomicky projekt, nevahajte a registrujte sa na http://www.8mag.net/. Informacie a pravidla 8mag najdete tu: http://www.8mag.net/doku.php/uvod:clenstvo:start
registracny formular nakonci dolu.
Zalozil som diskusiu k spolocnym radioastronomickym projektom na fore 8mag.net
Vyvijany sw bude ulozeny na SVN serveri, ktory poskytol kaklik na www.mlab.cz
Toto astronomicke forum - sekcia Radioastronomie ostava nadalej vseobecnou diskusiou zaujemcov o radioastronomiu. Chapte to tak, ze na 8mag.net sa bude preberat konkretny vyvoj projektov, preto je nutna individualna registracia iba VAZNYCH zaujemcov.
Pokial sa vas to tyka a chcete prilozit ruku k spolocnemu dielu alebo mate svoj zaujimavy radioastronomicky projekt, nevahajte a registrujte sa na http://www.8mag.net/. Informacie a pravidla 8mag najdete tu: http://www.8mag.net/doku.php/uvod:clenstvo:start
registracny formular nakonci dolu.
Rádioastronomické projekty
mozna by to chtelo uvest nejake ty konkretne projekty ....
- Jiri_Polivka
- Příspěvky: 45
- Registrován: 19. 12. 2006, 02:16
Rádioastronomické projekty
Vazeni pratele na Astro-Foru!
Obcas se nekdo "novy" dotazuje, zda je k mani nejaky prijimac na astronomii, radioteleskop apod. Myslim, ze jde o pocatecni nedorozumeni.
Kdokoli ma zajem "neco" delat v radioastronomii, mel by si vyjasnit, co by rad delal. A potom staci si vybrat:
1. Sledovani slunecnich vzplanuti - na to jsou slunecni radioteleskopy, od kmitoctu VHF pres UHF az do mikrovln. Nektera vzplanuti posilaji na vsechny strany paprsky X, ktere ovlivni ionosferu. K detekci takovych udalosti se pouzivaji dlouhovlnne prijimace (SID) apod.
2. Radiem lze detekovat meteoricke stopy, ktere odrazeji signal vzdalenych vysilacu, v pasmech od ~20 MHz az do ~500 MHz.
3. Jupiterova atmosfera obcas generuje vlivem bouri blesky, a jejich spektrum lze zachytit na kmitoctech mezi 15 a 20 MHz.
4. Krome Slunce lze amaterskymi radioteleskopy zachytit sum z jinych radiovych zdroju, jako Cassiopea apod., lze se pokusit o porizeni radiove mapy oblohy v nejakem kmitoctovem pasmu. Amateri take uspesne zachytili spektrum zareni mezihvezdneho vodiku v pasmu ~1420 MHz.
5. Amaterskymi radioteleskopy lze detekovat radiovy sum Slunce, Mesice a mozna i Venuse.
Uvedene moznosti vyzaduji postavit si vhodne zarizeni, antenu a prijimac. Mezi nami jsou odbornici na digitalni zpracovani signalu atd. Vetsina prijimacu, vhodnych na podobne pokusy, neni totozna s prijimaci na umele signaly, jako rozhlas ci televize; nektere se daji upravit, jine je treba postavit uplne od zacatku.
Nejprve si kazdy zajemce musi vybrat, co by chtel delat- a pak se muze pustit do prace! Mezi nami najde ty, kteri neco zkusili a neco se jim povedlo. Radi poradime, jen ocekavame Vase otazky, na ktere dokazeme odpovedet. Nestaci se ptat- co si mohu koupit?
Zdravi Jiri Polivka
Obcas se nekdo "novy" dotazuje, zda je k mani nejaky prijimac na astronomii, radioteleskop apod. Myslim, ze jde o pocatecni nedorozumeni.
Kdokoli ma zajem "neco" delat v radioastronomii, mel by si vyjasnit, co by rad delal. A potom staci si vybrat:
1. Sledovani slunecnich vzplanuti - na to jsou slunecni radioteleskopy, od kmitoctu VHF pres UHF az do mikrovln. Nektera vzplanuti posilaji na vsechny strany paprsky X, ktere ovlivni ionosferu. K detekci takovych udalosti se pouzivaji dlouhovlnne prijimace (SID) apod.
2. Radiem lze detekovat meteoricke stopy, ktere odrazeji signal vzdalenych vysilacu, v pasmech od ~20 MHz az do ~500 MHz.
3. Jupiterova atmosfera obcas generuje vlivem bouri blesky, a jejich spektrum lze zachytit na kmitoctech mezi 15 a 20 MHz.
4. Krome Slunce lze amaterskymi radioteleskopy zachytit sum z jinych radiovych zdroju, jako Cassiopea apod., lze se pokusit o porizeni radiove mapy oblohy v nejakem kmitoctovem pasmu. Amateri take uspesne zachytili spektrum zareni mezihvezdneho vodiku v pasmu ~1420 MHz.
5. Amaterskymi radioteleskopy lze detekovat radiovy sum Slunce, Mesice a mozna i Venuse.
Uvedene moznosti vyzaduji postavit si vhodne zarizeni, antenu a prijimac. Mezi nami jsou odbornici na digitalni zpracovani signalu atd. Vetsina prijimacu, vhodnych na podobne pokusy, neni totozna s prijimaci na umele signaly, jako rozhlas ci televize; nektere se daji upravit, jine je treba postavit uplne od zacatku.
Nejprve si kazdy zajemce musi vybrat, co by chtel delat- a pak se muze pustit do prace! Mezi nami najde ty, kteri neco zkusili a neco se jim povedlo. Radi poradime, jen ocekavame Vase otazky, na ktere dokazeme odpovedet. Nestaci se ptat- co si mohu koupit?
Zdravi Jiri Polivka
Rádioastronomické projekty
Tak ja mám konkrétnu otázku:
Chcel by som skúsiť tú 4. možnosť, dalo by sa to spraviť s analógovým satelitným prímačom?
Chcel by som skúsiť tú 4. možnosť, dalo by sa to spraviť s analógovým satelitným prímačom?
- Jiri_Polivka
- Příspěvky: 45
- Registrován: 19. 12. 2006, 02:16
Rádioastronomické projekty
Mily pane Mikosi:
Neco jsem o tom napsal v clanku, ktery vysel v ELEKTUSu 2006.
Druzicove prijimace, a jak Vy zminujete, analogove, v podstate zpracovavaji FM signal na mezifrekvenci 0,95-2,10 GHz tak, ze ho zesiluji, omezuji a ve FM demodulatoru se ziskava videosignal.
Pro ucely radioastronomie zpracovavame sum z mimozemskeho zdroje, Slunce apod.
Analogove prijimace, ty starsi, mivaji vyhodu, ze se cesta signalu (i sumu) da sledovat, mate-li schema. Mivaly take indikator urovne signalu- z detektoru AGC, ktery je v prijimace PRED omezovacem. Pokud se Vam podari vytahnout toto napeti a overit, ze jeho uroven se meni podle urovne vstupniho sumu, mate kousek prijimace hotovy. Dale zbyva opatrit si vhodny LNB, nizkosumovy konvertor a antenu, vhodne pro Vase pokusy. Bezne prijimace na pasmo 11 GHz dovoluji popsanym zpusobem detekovat slunecni sum, s vylepsenim i sum Mesice (odrazeny slunecni sum). Domnivam se, ze sezenete-li dobrou antenu o prumeru 2,5-3 metry, muzete se pokusit o detekci sumu Venuse.
Na detekci Cassiopeie budete potrebovat take podobnou antenu; pro detekci spektra jsem videl na Astro-Foru, ze jsou k mani pocitacove programy, schopne zpracovat signaly v mezifrekvencnim pasmu 0,95-2.1 GHz. MoZna nekdo z dalsich ucastniku Astro-Fora poradi.
Pokud mi muzete poslat schema Vaseho analogoveho prijimace, pokusil bych se Vam poradit, jak ho upravit.
S pozdravem Jiri Polivka
Neco jsem o tom napsal v clanku, ktery vysel v ELEKTUSu 2006.
Druzicove prijimace, a jak Vy zminujete, analogove, v podstate zpracovavaji FM signal na mezifrekvenci 0,95-2,10 GHz tak, ze ho zesiluji, omezuji a ve FM demodulatoru se ziskava videosignal.
Pro ucely radioastronomie zpracovavame sum z mimozemskeho zdroje, Slunce apod.
Analogove prijimace, ty starsi, mivaji vyhodu, ze se cesta signalu (i sumu) da sledovat, mate-li schema. Mivaly take indikator urovne signalu- z detektoru AGC, ktery je v prijimace PRED omezovacem. Pokud se Vam podari vytahnout toto napeti a overit, ze jeho uroven se meni podle urovne vstupniho sumu, mate kousek prijimace hotovy. Dale zbyva opatrit si vhodny LNB, nizkosumovy konvertor a antenu, vhodne pro Vase pokusy. Bezne prijimace na pasmo 11 GHz dovoluji popsanym zpusobem detekovat slunecni sum, s vylepsenim i sum Mesice (odrazeny slunecni sum). Domnivam se, ze sezenete-li dobrou antenu o prumeru 2,5-3 metry, muzete se pokusit o detekci sumu Venuse.
Na detekci Cassiopeie budete potrebovat take podobnou antenu; pro detekci spektra jsem videl na Astro-Foru, ze jsou k mani pocitacove programy, schopne zpracovat signaly v mezifrekvencnim pasmu 0,95-2.1 GHz. MoZna nekdo z dalsich ucastniku Astro-Fora poradi.
Pokud mi muzete poslat schema Vaseho analogoveho prijimace, pokusil bych se Vam poradit, jak ho upravit.
S pozdravem Jiri Polivka
Rádioastronomické projekty
Ďakujem za odpoveď pán Polivka. Zatiaľ žiaden prímač nemám tak len rozmýšľam ako by som mal začať. Keďže jediné miesto kam teleskop umiestniť je balkón tak rátam do priemeru paraboly 1,5m, montáž by som chcel použiť zo svojho Newtona ďalej mám sľúbený LNB len neviem čo je to zač chcel by som sa ísť opýtať do elektra či majú nejaké staré prímače kedysi som odtiaľ mal prímač aj s ručičkou len bol na 115V tak som ho rozobral. Ešte rozmýšľam že by som postavil ten satfinder podľa schémy a to použil ako prímač.
- Jiri_Polivka
- Příspěvky: 45
- Registrován: 19. 12. 2006, 02:16
Rádioastronomické projekty
Vazeny pane Mikosi,
Satfinder myslim je jednodussi koupit nez stavet, pokud nemate potrebne vybaveni, jako vf milivoltmetr a zdroj signalu na 0,95-2,10 GHz.
Zkousel jsem ho take, jen je nastaven na signal z druzice a ne na "nas" sum. Zalezi hodne i na LNB, nektere maji mensi zesileni, nez pak muze vyrovnat SatFinder.
Radu podobnych prijimacu jsem nahradil zesilovacem "inline", ktery ma zisk typicky 18-20 dB a uvnitr ma vyhybku pro ss napajeni- po kabelu se pak napaji ten zesilovac i LNB.
Za zesilovac davam mf detektor- hodi se starsi diody Tesla KAS34 nebo BAR12 od Siemense, pres 10 pF, pak se ss napeti da zpracovat ss operacnim zesilovacem nebo DVM.
Tak vypada muj jednoduchy prijimac (popsany i v Elektusu) na Slunce. Pro zpracovani spektra nebo uzkopasmoveho signalu jsem kdysi na Astro-Foru videl, ze jsou k mani programy na PC, ktere to dokazou. Sam s tim zkusenost nemam.
Srdecne zdravi Jiri Polivka
Satfinder myslim je jednodussi koupit nez stavet, pokud nemate potrebne vybaveni, jako vf milivoltmetr a zdroj signalu na 0,95-2,10 GHz.
Zkousel jsem ho take, jen je nastaven na signal z druzice a ne na "nas" sum. Zalezi hodne i na LNB, nektere maji mensi zesileni, nez pak muze vyrovnat SatFinder.
Radu podobnych prijimacu jsem nahradil zesilovacem "inline", ktery ma zisk typicky 18-20 dB a uvnitr ma vyhybku pro ss napajeni- po kabelu se pak napaji ten zesilovac i LNB.
Za zesilovac davam mf detektor- hodi se starsi diody Tesla KAS34 nebo BAR12 od Siemense, pres 10 pF, pak se ss napeti da zpracovat ss operacnim zesilovacem nebo DVM.
Tak vypada muj jednoduchy prijimac (popsany i v Elektusu) na Slunce. Pro zpracovani spektra nebo uzkopasmoveho signalu jsem kdysi na Astro-Foru videl, ze jsou k mani programy na PC, ktere to dokazou. Sam s tim zkusenost nemam.
Srdecne zdravi Jiri Polivka
Rádioastronomické projekty
Možno by som skúsil postaviť ten prímač podľa vás len ešte neviem kde zoženiem parabolu. Výstup s prijímača by som chcel pripojiť na osciloskop.
- Jiri_Polivka
- Příspěvky: 45
- Registrován: 19. 12. 2006, 02:16
Rádioastronomické projekty
Vazeny pane Mikosi,
na osciloskopu uvidite "obycejny" sum, nic vic. Radioteleskopy vetsinou pouzivaji na vystupu ss voltmetr s integraci napr. RC clenem, ktery potlaci nezadouci sumove fluktuace. Cely system je pak obdobou fotometru pro viditelne svetlo.
Veskere vyzarovani z prirodnich zdroju je vlastne sum, v prijimaci se take generuje sum. Abychom ty dva zdroje odlisili, pouziva se v Dickeho systemu prerusovani sumu z anteny; za mf detektorem pak potrebujeme synchronni detektor- ten indikuje rozdil mezi sumovou teplotou z anteny (mirici na teply objekt, napr. slunce) a referencni sumovou teplotou (napr. okoli, ~290 K).
Misto osciloskopu, ktery se hodi na pozorovani rychlych prubehu napeti, se pouziva zapisovac (nebo pomalobezny osciloskop).
O vsem jsem psal v clanku o amaterskem radioteleskopu v Elektusu 2006. Letos vyjde dalsi clanek s popisem Dickeho radiometru a polarimetru na 11 GHz.
Srdecne zdravi Jiri Polivka
na osciloskopu uvidite "obycejny" sum, nic vic. Radioteleskopy vetsinou pouzivaji na vystupu ss voltmetr s integraci napr. RC clenem, ktery potlaci nezadouci sumove fluktuace. Cely system je pak obdobou fotometru pro viditelne svetlo.
Veskere vyzarovani z prirodnich zdroju je vlastne sum, v prijimaci se take generuje sum. Abychom ty dva zdroje odlisili, pouziva se v Dickeho systemu prerusovani sumu z anteny; za mf detektorem pak potrebujeme synchronni detektor- ten indikuje rozdil mezi sumovou teplotou z anteny (mirici na teply objekt, napr. slunce) a referencni sumovou teplotou (napr. okoli, ~290 K).
Misto osciloskopu, ktery se hodi na pozorovani rychlych prubehu napeti, se pouziva zapisovac (nebo pomalobezny osciloskop).
O vsem jsem psal v clanku o amaterskem radioteleskopu v Elektusu 2006. Letos vyjde dalsi clanek s popisem Dickeho radiometru a polarimetru na 11 GHz.
Srdecne zdravi Jiri Polivka
Rádioastronomické projekty
Ďakujem za rady. Určite by som to (aspoň na pokus) chcel pripojiť na osciloskop, na ňom by sa dalo aj merať napätie. Prosím vás ten článok čo ste spomínali vyjde v rádiu? V ktorom čísle?
- Jiri_Polivka
- Příspěvky: 45
- Registrován: 19. 12. 2006, 02:16
Rádioastronomické projekty
Vazeny pane Mikosi,
zatim nevim, kdy presne clanek vyjde. Redakce AMARo mi zatim sdelila, ze letos. Prosim, sledujte vydani, mate k nemu bliz.
Jakmile se dovim neco presnejsiho, napisu Vam a vsem zajemcum na Astro-Foru.
Preji hodne uspechu v pokusech- tak jsem se sam nejvic naucil.
Zdravi Jiri Polivka
zatim nevim, kdy presne clanek vyjde. Redakce AMARo mi zatim sdelila, ze letos. Prosim, sledujte vydani, mate k nemu bliz.
Jakmile se dovim neco presnejsiho, napisu Vam a vsem zajemcum na Astro-Foru.
Preji hodne uspechu v pokusech- tak jsem se sam nejvic naucil.
Zdravi Jiri Polivka
Rádioastronomické projekty
Ďakujem budem sledovať Amaro.