Nevite to nahdou nekdo...
Jak je to s Messierem
Jak je to s Messierem
Nevíte náhodou jak Messier vybíral objekty do svého katalogu? Me to totiz prijde docela zvlastni... Kdyz tam nezahrnul nektere jasne objekty... Proc? Priklad... treba galaxie m65 a m66. Vzdyt kousek dal je galaxie NGC3628, ktera je take dosti jasna... Rozhodne podle me jasnejsi nez napriklad M76 Pri pruzkumu se mu musela rozhodne dostat do zorneho pole... Proc ji vynechal? Nahoda? Proste ji nevidel? To se mi nezda... Nevite jak to teda je? Nebo dalsi priklad... Dvojhvezdokupa v Perseu... vzdyt ta je na obloze neprehlednutelna... Pry je ji mozne videt holyma ocima... Zeby ji taky prehledl? Nebo proc dal do sveho katalogu docela nezajimavy objekt M40... Tusim, ze je to dvojhvezda... Vzdyt na obloze je spousta dvojhvezd a rozhodne hezcich...
Nevite to nahdou nekdo...
Nevite to nahdou nekdo...
-
PavelM
- Příspěvky: 293
- Registrován: 24. 06. 2002, 21:18
- Bydliště: Kněževes u Rakovníka
- Věk: 50
- Kontaktovat uživatele:
Jak je to s Messierem
Messier byl hlavně lovec komet. Takže začal dělat katalog objektů které by se daly splést s kometamy.
Dvojhvězdokupu v Perseu si myslím nedal proto že se nedá splést s kometou. I když další hvězdokupy jako třeba M45 se taky za kometu asi nedá zaměnit. Ale bůh ví jak kvalitní měli v té době optiku.
Dvojhvězdokupu v Perseu si myslím nedal proto že se nedá splést s kometou. I když další hvězdokupy jako třeba M45 se taky za kometu asi nedá zaměnit. Ale bůh ví jak kvalitní měli v té době optiku.
-
Algol77 (Jakub Koukal)
- Příspěvky: 1502
- Registrován: 26. 01. 2004, 21:47
- Bydliště: Kroměříž
- Věk: 47
- Kontaktovat uživatele:
Jak je to s Messierem
Pokud se nepletu, tak u M40 jde o cyhbu v rektascenci, je to snad nějak popletené, to číslo by měo patřit galaxii o několik hodin dále...tak si to pamatuju.... ;D
Vybavení: Newton 240/1200+refraktor 110/1600 na paralaktice z dob krále klacka, Dobson 200/1200, 1 x Watec 902H2 Ultimate, 1 x VE 6047, 7 x KPF 131 HR...a spacáky s terénní plechovkou Peugeot 405
Jak je to s Messierem
Ja si myslim, ze okrem Messiera to asi naozaj nikto nevie. Uz som o tom katalogu nieco cital, ale odpoved na takuto otazku som nenasiel.
Vseobecne sa pise ako dovod vzniku katalogu, aby si pozorovatelia komet ich nezamienali s inymi hmlistymi objektami.
Messier /spolu objavil 15 komet/ ich zacal do katalogu zapisovat od roku 1757, v r. 1774 bol katalog vydany prvykrat a obsahoval 45 objektov. V zaznamoch sa casto pise ze ich nasiel vacsinou nedaleko pozorovanej komety /uplnou NAHODOU/ a vlastne hladanim deep-sky sa vobec nezaoberal.
S touto otazkou asi netreba mierit len na Messiera, vacsinu objektov pridali P. Mechain, Le Gentil, lord Rose, G. Kirche, P. de Cheseaux, F. Gillet, J. Bode, Lacaille, B. Oriani, E. Pigott, J. Koehler, este predtym niektore "Messiery" objavili napr. Halley, Hodierna a v staroveku Aristoteles, Ptolemaios. :mad2: A to som mozno este par mien zabudol. Katalog bol potom rozsireny v roku 1789 na 103 objektov a neskor na sucasnych 110.
Takze Messier bol len mala postavicka, ktoru napadlo katalog vytvorit a ten vlastne presiel urcitym vyvojom.
V roku 1888 publikuje Dreyer novy katalog - NGC, Messierov katalog nedoplna, chape ho ako urcitu pamiatku. ::)
Tiez si myslim, ze h/x Persei tam neni preto, lebo bola dost znama, ja ju vidim okom aj tu z mesta. M40 bola uplna nahoda, atd. Jasnych objektov je na severnej oblohe dost, kludne by sa z nich dal spravit druhy Messierov katalog.
Vseobecne sa pise ako dovod vzniku katalogu, aby si pozorovatelia komet ich nezamienali s inymi hmlistymi objektami.
Messier /spolu objavil 15 komet/ ich zacal do katalogu zapisovat od roku 1757, v r. 1774 bol katalog vydany prvykrat a obsahoval 45 objektov. V zaznamoch sa casto pise ze ich nasiel vacsinou nedaleko pozorovanej komety /uplnou NAHODOU/ a vlastne hladanim deep-sky sa vobec nezaoberal.
S touto otazkou asi netreba mierit len na Messiera, vacsinu objektov pridali P. Mechain, Le Gentil, lord Rose, G. Kirche, P. de Cheseaux, F. Gillet, J. Bode, Lacaille, B. Oriani, E. Pigott, J. Koehler, este predtym niektore "Messiery" objavili napr. Halley, Hodierna a v staroveku Aristoteles, Ptolemaios. :mad2: A to som mozno este par mien zabudol. Katalog bol potom rozsireny v roku 1789 na 103 objektov a neskor na sucasnych 110.
Takze Messier bol len mala postavicka, ktoru napadlo katalog vytvorit a ten vlastne presiel urcitym vyvojom.
V roku 1888 publikuje Dreyer novy katalog - NGC, Messierov katalog nedoplna, chape ho ako urcitu pamiatku. ::)
Tiez si myslim, ze h/x Persei tam neni preto, lebo bola dost znama, ja ju vidim okom aj tu z mesta. M40 bola uplna nahoda, atd. Jasnych objektov je na severnej oblohe dost, kludne by sa z nich dal spravit druhy Messierov katalog.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Jak je to s Messierem
Souhlasím s PavlemM, Byl to lovec komet a stávalo se že nějakou mlžinku považoval za kometu, po nějaké době však zjistil že tomu tak není. Proto začal vytvářet kataloh mlhavých objektů, které se dají splést s kometou, to byl jeho hlavní záměr.
Refraktory achromáty: Celestron C4-R 102/1000mm, Sky-Watcher 80/400mm, Hama 60/700mm. Triedry: Fomei 10x50, Bushnell 8x40
Jak je to s Messierem
Nasiel som kratky Messierov zivotopis, skopiroval som to z http://proton.science.upjs.sk/~gaster/mhistory.htm, je to pravdepodobne prelozene zo stranok www.seds.org
1730 Charles Messier sa narodil Badonvilieri vo Francúzsku ako desiate z dvanástich detí.
1741 Messierov otec umiera.
1744 Mladý Messier pozoruje Veľkú kométu.
1748 Prstencové zatnenie Slnka viditeľné z Francúzska.
1751 21 - ročný Messier odchádza za robotou do Paríža. Oboznamuje sa z astronomickým pozorovaním.
1754 Stála práca ako úradník pri námorníctve.
1757 Messier začína hľadať kométu Halley. Objaví M32.
1758 Messier objavuje svoju prvú kométu a nezávislo na ostatných objavuje Krabiu hmlovinu M1. Kométa Halley je objavená 5. decembra Jonannom Georgom Palitzchom.
1759 Messier nenávisle objavuje kométu Halley.
1760 Messier objavuje kométu 1759 II Messier (26. januára) a je spoluobjaviteľom kométy 1759 III známej ako Veľká kométa roku 1760. Pokračuje v skúmaní hviezdokopy M3, ktorú objavil Maraldi.
1761 Pozorovanie prechodu Venuše cez disk Slnka.
1763 Objav kométy 1763 Messier. (28. septembra) Messier bol zvolený do Akadémie Vied.
1764 Objav kométy 1764 Messier 3. januára. V tomto roku sa rozhodol založiť svoj katalóg a zaregistroval doňho objekty M3 - M40, s ktorých mnoho bolo objavených ním samým. Len niektoré boli prevzaté z iných katalógov. Stáva sa členom Royal Society London.
1765 Zaregistrovaná M41 (16. januára).
1766 Objavuje kométu 1766 I Messier (8. marca) a je spoluobjaviteľom kométy 1766 II Helfenzrieder (8. apríl).
1769 4. marca pridal do katalógu objektu M42 - M45, ukončenie prvej verzie. Objavuje kométu 1769 Messier (8. august).
1770 Objav kométy 1770 I Lexell 14. júna.
1771 Spoluobjaviteľ kométy 1770 II Lexell nazývanej Veľká kométa, objavuje kométu 1771 Messier (1. apríla) Prvá verzia katalógu vydaná, obsahuje 45 objektov. Vydaný doplnok o objekty M46 - M49, M62.
1772 Messier objavuje M50.
1773 Obavuje M110, ale ju nepridáva do katalógu. Objav kométy 1773 Messier.
1774 M51, M52 sú uvedené v správe Pierra Mechaina.
1777 Objav M53. Messier informuje o podivných škvrnách na Slnečnom kotúči.
1778 Objav M54 a M55.
1779 Messier spoluobjavuje kométu 1779 Bode. Objav M56 - M63.
1780 M64 - M69 sú pridané do katalógu a po čase vychádza ako druhé vydanie doplnené po objekt M70. Objav kométy 1780 I Messier.
1781 Najúspešnejší Messierov rok. Na začiatku roka objavuje M80 - M100 a pridáva objekty M101 až M103 od Mechaina. Takto pripravil katalóg na finálne vydanie, do ktorého ešte pridáva M104 a presné poizície M120 a M103. Objavuje M108 a M109. Mechain objavuje M105 a M106. Herschel objavuje Urán 13. marca. Messier o tom dostáva správu v apríli. 6. novembra utrpí zranenie ako následok pádu.
1782 Apríl: posledný Messierov objekt M107 objavený Mechainom. 7. septembra Herschel začína s výskumom deep - sky objektov na základe Messierovho katalógu. 9. novembra Messier po zranení začína znovu s prácou. 12. novembra pozoruje prechod Merkúra cez disk Slnka.
1785 Messier objavuje kométu 1785 I Messier - Mechain (7. január).
1786 Herschelov prvý katalóg 1000 "hmlovinových objektov".
1788 Messier objavuje kométu 1788 I Messier 26. novembra.
1789 Francúzska revolúcia.
1793 Objav kométy 1793 I Messier. Tento rok francúzi volali rokom teroru.
1798 Objav kométy 1798 I Messier. Messierova manželka umiera.
1801 G. Piazzi objavuje prvý asteroid Ceres. Messier spoluobjavuje kométu 1801 Pons (12. júl).
1817 V noci z 11. na 12. apríla Charles Messier umiera vo svojom dome v Paríži vo veku 87 rokov.
1730 Charles Messier sa narodil Badonvilieri vo Francúzsku ako desiate z dvanástich detí.
1741 Messierov otec umiera.
1744 Mladý Messier pozoruje Veľkú kométu.
1748 Prstencové zatnenie Slnka viditeľné z Francúzska.
1751 21 - ročný Messier odchádza za robotou do Paríža. Oboznamuje sa z astronomickým pozorovaním.
1754 Stála práca ako úradník pri námorníctve.
1757 Messier začína hľadať kométu Halley. Objaví M32.
1758 Messier objavuje svoju prvú kométu a nezávislo na ostatných objavuje Krabiu hmlovinu M1. Kométa Halley je objavená 5. decembra Jonannom Georgom Palitzchom.
1759 Messier nenávisle objavuje kométu Halley.
1760 Messier objavuje kométu 1759 II Messier (26. januára) a je spoluobjaviteľom kométy 1759 III známej ako Veľká kométa roku 1760. Pokračuje v skúmaní hviezdokopy M3, ktorú objavil Maraldi.
1761 Pozorovanie prechodu Venuše cez disk Slnka.
1763 Objav kométy 1763 Messier. (28. septembra) Messier bol zvolený do Akadémie Vied.
1764 Objav kométy 1764 Messier 3. januára. V tomto roku sa rozhodol založiť svoj katalóg a zaregistroval doňho objekty M3 - M40, s ktorých mnoho bolo objavených ním samým. Len niektoré boli prevzaté z iných katalógov. Stáva sa členom Royal Society London.
1765 Zaregistrovaná M41 (16. januára).
1766 Objavuje kométu 1766 I Messier (8. marca) a je spoluobjaviteľom kométy 1766 II Helfenzrieder (8. apríl).
1769 4. marca pridal do katalógu objektu M42 - M45, ukončenie prvej verzie. Objavuje kométu 1769 Messier (8. august).
1770 Objav kométy 1770 I Lexell 14. júna.
1771 Spoluobjaviteľ kométy 1770 II Lexell nazývanej Veľká kométa, objavuje kométu 1771 Messier (1. apríla) Prvá verzia katalógu vydaná, obsahuje 45 objektov. Vydaný doplnok o objekty M46 - M49, M62.
1772 Messier objavuje M50.
1773 Obavuje M110, ale ju nepridáva do katalógu. Objav kométy 1773 Messier.
1774 M51, M52 sú uvedené v správe Pierra Mechaina.
1777 Objav M53. Messier informuje o podivných škvrnách na Slnečnom kotúči.
1778 Objav M54 a M55.
1779 Messier spoluobjavuje kométu 1779 Bode. Objav M56 - M63.
1780 M64 - M69 sú pridané do katalógu a po čase vychádza ako druhé vydanie doplnené po objekt M70. Objav kométy 1780 I Messier.
1781 Najúspešnejší Messierov rok. Na začiatku roka objavuje M80 - M100 a pridáva objekty M101 až M103 od Mechaina. Takto pripravil katalóg na finálne vydanie, do ktorého ešte pridáva M104 a presné poizície M120 a M103. Objavuje M108 a M109. Mechain objavuje M105 a M106. Herschel objavuje Urán 13. marca. Messier o tom dostáva správu v apríli. 6. novembra utrpí zranenie ako následok pádu.
1782 Apríl: posledný Messierov objekt M107 objavený Mechainom. 7. septembra Herschel začína s výskumom deep - sky objektov na základe Messierovho katalógu. 9. novembra Messier po zranení začína znovu s prácou. 12. novembra pozoruje prechod Merkúra cez disk Slnka.
1785 Messier objavuje kométu 1785 I Messier - Mechain (7. január).
1786 Herschelov prvý katalóg 1000 "hmlovinových objektov".
1788 Messier objavuje kométu 1788 I Messier 26. novembra.
1789 Francúzska revolúcia.
1793 Objav kométy 1793 I Messier. Tento rok francúzi volali rokom teroru.
1798 Objav kométy 1798 I Messier. Messierova manželka umiera.
1801 G. Piazzi objavuje prvý asteroid Ceres. Messier spoluobjavuje kométu 1801 Pons (12. júl).
1817 V noci z 11. na 12. apríla Charles Messier umiera vo svojom dome v Paríži vo veku 87 rokov.
http://www.astronom.cz/astropo/ - Visual deep-sky observing&&Kontakt na Skype: myzer16
Jak je to s Messierem
Pokiaľ ja viem tak v oblasti M 40 objavil Herschel nejakú galaxiu, Messier ju teda chcel skatalogizovať ale nič tam nenašiel tak skatalogizoval dvjhviezdu, Možno ale asi je to sprostost ten Herschel objavil kométu
Jak je to s Messierem
Nikoliv Herschel, ale Hevelius.
http://messier.seds.org/m/m040.html
http://messier.seds.org/Mdes/dm040.html
http://books.google.cz/books?id=SLEzPBn ... sa&f=false
mn
http://messier.seds.org/m/m040.html
http://messier.seds.org/Mdes/dm040.html
http://books.google.cz/books?id=SLEzPBn ... sa&f=false
mn
janek950, Newton 203/810, ASI174MM, QHY5L-II-M, Watec 120N